Vatikánsky vodca blúzni, že spoločnosť ohrozuje ateizmus

Aby dobrí ľudia robili zle – na to treba náboženstvo.

V článku Pápež európskym rabínom: Európa potrebuje dôraz na duchovný rozmer z 20. apríla 2015 je vyjadrenie pápeža Františka:

„Dnes je v Európe viac ako kedykoľvek predtým dôležité zdôrazňovať duchovný a náboženský rozmer ľudského života. V spoločnosti, ktorá je stále viac poznačovaná sekularizmom a ohrozovaná ateizmom, riskujeme, že sa bude žiť akoby Boh neexistoval. Človek je často pokúšaný stavať sa na miesto Boha, považovať sa za kritérium všetkého, myslieť si, že môže všetko kontrolovať, cítiť sa oprávnený používať všetko to, čo ho obklopuje podľa svojej ľubovôle. Je naopak veľmi dôležité pamätať na to, že náš život je Božím darom a že sa musíme spoliehať na Boha, dôverovať mu, vždy sa na neho obracať.“

Myslím si presný opak. Dnes je v Európe viac ako kedykoľvek predtým dôležité zdôrazňovať racionálny a humanistický rozmer ľudského života. V spoločnosti, ktorá je stále viac poznačená bigotnosťou a ohrozovaná náboženským fanatizmom, riskujeme, že sa bude žiť stále horšie a nebezpečnejšie. Vidím to veľmi dobre na správaní náboženských zločincov napríklad z Islamského štátu. Ich barbarské ničenie starovekých historicky cenných pamiatok v Iraku považujem za vojnový zločin. Moslimovia z Islamského štátu veria v toho istého boha ako židia a kresťania, v boha Abraháma. Židia, kresťania a moslimovia sú teisti. Áno, a práve teisti z Islamského štátu žijú tak, ako keby boh existoval. A ďakujú bohu, ak sa im darí podmaniť si novšie a novšie územia.

Aj takto žijú teisti, ako keby boh existoval, keď zavraždia lekárov, ktorí vykonávajú interrupčné zákroky, alebo len predpíšu antikoncepciu.

Steven Weinberg, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, sa vyjadril:

„Náboženstvo bolo oveľa častejšie motiváciou na to, aby sme sa navzájom vraždili – nielen aby ľudia jedného náboženstva vyvražďovali príslušníkov iného náboženstva, ale aby sa vraždili aj v rámci tohože náboženstva. Nakoniec bol to moslim, kto zavraždil Sadata. Bol to zbožný žid, kto zavraždil Rabina. Bol to zbožný hinduista, kto zavraždil Gándhího. A tak to pokračovalo po dlhé stáročia.

Myslím si, že náboženstvo je v mnohých ohľadoch sen – často krásny, ale často zlý. V každom prípade je to sen, z ktorého je už načase sa prebudiť. Je to tak, ako keď dieťa verí spočiatku vo víly, ktoré sa starajú o jeho zuby, a preto vypadnuté zuby schováva pod vankúšom – a my sme radi, že v také víly verí. Ale chceme, aby dieťa nakoniec dospelo. Myslím si, že už nastal čas, aby aj ľudstvo v tomto smere dospelo.

Zdá sa mi, že či už s náboženstvom, alebo bez neho, dobrí ľudia sa budú správať dobre a zlí ľudia budú robiť zlé veci. Ale aby dobrí ľudia robili zle – na to treba náboženstvo.“

Ak niečo ľudia potrebujú, tak je to vzdelanie, a nie staroveké tmárstvo a propagácia starovekých mýtov.

Pápež chybne uvažuje, keď sa sťažuje, že vraj sa človek chce stavať na miesto boha. Vidím to inak. Ľudia vymysleli náboženstvá, takže aj vtedy, keď niekto tvrdí, že tá a tá myšlienka je od boha, v skutočnosti je od človeka. Všetko to, čo zakrývajú nánosom božskosti, je čisto ľudské. Nie je nič božské, pretože všetky myšlienky, ktoré sa považujú za božské, vymysleli ľudia. Že je len jeden boh? Na tom sa dohodli ľudia postupne. Skoršie sa dohodli na tom, že verili v rôznych bohov. Ľudia si navymýšľali všelijakých bohov. Časom usúdili, že polyteizmus neprináša úžitok, skôr veci komplikuje. Vývoj náboženstiev nakoniec dospel k monoteizmu, k viere v jedného boha. Problém majú teisti (židia, kresťania, moslimovia…), že rôznymi spôsobmi veria v jedného boha, a všetci si namýšľajú, že práve oni veria správne. Zaujímavé je, že ak je len jeden boh na svete, prečo neupozorní tých, ktorí v neho veria nesprávne. Mlčí? Nie. Neexistujúce javy nemôžu upozorňovať. Neexistujúce javy sa totiž nijako neprejavujú. Niet žiadneho rozumného dôvodu myslieť si, že je nejaký boh schopný komunikovať s ľuďmi. Aj kritérium jedného boha vymysleli ľudia. Ešte v staroveku, ale ide o silný mém, pretože sa udržal dodnes. A pápež rozpráva presne tak, aby sa tento mém udržal naďalej. Je to v jeho záujme, pretože náboženstvo je jeho „chlebíček“, to ho živí. Ľudia, ktorí ohlupujú druhých ľudí, že vraj vedia veštiť, takisto budú „svätosväte“ tvrdiť, že majú svoje „veštecké pravdy“, ktoré sú však svojou nulovou hodnotou ekvivalentné „náboženským pravdám“.

Spoliehať sa na boha znamená v skutočnosti spoliehať sa na výmysel nejakého človeka z čias staroveku.

Nedám sa balamutiť falošnými náboženskými pletkami, nech už ich vysloví sedliak na lazoch alebo najvyšší pontifex z Vatikánu.

Nepoznám žiadny rozumný dôvod, aby som si kontaminoval myseľ náboženstvom.

Ľudia potrebujú byť rozumní, o to viac, ak sa trápia, ak ich sužuje veľké utrpenie. Náboženstvo je práve ten škodlivý element, ktorý ľuďom bráni, aby sa vzchopili, aby boli rozumní, a psychicky a emocionálne silní.

Náboženstvo je u ľudí tak silno zakorenené, že akonáhle začne človek premýšľať o význame náboženstva v živote, presnejšie o jeho zbytočnosti, tak sa cíti ako Sizyfos. Búrať staroveké mytológie, ktoré prežili dodnes v podobe aktívnych náboženstiev, je sizyfovská robota.

Osvojiť si humanistickú etiku je pre mnohých ľudí náročné. Najmä vtedy, keď ich v detstve nenaučili kriticky myslieť. Kritické myslenie sa práve náboženskou ideológiou úplne potláča.

Humanista Tai Solarin povedal:

„Humanizmus nie je stráviteľný pre analfabeta; len vzdelaný človek sa môže stať humanistom.“

Spoločnosť nie je ohrozovaná ateizmom, ale nevzdelanosťou.

Archív:

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 21. 4. 2015.