O socializme a komunizme

Tomáš Gális sa pýta, či tu bol socializmus alebo komunizmus.

Tomáš Gális uverejnil 17. apríla 2015 v Denníku N článok Bol tu socializmus či komunizmus? Totalita, ktorá trestala smrťou.

Myslím si, že do nadpisu len vložil akože rečnícku otázku, bez hlbšieho záujmu o odpoveď. Skôr mu uverejnením článku ide o to, aby si kopol do predošlého režimu. To sa dnes musí nosiť, pretože novinári žijú z reklamy (z príjmu kapitalistických spoločností). K tomu odporúčam prečítať si článok Propaganda v slobodnej tlači.

Určite tu bol socializmus. Tak sa totiž nazýval predošlý režim. Režim, ktorý bol do roku 1989. Po roku 1990 sme postupne prešli na kapitalistický režim.

Mám nutkanie vyjadriť sa k socializmu a komunizmu iným spôsobom. Mám rozpor v tom, že som vyrastal v čase budovania socializmu, a mal som pekné detstvo. Áno, Komunistická strana Československa vládla, ale nijako som to nevnímal. Žili sme v dostatku, povedal by som, že sme žili v blahobyte. Dnes obraciam každé euro, aby som prežil. Mne je zbytočné tárať o dnešnej demokracii, keď vtedy som mal hojno. Podľa marxistov je socializmus prvá fáza komunizmu, komunistickej spoločnosti. Marxisti vedeli, že ku komunizmu nie je ľahká cesta, najprv musí prísť prvá fáza, ktorú nazvali socializmom. Nepovažujem socializmus za zločinný režim, mám vážnu výhradu len k hrdelným zločinom, ktoré spáchali komunisti v 50. rokoch minulého storočia. Najmä, čo sa týka kauzy „Slánsky“.

Adam Roman v eseji Perly „mediálneho“ jazyka tvrdí:

„Komunizmus bol nepochybne zločinný spoločenský systém…“

Mám otázku, či vôbec bolo zámerom Tomáša Gálisa ponúknuť odpoveď na otázku, ktorú položil v nadpise článku.

Marxisti v tom majú jasno.

1. fáza komunistickej spoločnosti = socializmus (prechodný stav)
2. fáza = komunizmus (už samotná vyspelá komunistická spoločnosť)

Karl Marx povedal:

„‚Nemáme tu do činenia‘ (pri rozbore programu robotníckej strany) s takou komunistickou spoločnosťou, ktorá sa vyvinula na svojom vlastnom základe, lež s takou, ktorá práve vychádza z kapitalistickej spoločnosti, a ktorá preto v každom ohľade, hospodárskom, mravnom a myšlienkovom, má ešte na sebe pečať starej spoločnosti, z lona ktorej vzišla.“

Citujem z knihy Štát a revolúcia, ktorú v roku 1917 vydal V. I. Lenin.

„Prvá fáza komunizmu nemôže teda poskytnúť ešte spravodlivosť a rovnosť; rozdiely v bohatstve aj rozdiely nespravodlivé zostanú, no nemožné bude vykorisťovanie človeka človekom, lebo nebude možno zabrať výrobné prostriedky, továrne stroje, pôdu a podobne do súkromného vlastníctva. Vyvracajúc maloburžoázne nejasnú frázu Lassallovu o ‚rovnosti‘ a ‚spravodlivosti‘ vôbec Marx ukazuje priebeh vývinu komunistickej spoločnosti, ktorá musí spočiatku odstrániť iba tú ‚nespravodlivosť‘, že výrobné prostriedky majú jednotlivci, a ktorá nie je schopná odrazu odstrániť aj ďalšiu nespravodlivosť, spočívajúcu v distribúcii spotrebných predmetov ‚podľa práce‘ (a nie podľa potrieb).“

Wikipédia: „Marxizmus je ucelená teória premeny reálnych pomerov v spoločnosti, predovšetkým zmena vlastníckych vzťahov pomocou revolučne vedeného triedneho boja. Cieľom je doviesť proletariát k revolúcii nastoľujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu. Marxizmus výrazne ovplyvnil dejiny konca 19. storočia a celé 20. storočie. “

Totalita? Áno, pri moci bola len jedna politická strana KSČ. Boli ešte formálne (papierovo) menšie politické strany, ale nemali vplyv na riadenie štátu. Dá sa povedať, že o všetkom rozhodovali komunisti. Ale napríklad v USA sa o moc delia dve politické strany, ktoré sú si veľmi podobné, a nikto neobviňuje USA z totality.

Poznám vtip:

„V USA sú dve fašistické strany, ktoré sa medzi sebou delia o moc: demokrati a republikáni.“

Aspoň ja nevidím rozdiel v tom, či je prezident USA demokrat alebo republikán. A asi aj samotní Američania nevidia rozdiel, keď raz volia demokrata, a potom republikána.

Mám podozrenie, či naozaj chce Tomáš Gális uviesť, aký je rozdiel medzi socializmom a komunizmom. Tieto dva pojmy sa mu zlievajú do jedného významu. Nečudujem sa veľmi. Mäkké kartóny napáchali svojou antikomunistickou demagógiou nenapraviteľné škody v myslení mnohých ľudí.

Mám k tomu jednu historku.

Pri čakaní pred ambulanciou sedeli dve ženy, skoršie narodené. Diskutovali. Po celý čas sa sťažovali na dnešný režim. Myslím, že počas rozhovoru mu nevedeli prísť ani na meno. Nepovedali, že  dnes je demokracia, demokratický režim, pluralitná demokracia. Nevyjadrili sa ani, že dnes máme kapitalizmus, prípadne kapitalistický režim. Ani nič podobné. Jednoducho, len hromžili a nadávali na súčasný stav. Bolo to v čase, keď vládla pravicová vláda. Sťažovali sa na všetko, takže preberali všeličo možné. Keď si počas rozhovoru spomenuli na predošlý režim, tak sa o ňom vyjadrovali len pochvalne. Ani náznak nespokojnosti s bývalým režimom, s tým pred rokom 1989. Až na to, že ten režim nazývali totalitný, prípadne sa vyjadrovali asi v tomto zmysle: „Ale za totality bolo lepšie.“

Vnímate tú silnú kontamináciu antikomunistickou demagógiou o predošlom režime? Čiže o socializme? Tie dve ženy si už azda ani neuvedomovali, ako sú zmagorené (nasiaknuté) antikomunistickou rétorikou. Z ich vyjadrovaní a opisu udalostí a javov počas socializmu by som si myslel, že sú to komunistky. Nie! Lebo som sa „akože náhodou“ pripojil do debaty, a zistil som, že ide o veľmi nábožné ženy, kresťanky. Často chodia do kostola. Pravicovú vládu nazvali, že je od diabla, ancikristová vláda.

Pre mňa bolo poučné, že napriek tomu, že boli spokojné so socializmom, nehovorili o socializme, ale o totalite.

V Slovníku slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968 sa pri hesle socializmus uvádza okrem ďalších vysvetlení, že ide o prvú fázu komunizmu. Ale nechce sa mi veriť, že by si Tomáš Gális osvojil marxistickú rétoriku. Alebo áno?

Tomáš Gális sa narodil v roku 1976, takže v roku 1989 už mal dosť rokov na to, aby vedel pochopiť, že sa narodil počas socializmu. K tomu, ako sa mu vtedy v mladosti žilo, nenapísal ani slovo.

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 18. 4. 2015.