Nepochopený Ježiš

Od javu A cez jav B k javu C.

Mohsen Zarifian z Teheránu v Iráne uverejnil 14. júla 2008 vtipný obrázok Nedorozumenie (Misunderstanding).

Sila spočíva v tom, že dokázal poukázať na neblahý jav, keď niekto o niečom hovorí tak, že to nechápe správne, a tí, ktorí ho počúvajú, si myslia niečo úplne iné. Je jav A, ktorý interpret vysvetľuje opisom B, pričom poslucháči (dav) to pochopia ako C.

Mohsen Zarifian sa narodil 8. novembra 1976 v meste Bojnord v Iráne. Vyštudoval výpočtovú techniku na Technickej univerzite Amir Kabir (alebo Amira Kabira) v Teheráne v Iráne. Od roku 1991 pracuje ako karikaturista a ilustrátor pre mnohé noviny a časopisy, napríklad Tanz-o-Caricature (Humor & karikatúra), Jam-e-Jam, Hamshahri, Sarmayeh, Payam-e-Hajar, Aftab-e-Emrouz, Tavana, Zan, Mosharekat a ďalšie. Zúčastňuje sa aj medzinárodných súťaží karikaturistov.

Mohsen Zarifian poukazuje na jav, s ktorým som sa stretol pri čítaní knihy Delúzia Boha (The God Delusion), ktorú napísal Richard Dawkins.

Zameriam sa na 3. kapitolu Argumenty pre existenciu Boha.

Richard Dawkins: „Argument na základe Biblie“

„Ešte stále existujú ľudia, ktorých presviedčajú dôkazy Biblie, aby verili v Boha. Bežný argument, pripisovaný okrem iných aj C. S. Lewisovi (ktorý to mal vedieť lepšie) konštatuje, že keďže Ježiš o sebe tvrdil, že je syn boží, alebo musel mať pravdu, alebo bol blázon, alebo klamal. ‚Blázon, klamár alebo Boh.‘ Historický dôkaz, že Ježiš si nárokoval nejaký božský štatút, je minimálny. Ale aj keby bol presvedčivý, ponúkaná trojica možností je až smiešne neprimeraná. Štvrtá možnosť, skoro príliš samozrejmá, než aby si zaslúžila zmienku, je tá, že Ježiš bol čestný, ale nemal pravdu. Takých je množstvo ľudí. V každom prípade platí, ako som povedal, že niet spoľahlivého dôkazu, že si myslel, že je božskej povahy.“

O čo ide? Že aj pri Ježišovi to môže byť tak, že on naozaj mohol ako potulný kazateľ niečo ľuďom hovoriť. Možno sa ani nevolal Ježiš. Na tom mi až tak nezáleží. Dokonca môže ísť o zmes myšlienok viacerých kazateľov. Možno mal Ježiš nejaké sny, o ktorých ľuďom hovoril. Opisoval im svoje predstavy o usporiadaní spoločnosti. Ale keď ľudia začali jeho myšlienky šíriť ďalej, tak sa pôvodný význam menil, každý ďalší hlásateľ jeho myšlienok niečo ubral, niečo pridal, pozmenil, a až oveľa neskôr sa niekoľko ľudí pokúsilo zostaviť jeho myšlienky do ucelenej podoby. Aj preto vznikli viaceré verzie evanjelií, dokonca až tak, že si medzi sebou odporujú.

Dnes je ťažké hádať, ako to vtedy vlastne bolo. Či naozaj bol nejaký prorok, kazateľ, učiteľ, alebo ide o úplne vymyslený príbeh o Ježišovi. Napríklad, aby si nejakí náboženskí kazatelia potvrdzovali, že Spasiteľ (Mesiáš) už tu bol, a že sa naplnilo Písmo, teda to, čo sa prorokovalo v Starom zákone. „Ježiš Kristus“ ako celý príbeh o ňom môže byť celkom obyčajným vyjadrením túžob Židov, ktorí žili v diaspóre, a túžili po lepšom živote.

Ježiš mal nejaké myšlienky (jav A). Ľudia ich šírili ďalej (jav B). A dnešní (niektorí) kresťania si myslia svoje (jav C).

Som humanista. Mne Ježišove príbehy a posolstvá veľa nehovoria. Vnímam ich na rovnakej úrovni ako iné staroveké bájky. Myšlienku „nerobiť druhým zle“ (zlaté pravidlo) poznali už ľudia viac ako 500 rokov pred ním. Takže to nebola ani v jeho čase novinka.

Ježiš nebol ani proti otroctvu. Spartakus so svojím pokusom o vzburu otrokov bol v tomto smere lepší než Ježiš. Ježiš bol konformný a ľahostajný voči rímskej okupácii. Ježiš mal svoj sen, ktorý bol utopický, a ľuďom vôbec nepomohol. Otroci ostali otrokmi, chudobní chudobnými. Nevzdelaní nevzdelanými.

Ježiš podľa biblie povedal:

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“

Dobrý chyták. Počas života si nikto nemôže overiť pravdivosť, či po smrti bude ešte nejako žiť. V tomto zmysle sú naivní, ľahkoverní ľudia naozaj chudobní, teda ochudobnení o racionálne a kritické myslenie. Aristokracia si už oddávna uvedomovala, že modlitby sú dobré pre plebs. Dnes aj kňaz skôr pochopí, že voči bleskom je lepšia ochrana inštalácia bleskozvodu na kostol ako modlitby, aby neudrel blesk do veže kostola.

Ježiš bol politicky pasívny. Myslím si, že v ekonomike sa nevyznal, keď o minci povedal:

„Čo je cisárovo, dajte cisárovi.“

Evanjelium podľa Matúša, 22, 21:

„‚Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!‘ Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.“

Evanjelium podľa Marka, 12, 17:

„A Ježiš im povedal: ‚Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu!‘“

Veľmi sa tomu čudovali.

Evanjelium podľa Lukáša, 20, 25:

„Na to im (Ježiš) povedal: ‚Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!‘ Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli.“

Nečudujem sa ľuďom, že krútili hlavou, a nechali ho tak.

Kto si myslí ako Ježiš, že keď je na bankovke zobrazený portrét známeho slovenského vládcu, kniežaťa Pribinu, ktorý sídlil v Nitre do roku 833, tak bankovka patrí Pribinovi?

Poznámka: Myslím si, že Ježiš ako taký neexistoval. Nemám však pre to žiaden dôkaz, len si to myslím, je to moja indícia. Nie je to viera, pretože „veriť znamená považovať to za pravdivé“, a ja svoj názor nepovažujem za pravdivý, pretože nemám dostatok informácií o Ježišovi.

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 27. 4. 2015.