Za násilie na štadiónoch je zodpovedný boh alebo satan?
Toto je moja reakcia na tzv. vedeckú konferenciu, ktorej chýba vedeckosť a objektívny pohľad.
Prečítal som si zborník Disputationes quodlibetales (Náboženstvo v kontexte súčasného myslenia), ktorý zostavili doc. PhDr. Pavol Dancák, PhD., PhDr. Dušan Hruška, PhD. a ThDr. Radovan Šoltés, PhD.
Vedecká konferencia Disputationes quodlibetales sa konala 20. novembra 2008 na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Vedecká? Keby tvrdili, že náboženská alebo teologická konferencia, tak by som nenamietal.
V zborníku sa nachádza téma „Problém boha v liberálnej spoločnosti. Náboženstvo ako súkromná záležitosť?“, ktorú napísal PaedDr. PhDr. Peter Grečo z FF KU v Ružomberku.
Trubadúra Greča trápi osvietenstvo, ktoré považuje za prameň sekularizácie a vytesňovania náboženstva z verejného života. Pravda, osvietenstvo je prameňom sekularizácie. Greča som nazval trubadúrom, pretože vo svojej prednáške sa takto neslušne vyjadril o liberáloch:
„Pri pozornom skúmaní rétoriky liberálov, ktorí sú trubadúri celkovej neutrality štátu, zistíme, že aj pojem neutrálny štát je ideologicky zafarbený, podobne aj pojem tolerancia. Ona je práve militantnou náhradou za prázdne miesto náboženstva v garancii morálnych princípov v spoločnosti. Stáva sa laickou dogmou s trestnoprávnym zafixovaním.“
Nechcem byť ako on, len mu nastavujem zrkadlo. Ďalej považujem za drzosť používať náboženský pojem „dogma“ v súvislosti s laikmi, teda s ľuďmi, ktorí nepraktizujú náboženstvo.
Lenže Grečo narieka:
„Štát sa prestal stotožňovať s jediným (katolíckym) náboženstvom, prijal pluralitu vyznaní a rovnosť všetkých veriacich i neveriacich pred zákonom.“
A to je zlé? Naopak, je skvelé, ak sa občania dokázali vymaniť z totality. Z totality tzv. jediného náboženstva. Jedine katolíckeho!!!
V Grečových myšlienkach cítim veľkú namyslenosť, že len katolícka ideológia je tá pravá orechová pre ľudí. Pohŕda tak inými svetonázormi, a degraduje ich na nižší stupeň. Podobne uvažujú rasisti, keď povyšujú belochov na jedinú čistú rasu, a degradujú ostatné rasy na nižšiu úroveň, dokonca až na úroveň zvierat. Podobne uvažujú nacisti, keď povyšujú svoj národ nad ostatné národy. Nacisti dokonca ostatné národy považujú za „podľudí“, presnejšie, že nejde o ľudí, ale len vedľajšiu vetvu, bližšiu viac k opiciam ako k ľuďom. V nazeraní na ľudí nie je prakticky rozdiel medzi nacistami a rasistami.
A takéto choré uvažovanie, blízke nacistickému a rasistickému, sa prejavuje u náboženských ideológov, u niektorých obrancov náboženského totalitného zmýšľania. Ich uvažovanie spôsobuje, že kritizujú liberálne myšlienky, že hľadajú chyby na ľuďoch, ktorí hlásajú netotalitnú slobodu svedomia, slobodu myslenia a slobodu bádania. Nedokážu pochopiť, že sú ľudia, ktorí majú iný názor na svet, a na to, ako má spoločnosť fungovať.
Grečo sa pýta:
„O čo sa oprie v čase krízy a rozvratu neutrálny štát, ktorého základom nie sú žiadne (náboženské) hodnoty?“
Poznám odpoveď, aj poradím. Môže sa oprieť o humanistické hodnoty. Ale nepoznám dôvod, prečo by sa mal štát viazať na nejakú ideológiu, najmä, keď v Ústave SR má zakotvené, že sa „neviaže na nijakú ideológiu a náboženstvo.
Len ako pozorujem spoločnosť, zatiaľ humanistika ťahá za kratší koniec oproti náboženským ideológiám. Za podstatne kratší koniec.
Grečo: „Výchova náboženských autorít k neautoritatívnemu, ale k dialogickému riadeniu, ktorý bude nachádzať svoj vzor a trvalú inšpiráciu v trojjedinom Bohu.“
Grečo sníva o autoritatívnej spoločnosti, aj keď to zahmlieva akýmsi neautoritatívnym riadením náboženskými autoritami. Nevie si predstaviť spoločnosť, ktorá nie je odkázaná na náboženstvá. Nie na jedno, to katolícke, ale na všetky náboženstvá vo svete. Aj tie náboženstvá, ktoré aj katolíci nazývajú mytológiami. Nevidím rozdiel medzi dnes praktizovanými mytológiami (súčasnými náboženskými smermi) a zaniknutými, či už nepraktizovanými mytológiami (napríklad z antiky, od Sumerov). Sú to stále mytológie, teda náboženstvá. Ide o synonymá pre jeden a ten istý spoločenský jav.
Grečo ďalej tvrdí:
„Kresťanstvo je v Európe kriticky posudzované kvôli svojmu monoteistickému jadru, ktoré je údajne zdrojom fundamentalizmu, patriarchalizmu či preddemokratického chápania suverenity. Ak sa na verejný pretras dostáva antidiskriminačný zákon, otázka pracovného pokoja pre všetkých, zmluva s Vatikánom, otázky potratov, zmienka o Bohu v návrhu Euroústavy, vždy sa náboženstvu pripisuje anachronický alebo privátny charakter. Ozývajú sa známe demagogické hlasy, varujúce, že cirkev sa mieša do politiky, že sa mení charakter štátu z neutrálneho na katolícky atď.“
A vari nie? Kvôli „medzištátnej“ zmluve s katolíckym „Vatikánom“ sa politici (a ďalší ľudia) obávajú, že odluka cirkví od štátu nebude možná.
Slová „medzištátnej“ a „Vatikánom“ píšem v úvodzovkách, pretože Základná zmluva je uzatvorená medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Tzv. Svätá stolica označuje v Rímskokatolíckej cirkvi úrad pápeža – rímskeho biskupa a hlavy Rímskokatolíckej cirkvi.
Bez súhlasu katolíckeho kléru sa ani lístok nepohne. Najväčšie nebezpečenstvo, doslova morálny zločin, spočíva v článku 2, v 2. odseku tejto Základnej zmluvy:
„Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.“
Nehovoria, že sa to týka katolíkov, svojich členov, ale garantujú, že cirkev využije „všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky“. Všeobecne: obyvateľov Slovenskej republiky!!!
Teda potenciálne aj mňa chcú formovať. Povedal by som skôr, že deformovať. Sledoval som správanie niektorých študentov cirkevných škôl, a stačilo mi. Hrubosť, vulgarizmy…
Stojí za pozornosť aj myšlienka, ktorú vyslovil Bertrand Russell:
„Za vzor morálky sú považovaní ľudia, ktorí si sami odopierajú bežné potešenia, a vynahradzujú si to tým, že ich odopierajú druhým.“
Sekulárna spoločnosť je vždy lepšia ako nesekulárna, pretože ľudia sa v sekulárnom štáte môžu slobodne rozhodnúť, aký svetonázor budú uznávať, čím sa budú v živote riadiť. Páčilo by sa katolíkom, keby Slovenská republika bola moslimským štátom? Keby islam bol štátnym náboženstvom? Sekulárna spoločnosť nie je proti náboženským svetonázorom. Nie je proti žiadnemu svetonázoru, ktorý nenarúša demokratické hodnoty a pluralizmus. Sekulárny štát občanom garantuje slobodne vyznávať rôzne ideológie. Až demokratické hodnoty v sekulárnej spoločnosti určujú určité spoločenské pravidlá. Najmä obranu demokratických hodnôt všetkých občanov bez rozdielu. A totalitárne svetonázory, presvedčenia, ktoré odmietajú demokraciu, sú v protirečení so záujmami ľudí, ktorí majú demokratické zmýšľanie. Preto je napríklad zakázané propagovať rasizmus či násilie, genocídy, terorizmus…
Vždy je lepšie, keď ľudia môžu slobodne vyznávať svoje presvedčenie ako v tichosti, od strachu, z nevedomosti, z neznalosti, z neochoty brániť sa… budú trpko tolerovať „jedinú“, štátom podporovanú katolícku ideológiu, katolícke náboženstvo, čiže katolicizmus.
Toto je výdobytok revolúcií, ktoré Grečo spochybňuje a kritizuje.
Grečo: „Odmietajú to, že podstatou týchto režimov bolo popretie Božej pravdy, zamietnutie pozitívneho náboženstva a vytvorenie ‚ateistického náboženstva‘. No sú aj medzi nimi ľudia triezvo a pravdivo uvažujúci. Bývalý nemecký kancelár G. Schröder povedal slová v tomto zmysle, ktoré tu voľne parafrázujem: ‚Všetci vedia, že som ateista, ale bol som za to, aby sa v ústavnej zmluve spomenul aj Boh‘. Naopak môžeme sa čudovať katolíkovi J. Chiracovi, ktorý odmietol akékoľvek náboženské odkazy.“
Neviem, či Gerhard Schröder bol ateista, pretože slovenská verzia Wikipédie uvádza o ňom v položke Vierovyznanie evanjelickú cirkev.
Anglická verzia Wikipédie uvádza:
“Schröder identifies himself as a member of the Evangelical Church in Germany, but does not appear to be religious. He did not add the optional phrase ‘So wahr mir Gott helfe’ (‘so help me God’) when sworn in as chancellor for his first term in 1998.”
„Schröder sa identifikuje ako člen evanjelickej cirkvi v Nemecku, no nezdá sa, že by bol veriaci. Keď v roku 1998 zložil prísahu ako kancelár na prvé funkčné obdobie, nepridal nepovinnú frázu ‚So wahr mir Gott helfe‘ (‚tak mi Boh pomáhaj!‘).“
Nemecká verzia Wikipédie o ňom tvrdí:
„Gerhard Schröder ist evangelisch. Er äußerte 2014, ihm gefalle am Protestantismus ‚die Klarheit, die Nähe zur Vernunft und die Abwesenheit von Brimborium‘. Auf die Idee, politische Entscheidungen aus einem Zwiegespräch mit Gott abzuleiten, sei er aber nie gekommen.“
„Gerhard Schröder je evanjelik (protestant). V roku 2014 povedal, že sa mu na protestantizme páčila ‚jasnosť, blízkosť rozumu a absencia rozruchu‘. Myšlienka odvodzovať politické rozhodnutia z dialógu s Bohom ho však nikdy nenapadla.“
Zaujímavé je, že Grečo kritizuje katolíka Chiraca za to, že správne uvažuje. Chirac totiž myslí na záujmy celej spoločnosti. Naopak, chybne sa vyjadruje o „ateistovi“ Schröderovi, keď ho chváli. „Ateistické náboženstvo“ je oxymoron aj v úvodzovkách. Keď má niekto nutkanie nejako pomenovať nenáboženskú ideológiu, nech si vymyslí nové slovo. Nemusí robiť zo seba hlupáka používaním oxymoronu. Mne stačí použiť slovo „svetonázor“. Príklad si môže vziať z nového slova „mém“. Stručné vysvetlenie pojmu mém: Je to základná jednotka kultúrnej dedičnosti, ktorou sa riadi kultúrna evolúcia. Toto slovo bolo vytvorené, aby sa nepoužívali oxymorony s použitím slova gén. Je potrebné sa vyjadrovať zrozumiteľne, a v situácii, keď nemáme vhodné slovo, tak ho treba vytvoriť. Tak sa môžeme vyvarovať používania (zneužívania) oxymoronov. Slovo mém v biblii nenájdete.
Grečo: „Liberálom chýba nielen vedomosť a pamäť, ale aj slušnosť priznať, že kresťanom ide o poctivý úmysel postaviť Európu a jej jednotu na niečom hlbšom ako iba na pochybnom pragmatickom mocenskoekonomickom základe.“
O poctivý úmysel ide aj humanistom. Ale z viacerých diskusií s obrancami úplne voľného kapitalizmu som pochopil, že aj keď samotní obrancovia nemajú, prípadne nehovoria o vlastnej morálke, aká je, aké má hodnoty, tak vnímajú humanistov rovnako ako teistov (židov, kresťanov, moslimov…). Uvedomujem si, že humanistom sa veľmi nedarí presvedčiť ľudí o svojom poctivom úmysle. Ale základ sekulárnej spoločnosti spočíva práve v tom, že každý si slobodne zvolí svoj svetonázor a svoju morálku (ktorá by nemala byť v konflikte s právnym poriadkom demokratického štátu), na základe vlastných úvah, a človek bude vnímať svoje rozhodnutie ako slobodné. Nie nanútené, ako sa to deje u teistov. Neviem o tom, že by humanisti nútili niekoho do toho, aby si osvojil humanizmus. Humanisti kladú dôraz na slobodné rozhodnutia. A sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. Nesmie sa násilne pretláčať „sloboda“ jedných na úkor druhých. Nie vždy je to jednoduché oddeliť, pretože ľudia žijú v spoločnosti, socializujú sa, a záujmy sa miešajú, prekrývajú, a často idú proti sebe. Dôležité je nájsť istý konsenzus. A sekularizácia je práve tým najlepším konsenzom.
Grečo: „…aj keď myšlienky demokracie a ľudských práv vzišli z kresťanstva, ale proti vôli cirkvi.“ 28
A pod číslom 28 sa odvoláva na knihu Zrodenie republikánskeho kresťanstva, ktorej autorom je Bernard Plongeron.
No tak! Myšlienky demokracie vzišli z antiky. Aj keď správne poznamenáva, že proti vôli cirkvi. Najmä katolíckej, ktorá bola dlhodobo najsilnejšia v Európe alebo v Amerike. Katolíkom vyhovoval feudalizmus. Protestanti neskôr nemali veľký problém presadzovať demokraciu, možno práve kvôli namysleným katolíkom.
Grečo propaguje aj Alexisa de Tocqueville, keď uvádza jeho myšlienky:
„Je potrebné, aby sa zákonodarcovia a všetci čestní a osvietení ľudia, ktorí v nich žijú, snažili bez ustania povzniesť ducha ľudí a zamerať ho k nebu. Je nevyhnutné, aby sa spojili všetci, ktorí majú záujem o budúcnosť demokratických spoločností a spoločne sa usilovali, aby sa v lone týchto spoločností rozšírila túžba po nekonečne a večnosti, zmysle a láske k duchovným radostiam.“
A Alexis de Tocqueville dodáva:
„Pokiaľ sa medzi názormi v demokratickej spoločnosti stretnete s niektorými z tých škodlivých teórií, ktoré sa usilujú, aby ľudia verili, že všetko zaniká s telom, považujete tých, ktorí to hlásajú, za jej prirodzených nepriateľov.“
Poznámka: V zborníku je chybne napísané, že „teórii“, ale v skutočnosti ide o množné číslo, a teda má byť napísané „teórií“.
Takže aj humanizmus je podľa Alexisa de Tocqueville škodlivá teória. A tak „katolíci“ považujú humanistov za „prirodzených nepriateľov“.
Alexis de Tocqueville: „Keď teda nejaké náboženstvo zapustilo v demokracii hlboké korene, nesnažte sa ho zbaviť; skôr ho starostlivo ochraňujte ako najcennejšie dedičstvo aristokratických dôb; nesnažte sa vytrhnúť ľuďom ich staré náboženské názory a nahradiť ich druhými. Mohlo by sa stať, že duša bude zbavená prirodzenej opory a v nej začne rásť láska k hmotným pôžitkom a celú ju naplní.“
Tocquevillové názory sú dnes zaostalé, bezcenné, s nulovou hodnotou. Bezdôvodne sa obáva, že keď ľudia nebudú mať náboženský svetonázor, tak sa budú správať ako filistri. Množstvo čestných a poctivých humanistov vo svete vyvracia jeho chybný názor. Myslím si, že keď náboženskí apologéti dačo kritizujú, tak zámerne nespomenú humanistov. Tvária sa, ako keby nevedeli o existencii obrovského množstva nenáboženských organizácií. Napríklad celosvetovú organizáciu Medzinárodní humanisti (Humanists International) úplne ignorujú. A to Peter Grečo má tituly ako PhDr. a PaedDr. Pritom sa vyjadruje ako nevzdelanec!!!
Stretol som sa aj so škaredým názorom, keď kňaz kladie ľudí, ktorí vedia žiť bez náboženskej ideológie na úroveň zvierat.
Ďalej sa Grečo v časti Ignorancia náboženstva – konfúzny projekt novoveku odvoláva na Berďajeva.
„Berďajev sa skepticky postavil k snahám osvietenstva a následne aj sekularizmu, zatlačiť náboženstvo do súkromnej sféry: ‚Uniklo im, že človek je náboženský živočích, ktorý keď popiera pravého, jediného Boha, vytvára si falošných bohov, idoly a modly, klania sa im.‘“
Grečo: „Ak sa teda popiera alebo ignoruje tradičný náboženský kult, tak ho musí zákonite nahradiť štátny alebo spoločenský, čo vyjadruje termín civilné náboženstvo, používané tak v totalitách ako aj v demokraciách.“
Áno, v diskusiách sa stretávam so snahou dať nenáboženské ideológie na roveň náboženským, tvrdiac, že aj to a to (napríklad liberalizmus) je náboženstvom. Nie je! Náboženstvom je len to, čo má čosi náboženské. A nie všetko, čo robia náboženskí ľudia, je náboženské. Napríklad stolovanie nie je náboženské, ale nábožní ľudia vedia aj zo stolovania spraviť náboženskú udalosť. Nech sa modlia a prežehnávajú nábožní ľudia, ak im to robí dobre. Možno sa už u nich zakorenila predstava, že to pomáha lepšiemu tráveniu. Nech! Neznamená to však, že to platí pre každého. Pre nenábožensky orientovaných ľudí určite nie!
A tú istú logickú chybu robia aj v prípade zámeny rôznych ľudských záujmov za bohov, čo aj sa vyhovárajú, že ide o falošných bohov. I keď rozlišujú, že tie záujmy sú vytváraním falošných bohov, nie je to pravda. Mnohé záujmy nie sú ani potvrdením pravosti toho „jediného“ boha, ani žiadnych ďalších, tzv. falošných. Ten tzv. „jediný“ je rovnako falošný ako ostatní bohovia.
Napríklad medzi spoločenské záujmy patrí šport, umenie, či kultúra. Náboženstvo je len podzložkou kultúry. Náboženstvo je kult. Pozri: Cirkvi a náboženské spoločnosti sú zaradené do štatistiky „KULT“ na Ministerstve kultúry SR.
Ale šport či umenie nie sú kultom. I keď nábožní ľudia dokážu zamiešať kultové javy aj do športu. Napríklad „tebowing“. Alebo sú pesničky s náboženským obsahom. Neznamená to však, že náboženské piesne sú lepšie alebo horšie ako nenáboženské, teda ostatné, iné. Nájdu sa aj otrasné skvosty, ako dokazuje kresťanské predstavenie „Božie kráľovstvo varí“ (Boží království vaří).
Martin Mrázek: „Od dneška už žiadne drogy, chlast, a sex až po svadbe! Od dneška už idem len na viere!“
Slovo „idem“ z ukážky v službe YouTube chápem aj vo význame „nesiem sa na vlne náboženskej viery“.
Ďakujem, neprosím! Samozrejme, oni nech si užívajú svoju vieru. Neberiem im ich záľubu, pokiaľ sa nebudú predvádzať verejne, v televízii, lebo to ich správanie môže ohroziť mravnú výchovu inak dovtedy zdravých ľudí.
Grečo: „…zavedenie vyznania viery, ktoré bude rešpektované všetkými občanmi štátu.“
Práve ním spochybňovaný sekularizmus zabezpečuje v demokratickej spoločnosti rešpekt svetonázorov a náboženských vier všetkým občanom štátu.
Spomínam šport. Čo tak konkrétne futbal? Aj futbal považujú apologéti, obhajcovia „jedinej správnej“ náboženskej ideológie za náboženstvo? Za civilné náboženstvo! Čo potom s toľkým násilím vo futbale (myslím na fanúšikov na štadiónoch)? Ten bude dôsledkom futbalu ako civilného náboženstva alebo sa budú vyhovárať na bezbožnosť fanúšikov? Ktorí sú mimochodom mnohí kresťania!!!
Z uvažovania Berďajeva možno nepriamo odvodiť, že každé spoločenské násilie je civilným náboženstvom.
Nepoznám humanistov, ktorí na futbale robia výtržnosti a spôsobujú materiálne škody. Aj keď majú materialistický svetonázor. Pretože je veľmi veľký rozdiel medzi materialistom podľa filozofickej kategórie a materialistom-filistrom, čiže vyznávačom konzumu (konzumistom). Aj s tou kritikou konzumu sú apologéti vedľa. Ak na Slovensku je 68,5 % ľudí nábožných, tak nech si nenahovárajú, že násilie spôsobuje ten zvyšok. Najpočetnejšia je Rímskokatolícka cirkev, takže odporúčam apologétom, aby problémy s násilím a inými spoločensky škodlivými javmi hľadali najprv tam, a prestali útočiť na ľudí bez náboženského vyznania.
Ľudia bez náboženského vyznania, kde patria aj humanisti, nie sú ani podporovaní štátom cez zákony.
Už som na to poukázal v článku Klerikom nevadí, že sú financovaní komunistickým zákonom:
„K finančnému zabezpečeniu cirkví a náboženských spoločností je potrebné uviesť, že štát priamymi dotáciami prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR financuje platy a odvody duchovným cirkví a poskytuje príspevok na prevádzkové náklady cirkevných ústredí (biskupských úradov).“
Cirkvi a niektoré náboženské spoločnosti dostávajú každý rok od štátu povinne zo zákona peniaze na platy duchovných a prevádzku ústredí. V roku 2023 sa plánuje minúť 57 500 621 eur.
Koľko dostali hoci len predsedovia humanistických organizácií od štátu? Nula!
A nulu by mali dostávať aj kňazi, biskupi, proste celý klérus. Preto je nevyhnutná odluka. Aby náboženské organizácie boli slobodné aj vo financovaní, pretože štát už spravil prvý krok, že nijako nezasahuje do obsahu cirkví a náboženských organizácií, ale čaká ho ešte druhý krok, aby sa odstránila previazanosť a závislosť cirkví a inštitúcií občianskej spoločnosti od vládnej moci.
Prečítal som si aj „duchovnú“ perlu od Greča:
„Preto možno demaskovať ideológiu neutrality štátu v liberálnodemokratickom systéme, v mene ktorej sa pokúsili oslobodzovať človeka abstraktnými ontologicky nezakorenenými ideami a v mene nízkych vášní…“
Naopak, nutné je demaskovať náboženské ideológie. Richard Dawkins, Rastislav Škoda alebo Adam Roman, a mnohí ďalší to už dávno spravili, ale ohlas vo verejnosti je slabý. Ale to už je problém humanistov, že nevedia osloviť verejnosť tak, ako sa darí kresťanom. S nižšími vášňami sa ľudia stretnú, keď počujú také reči, ako sú citované vo Cvičeniach. Cvičenia pripravil Adam Roman pre všetkých ľudí, ktorí chcú rozumne rozmýšľať. A Grečo by sa mohol zamerať na morálku.
Grečo má odvahu hovoriť o abstrakcii? A čo je jeho boh? Ahá, boh je zakorenená abstrakcia. A on chce oslobodiť človeka od „nezakorenených abstrakcií“.
Grečo cituje Berďajeva. Prípadne sa s jeho názormi porovnáva (parafrázuje):
„Demokracia je skeptická, lebo vzniká v skeptickej dobe, keď sa nedostáva viery, keď národy stratili pevné kritériá pravdy a nemajú sily vyznávať akúkoľvek absolútnu pravdu. Predstavuje krajný relativizmus, popretie všetkého absolútneho.“
Poznámka: V zborníku je chybne napísané, že „kritéria“, ale v skutočnosti ide o množné číslo, a teda má byť napísané „kritériá“.
Táraniny. Absolútnu pravdu v náboženstvách nenájdeme!
Ľudia nech si radšej osvojujú „pevné kritériá“ pravdy vo vede. Veda má totiž najlepšie nástroje na odhalenie klamstiev a podvodov. Pri náboženstve je ktorá pravda absolútna? Tá, ktorej kedysi verili Rimania? Indovia? Alebo Sumeri? Keď sú tisícky rôznych bohov, tak pravý je pre monoteistického nábožného človeka práve ten, v ktorého on verí. Vari toto nie je najkrajnejší relativizmus? Žid si namýšľa, že pravý je jeho „Jahve“. Kresťan si myslí, že práve on verí v toho pravého boha. Moslim si myslí to isté o sebe. V najhoršom sa vyhovoria na to, že veria v toho istého boha, boha Abraháma. Ale kedysi žili ľudia, ktorí verili tiež v takých „pravých“ bohov. Zeus, Afrodita, Jupiter a Minerva. To boli kedysi rovnako praví (skutoční) bohovia a bohyne ako dnešný tzv. kresťanský trojjediný boh. Ľudia v nich kedysi rovnako verili ako dnes veria vo svoje božstvá židia, kresťania, moslimovia, hinduisti, a mnohí ďalší nábožní ľudia.
K tzv. absolútnej pravde sa vyjadril aj Albert Einstein, laureát Nobelovej ceny za fyziku:
„Konflikt vzniká napríklad vtedy, keď nejaké náboženské spoločenstvo trvá na absolútnej pravdivosti všetkých tvrdení zapísaných v Biblii. Taký postoj znamená zasahovanie náboženstva do oblasti vedy. Tu patrí boj cirkvi proti názorom Galilea a Darwina. Na druhej strane sa predstavitelia vedy často pokúšali pomocou vedeckých metód dospieť k zásadným rozhodnutiam týkajúcim sa hodnôt a cieľov, opierajúc sa o vedecké metódy, a tým sa postavili do opozície voči náboženstvu. Všetky tieto konflikty vyplývali z fatálnych chýb.“
Bertrand Russell, laureát Nobelovej ceny za literatúru, v eseji Čím prispelo náboženstvo k vývoju civilizácie? o absolútnej pravde povedal:
„Ak predpokladáme, že sa vo výrokoch určitého človeka skrýva absolútna pravda, ihneď sa vynorí skupina expertov povolaných vykladať jeho slová, a keďže sa v ich rukách nachádza kľúč k pravde, celkom iste sa títo experti vždy dostanú k moci. A moc hneď začnú zneužívať vo svoj vlastný prospech – ako ostatne každá iná privilegovaná kasta. V jednom ohľade však budú ešte horší ako všetky iné kasty, lebo ich poslaním je podávať výklad nemennej pravdy, raz navždy zjavenej v konečnej dokonalosti. Tým sa stanú nevyhnutne protivníkmi každého intelektuálneho aj mravného pokroku. Kedysi cirkev ostro vystupovala proti Galileovi (1564 – 1642) a Darwinovi (1809 – 1882); dnes sa stavia proti Freudovi (1880 – 1929). Za čias najväčšieho rozmachu svojej moci išla vo svojom odpore proti intelektuálnemu životu ešte oveľa ďalej. Pápež Gregor Veľký (504 – 604) napísal jednému biskupovi list, začínajúci sa slovami: ‚Dostala sa k nám správa, o ktorej nemožno hovoriť bez zahanbenia, že totiž niektorým svojim žiakom vysvetľuješ gramatiku‘ a biskup bol pontifikálnou mocou donútený upustiť od tohto bohapustého diela; klasická latinčina sa nespamätala až do renesancie.“
Dokonca mám pochybnosti o monoteizme kresťanstva, keď niektorí kresťania vyznávajú okrem boha aj Nebeskú Matku. Asi „anjelka“ to nebude. A kresťania majú celú plejádu svätých, tí sú tzv. maličkí bôžikovia, pretože niektorí kresťania sa modlia aj k svätcom.
Grečo: „…pretože kresťanská pravda o spoločnosti sa nerozvinula, na to zatiaľ nenadišiel čas a vhodné termíny.“
A to koľko potrebuje času, keď už dve tisícročia pôsobí kresťanstvo vo svete? Ktorý bude ten vhodný termín? Vari len nie parúzia? Očakávaný druhý príchod „boha“ Krista.
Grečo sa odvoláva aj na ruského filozofa Petra Čaadajeva:
„…ruský filozof Peter Čaadajev, keď vyslovil profétickú ideu, že ktorákoľvek civilizácia, ak chce byť zdravá a vývojaschopná, musí mať nevyhnutne duchovné, náboženské opodstatnenie, onen vnútorný impulz, ktorým sa bude riadiť.“
Dávne civilizácie, čo aj ako mali rozvinuté náboženstvá, zanikli. Jednoducho, je to vývoj, od polyteizmu k monoteizmu, a teraz sa blížime k „nulateizmu“.
Vidím to inak. Tak, ako sa vyjadril Steven Weinberg, laureát Nobelovej ceny za fyziku:
„Zdá sa mi, že či už s náboženstvom, alebo bez neho, dobrí ľudia sa budú správať dobre a zlí ľudia budú robiť zlé veci. Ale aby dobrí ľudia robili zle – na to treba náboženstvo.“
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 24. 4. 2015.