Rozlúčili sme sa s priateľom

Spoločnosť Prometheus priniesla smutnú správu.

Zomrel Rastislav Škoda. Posledná rozlúčka s priateľom Rastislavom Škodom bola v bratislavskom krematóriu v piatok 16. 12. 2022 o 14.00 hodine.

V piatok ráno o tretej hodine som vstal, aby som stihol vlak z Medzilaboriec o 4.18 do Bratislavy. Prišiel som včas, o 12.33. Mestskou dopravou som sa presunul do krematória. Kúpil som smútočnú kyticu zo živých kvetov, ktorú som položil priamo k rakve.

Dojímavý príhovor mala dcéra zosnulého Rastislava Škodu. Aj jej pri reči vyhŕkli slzy. Bolo to ťažké, uvedomujem si, že odišiel vzácny človek.

Na pohrebe som sa stretol s humanistami Karolom Fajnorom, Ivanom Poljakom a Františkom Kasanickým.

Nakoľko webová doména Zošity humanistov zanikne 27. 5. 2023, prevzal som z jeho stránky aspoň niektoré dôležité články. S Rastislavom Škodom som dlhé roky spolupracoval. Mal som na starosti uverejňovanie článkov v Zošitoch humanistov. Škoda mi poslal na e-mail v prílohe články vo formáte .doc (Windows Word). Texty som naformátoval do HTML jazyka a následne ich uverejnil. Čo si pamätám, tak najviac som sa natrápil so spracovaním knihy Viedenskí študenti s podtitulom „Štúdium veterinárstva za 2. svetovej vojny“ do elektronickej podoby v Zošitoch humanistov. Bolo to náročné obdobie, pretože som pracoval s tabuľkami a mnohými životopismi. Rastislav Škoda bol marxista a antiglobalista. Pracoval som s Rastislavom Škodom na maximum svojich síl. Občas to bolo náročné. Poslal mi článok, a o týždeň mi poslal upravený článok. Tak som neraz jeden článok upravoval viackrát.

Spomínam si, ako sme s Ruwolfom a Porom navštívili Rastislava Škodu v jeho dome na Devínskej ceste. Pohostil nás omšovým vínom, čo bolo úžasné.

Po desiatich rokoch (1998 – 2008)

Existuje svetová ateistická (sekulárno-humanistická) literatúra s desiatkami významných autorov a ich publikáciami – ale o tom sa donedávna na Slovensku vedelo málo. Preto sme sa v roku 1998 s niekoľkými spolupracovníkmi podujali vydávať Zošity humanistov, kde sme začali uverejňovať preklady článkov, ktoré sme považovali za aktuálne (aj keď boli niekedy staršieho dáta), no nenachádzali sme redakciu, ktorá by bola ochotná dať im miesto na svojich stránkach.

Od dvoch rokov je podtitul Zošitov humanistov (ďalej ZH) „Proti vojnám – Proti náboženstvám – Proti kapitalizmu“, čo sa dá povedať kratšie ako „Za slobodu“ a znamená predkladať čitateľom správy, komentáre a svetonáhľad, ktoré sú preniknuté ľavicovým prístupom k ekonomickým, politickým a kultúrnym témam. Prejav ľavicového názoru nie je dosť rozšírený; a ZH sa pokúšajú niečo na tomto poli urobiť.

„Proti vojnám“ znamená nielen nezúčastniť sa útočných vojen v Iraku, Afganistane a inde, ale aj nebyť členom vojenských zoskupení, nech sa (dočasne) vydávajú za akokoľvek mierumilovné. Veríme na posvätnosť ľudského života a nemorálnosť útočnej vojny. Ani porušovania ľudských práv sa nedajú riešiť vojenskými akciami. Vojny menia politikov na klamárov na plný pracovný úväzok a generálov a novinárov na gurmánov krvi; plodia diktátorov.

Poznámka:

Aj keď bol Rastislav Škoda proti NATO, myslím si, že dnes práve členstvo v NATO nás chráni pred vojenskou agresiou zo strany Ruska.

„Proti náboženstvám“ znamená, že žiadame dodržovanie prvého článku našej Ústavy SR, podľa ktorého: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ To je základ náboženskej slobody, slobody zmýšľania a slobody prejavu. Skutočnosť je však celkom iná a napríklad slovenské školstvo trpí na dôsledky zmlúv s Vatikánom o výchove mládeže. Osvojili sme si, napríklad, názory matematika a filozofa Bertranda Russella, že všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus – sú tak nepravdivé, ako aj škodlivé; a biológa Richarda Dawkinsa, že na viere je najškodlivejšie to, že rodičia indoktrinujú svoje deti, naočkujúc im svoje náboženské presvedčenie. Ťažko nám padne vážiť si a rešpektovať niektoré náboženstvá, no tolerujeme ich; tolerancia má však hranicu tam, kde sa neuznávajú ľudské práva a prejavuje intolerancia.

Poznámka:

Nesúhlasím s Russellom, že komunizmus je náboženstvo. Aj keď bol Russell racionalista, vyjadril sa veľmi nerozumne. Komunizmus nie je náboženstvo, ale politická ideológia!

V júni 1999 som v 8. čísle ZH napísal: Trieskami na pahrebu (nášho slovenského ateizmu) majú byť okrem veľmi zriedkavých informácií a článkov v tlači aj v Zošitoch humanistov preklady článkov o humanizme zo svetovej tlače a polienkami budú raz originálne príspevky našich autorov. Naša čitateľská obec je t. č. neuveriteľne malá – je nás len okolo sto, ale pomaly rastieme. Preto opakujeme výzvu z prvých čísiel ZH: hľadáme spolupracovníkov a prosíme vás, nielen čítajte, ale aj rozširujte každý humanistický spis a článok, teda aj toto periodikum. Dostali sme niekoľko súhlasných listov k nášmu podujatiu, no čakáme na kritické stanoviská k podrobnostiam jednotlivých statí.

„Proti kapitalizmu“ znamená, že právo na súkromné vlastníctvo neuznávame za základný princíp spoločenského života celého ľudstva, ako sa to javí pri postupujúcej globalizácii v prospech pár stoviek nepredstaviteľných bohatstiev a v neprospech miliárd vykorisťovaných pracujúcich na všetkých kontinentoch. Cieľom zdravej ekonomiky je dobro pre všetkých ľudí, nie pre pár vyvolených. Napríklad zdravotníctvo, školstvo, železnice a penzijné fondy by nemali byť privatizované. Tvorba bohatstva je dobrá vec, ale ono nesmie slúžiť len osobným prianiam jednotlivca. Na prvom mieste je zlepšenie životných podmienok spoločnosti.

Považujeme za nevyhnutné varovať pred klamným vábivým spevom sirén typu arcikonzervatívca Lewa Rockwella pri zmienke o časopise Ľavica a pravica, založenom v roku 1965:

„Od ľavice sme zdedili hlbokú podozrievavosť voči vládnej moci, kritický postoj voči status quo, obranu internacionalizmu, vieru vo všeobecné ľudské práva a túžbu zbaviť medziľudské vzťahy politickej kontroly. Nenávisť voči vojne je spoločná pravici aj ľavici. Od pravice sme zdedili lásku k vlastníctvu, miestnej politickej kontrole a buržoáznej kultúre (áno, vrátane jej náboženských koreňov). Z tejto tradície pochádza naša obľuba trhového hospodárstva. Ľudia vravia, že sme z trhu urobili svojho Boha. Správnejšie by bolo povedať, že v obchodovaní vidíme Božiu ruku, ktorá zo slobodných volieb miliónov ľudí vytvára poriadok v oblasti, kde pseudoboh vlády splodí len chaos a deštrukciu. Sláva a mystérium globálneho obchodovania pretrvali tisícročia a nie menej úchvatný je pohľad na súčasný stav tam, kde ľudia sledovaním vlastných záujmov v mieri podporujú záujem celej spoločnosti.“

To všetko sú vážne veci, hoci niektoré číslo ZH sa vám môže zdať mišmašom hraničných postojov. Popri všetkých zlých správach sa občas radi zasmejeme a nevynechávame ani bláznivé novinky. Na pokračovanie sme uverejnili preklady niekoľkých serióznych kníh.

Všetko robíme bezplatne a radi podľa svojich možností doplácame. Pravde by sa veľmi zišla vaša podporu. Prosím, pomôžte nám finančným darom hovoriť ju, nech má s nami obluda globalizmu akékoľvek plány.

Rastislav Škoda

Rastislav Škoda sa narodil 10. 12. 1923. Je slovenský virológ, prekladateľ a publicista. Po gymnáziách v Trnave, Hlohovci a Nitre študoval veterinárstvo vo Viedni (1943/44), v Brne (1945/46), v Paríži (1946/47) a opäť v Brne (1947/49), kde chcel, ale nemohol ostať ako asistent na ústave parazitológie. Po odslúžení základnej vojenskej služby (1949/51) na Škole pre vojenských veterinárov v Pardubiciach a ako plukovný veterinár pri Divízii SNP vo Vimperku – pôsobil krátko ako obvodný veterinár v Moldave nad Bodvou. Už v r. 1952 sa mu štúdium vo Viedni a vo Francúzsku politicky odpúšťa a je prijatý najprv na filiálku v Košiciach (vedúci Dr. Zoltán Koppel) a v lete 1954 na hlavné pracovisko Ústredného štátneho veterinárneho ústavu v Bratislave (ÚŠVÚ – riaditeľ Dr. František Nižnánsky).

Od r. 1955 zácvik do moderných virologických metód na Virologickom ústave ČSAV v Bratislave pod vedením školiteľky dr. Heleny Libíkovej, DrSc., na oddelení arbovírusov; od r. 1956 vedúci oddelenia virológie ÚŠVÚ. V r. 1959 premena pracoviska na Laboratórium experimentálneho veterinárstva Pobočky Československej akadémie pôdohospodárskych vied (vedúci akademik Ivan Brauner) a v r. 1963 jeho prechod do Virologického ústavu ČSAV ako „oddelenie veterinárnej virológie“ (riaditeľ akademik Dionýz Blaškovič, prípadne vedúci akademik Ivan Brauner). V rokoch 1957 – 1961 bol tajomníkom redakcie a posledné tri roky pre nedostatok odborníkov mu bola zverená aj jazyková úprava Veterinárskeho časopisu SAV (hlavný redaktor dr. F. Nižnánsky).

V r. 1963 – 1967 zástupca vedúceho oddelenia veterinárnej virológie VÚ-ČSAV. V r. 1963 získanie vedeckej hodnosti kandidáta biologických vied (CSc.) v odbore mikrobiológia na virologickom pracovisku („Výskum živej očkovacej látky proti Aujeszkého chorobe“) a v r. 1964 získanie štátnej ceny Klementa Gottwalda spolu s akademikom Ivanom Braunerom a MVDr. Alojzom Žuffom, CSc. z Biovety v Nitre „za prípravu živej vakcíny proti Aujeszkého chorobe hospodárskych zvierat“. Po smrti akademika Ivana Braunera v septembri 1967 sa stáva vedúcim oddelenia, ale už 4. 1. 1968 odchádza s rodinou na dvojročný študijný pobyt do Francúzska, z ktorého sa vráti do vlasti už len ako dôchodca.

V r. 1968 – 1970 vedúci oddelenia mikrobiológie na Centre de Sélection et d’Élevage des Animaux de Laboratoire du CNRS (Ústav pre chov laboratórnych zvierat) v Orléans – La Source vo Francúzsku.

V r. 1970 – 1972 pobyt na Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere (Štátny výskumný ústav pre vírusové choroby zvierat) v Tübingene: príprava inaktivovanej vakcíny proti Aujeszkého chorobe ošípaných.

V tom čase mu Ministerstvo kultúry v Stuttgarte na základe predložených dokladov (veterinársky diplom, hodnosť CSc. a štátna cena) povolilo používať titul doktora veterinárnej medicíny (MVDr.). Aktenzeichen: H 1782-73/Skoda/6 z 3. septembra 1973.

V r. 1973 – 1978 firma Dr. Rentschler Arzneimittel GmbH v Laupheime (Baden-Württemberg): najprv veľkovýroba vakcín proti vírusovým a bakteriálnym chorobám zvierat, potom vypracovanie metódy na masovú výrobu beta-interferónu na ľudských diploidných bunkách v spolupráci s prof. Jánom Vilčekom z  newyorskej univerzity (New York University). V spolupráci s dánskou firmou NUNC v Roskilde zostrojenie mnohoplošnej batérie (mnohopodlažnej vane) Wannenstapel, z ktorej sa neskôr vyvinul neprekonaný robotizovaný Wannenstapel Easyfill™ (www.nuncbrand.com) na masovú výrobu bioproduktov typu interferón z diploidných (len v jednej vrstve rastúcich) buniek. Medzitým spolupráca s Zentralinstitut für Versuchstiere der DFG v Hannoveri (vírusové choroby laboratórnych zvierat) a HEM-Laboratories (interferón) v Rockville, Maryland, USA.

V r. 1979 – 1981 Staatliches Medizinaluntersuchungsamt (Štátny diagnostický ústav vo Fulde): diagnostika vírusových ochorení u ľudí.

V r. 1982 – 1988 firma Debiotech-Cytotech v Martigny vo Švajčiarsku: neúspešný pokus o založenie ďalšej veľkovýroby beta-interferónu, zato úspešná príprava sterilného depotného dekapeptylu (triptorelín acetátu) vo forme retardovaných mikrokapsúl na „farmakologické odstránenie semenníka“ pri hormonálne závislom karcinóme prostaty.

Od r. 1989 je na dôchodku. Sleduje vývoj biotechnológie, najmä antropotechník a robí preklady z nemčiny, francúzštiny a angličtiny (Nietzsche: Tak vravel Zarathustra, Antikrist, Ecce homo a Súmrak modiel; Paul Kurtz: Zakázané ovocie – Etika humanizmu; Albert Jacquard: Boh?; Richard Dawkins: Delúzia Boha a ďalšie); prekladá aj knihy pre deti a pre výučbu humanistickej etiky; pre 150 abonentov vydával od r. 1998 sekulárno-humanistický samizdat Zošity humanistov. Teraz vychádzajú Zošity humanistov len v elektronickej podobe.

Od r. 1972 žil s manželkou Božkou v Laupheime pri Ulme a v Bratislave. Dvojčatá Janka a Paľko im tragicky umreli, zanechajúc v Bratislave 5 vnukov, 2 pravnukov a 1 pravnučku. Dcéra Vlasta so synom Pascalom žije v Štrasburgu. Manželka mu umrela v r. 2012 a v marci 2016 sa vrátil do vlasti.

*

Publikácie

Knihy

• Škoda, R. „Brucelózy hospodárskych zvierat“. Štátne nakladateľstvo pôdohospodárskej literatúry v Bratislave. 1953, 132 s.
• Nižnánsky, F; Škoda, R. „Boj proti brucelóze zvierat“. 1954, …
• Škoda, R., Slovenskí študenti na štúdiách veterinárstva za 2. svetovej vojny (Viedenskí študenti), IRIS Bratislava, 2014, 170 strán + 18 tabuliek, ISBN 978-80-8153-023-4.
• Škoda, R., Nemnožme sa! Antológia o preľudnenosti a depopulácii, IRIS Bratislava, 2015, 251 strán, ISBN 978-80-978027-7-4.

Články v časopisoch

• Škoda, R. „Imunizácia teliat modifikovaným vírusom Aujeszkého choroby“. Veterinářství, 1962; 12: 101 – 102.
• Škoda, R. „A modified pseudorabies virus suitable for immunization of cattle“. Acta virologica, 1962; 6: 189.
• Škoda, R; Brauner, I; Sádecký, E; Mayer, V. „Immunization against Aujeszky disease with live vaccine. 1. Attenuation of virus and some properties of attenuated strains“. Acta virologica, 1964; 8: 1 – 9.
• Škoda, R; Brauner, I; Sádecký, E; Somogyiová, J. „Immunization against Aujeszky disease with live vaccine. 2. Immunization of pigs under laboratory conditions“. Acta virologica, 1964; 8: 123 – 134.
• Škoda, R; Jamrichová, O. „Small plaque variants of pseudorabies virus in chick embryo cell cultures“. Acta virologica, 1965; 9: 94.
• Jamrichová, O; Škoda, R. „Multiplication and distribution of attenuated pseudorabies virus in the organism of vaccinated pigs“. Acta virologica, 1969; 13: 42 – 51.
• Blaškovič, D; Ráthová, V; Škoda, R; Kočišková, D; Kaplan,M. „Experimental infection of weanling pigs with A/Swine influenza virus. 1. Epidemiology and serological response“. Bulletin Organisation mondiale de santé, 1970; 42: 757 – 765.
• Škoda, R. „Nachweis von neutralisierenden Antikörpern gegen das Aujeszkysche Virus bei Schweinen in Süddeutschland“. Berliner und Münchner tierärztliche Wochenschrift, 1971; 84: 411 – 414.
• Škoda, R; Jakubík, J. „La maladie d’Aujeszky dans la République fédérale d’Allemagne“, Cahiers de la Médecine vétérinaire, 1974; 43: 192 – 202.
• Jakubík, J; Wittmann, G; Škoda, R. „Immunisierung von Kälbern mit EEI/DEAE-Dextran-Vakzine gegen die Aujeszkysche Krankheit“. Zentralblatt für Veterinärmedizin B, 1975; 22: 827 – 832.
• Škoda, R; Pakos, V; Hörmann, A; Späth, O; Johansson, A. „Comunicating vessel system for mass cell culture of anchorage dependent cells“. Developments in Biological Standardization, S. Karger, Basel, 1979; 42: 121 – 126.
• Škoda, R. „Interferon“. Kleintierpraxis, 1979; 24: 207 – 210.

Preklady kníh

a) vo vydavateľstve IRIS (Dr. Milan Štefanko, P. O. Box 16, 820 13 Bratislava 213)

• Friedrich Nietzsche: „Tak vravel Zarathustra – Kniha pre všetkých a pre nikoho“. (Also 0sprach Zarathustra – Ein Buch für Alle und Keinen). Jazyková spolupráca Michal Nadubinský. IRIS 2002.
• Friedrich Nietzsche: „Antikrist – Pokus o kritiku kresťanstva“. (Der Antichrist – Fluch auf das Christentum). Jazyková spolupráca Ladislav Sokol. IRIS 2003.
• Friedrich Nietzsche: „Ecce homo – Ako sa človek stane tým, čím je“. (Ecce homo – wie man wird, was man ist). Jazyková spolupráca Ladislav Sokol. IRIS 2004.
• Friedrich Nietzsche: „Súmrak modiel – Ako sa filozofuje kladivom“. (Götzen-Dämmerung – Wie man mit dem Hammer philosophirt). Jazyková spolupráca Ladislav Sokol. IRIS 2005.

b) vydané vlastným nákladom

• Dan Barker: „Možno áno, možno nie“. (Maybe Yes, Maybe No: A Guide for Young Skeptics. 1990). Zvedavé dievčatko hľadá vysvetlenia pre príbehy, ktoré sa zdajú mať „nadprirodzený“ základ. 1997, 80 str., 56 obr.
• Dan Barker: „Možno je to správne, možno nesprávne“. (Maybe Right, Maybe Wrong: A Guide for Young Thinkers. 1992). Na príkladoch z každodenného života detí sa poukazuje na mravnú stránku ich rozhodovania. 1998, 76 str., 47 obr.
• Paul Kurtz: „Zakázané ovocie – Etika humanizmu“. (Forbidden Fruit: The Ethics of Humanism. 1988). Samostatné etické hľadanie zásad mravného konania a všeobecných morálnych pravidiel. 1998, 232 str.
• Sandra McLeod Humphreyová: „Keby si sa ty mal rozhodnúť, čo by si urobil?“ (If You Had to Choose, What Would You Do? 1995). Hľadanie riešenia podľa dômyselnosti a osobnej stupnice hodnôt jednotlivca). 1998. 124 str., 25 obr.
• Adam Roman a Rastislav Škoda (vyd.): „Antológia moderného ateizmu – zásadná kritika kresťanstva“ (v zmysle hesla Paula Kurtza: Žiadne božstvo nás nespasí, to musíme urobiť sami). 2005. 183 str.
• Jean Ziegler a Uriel da Costa: „Do videnia, Karol! – Prečo treba zmeniť svet“ (Marx, wir brauchen dich. Warum man die Welt verändern muß). 1995. Obrana vedeckého marxizmu. 104 str.
• „Zošity humanistov“ – dvojmesačník proti vojnám, proti náboženstvám, proti kapitalizmu. V tlači vychádzal po asi 32 strán A5.
• V r. 2015 vydal vo vydavateľstve IRIS vlastným nákladom antológiu o preľudnenosti a depopulácii „Nemnožme sa!“

c) v spolupráci so Spoločnosťou Prometheus

• Tryntsje de Groot a Emma Klaarenbeek: „Zvládnuť umenie žiť a stať sa občanom sveta nie je jednoduché“ (Mastering the art of living and becoming a citizen of the world. It isn?t something that just happens. Pedagogisch Studiecentrum HVO) 2005. Metodická príručka pre učiteľov a námety pre humanistickú etickú výchovu. Preklad v spolupráci s Matejom Beňom. 88 s., početné obrázky.
• Americká akadémia vied: „Veda a kreacionizmus“ (National Academy of Sciences: Science and Creationisme. 1999). 2006. Dôkazy o pôvode vesmíru, o biologickej evolúcii a vývoji človeka pre učiteľov, študentov a záujemcov. Príloha čísla 53 Zošitov humanistov, 28 s.

d) v Zošitoch humanistov vyšli na pokračovanie pracovné preklady týchto kníh (jazykovo neupravené):

• Bertrand Russell: „Prečo nie som kresťanom?“ (Why I Am Not A Christian, Rationalist Press Association & National Secular Society, London 1983). 1998. Zošity humanistov, č. 1.
• Friedrich Nietzsche: „Tak vravel Zarathustra“ – Zošity humanistov, č. 15, 16, 18 a 20.
• Friedrich Nietzsche: „Antikrist“ – Zošity humanistov, č. 30, 31, 32.
• Albert Jacquard a Jacques Lacarrière: „Veda a viery – Rozhovory“ (Science et croyances – Entretiens 1993; Albin Michel 1999). Zošity humanistov, č. 10.
• Albert Jacquard: „Boh?“ (Dieux? Stock/Bayard 2003). 2004. Zošity humanistov, č. 44, 45, 46, 47, 49, 52, 53.
• Fernando Savater: „Etika pre dospelých zajtrajška“ (zo španielskeho originálu Etica para Amador (1991) do nemčiny preložil Wilfried Hof ako Ethik für Erwachsene von morgen, z nemčiny do slovenčiny preložil Rastislav Škoda. Bundeszentrale für politische Bildung, Campus Verlag, Frankfurt am Main 1996). 2005. Zošity humanistov, č. 49, 50, 51, 53 až 58.
• Americká akadémia vied: „Veda a kreacionizmus“ – ako č. 13. Zošity humanistov č. 53.
• Richard Dawkins: „Delúzia Boha“ (The God Delusion 2006). 2007. Zošity humanistov, č. 61 až 67.
• Stephen Law: „Boj o myslenie detí“ (The War for Children’s Minds 2006. Preložili Rastislav Škoda a Matej Beňo). 2008. Zošity humanistov, č. 68 až 79.
• Ellen Key: „Storočie dieťaťa“ (Das Jahrhundert des Kindes, VII. kapitola: Náboženstvo. S. Fischer Verlag, Berlin 1921, s. 321 – 358. Preložili Rastislav Škoda a Matej Beňo). 2005. Zošity humanistov, č. 47.
• Russell, Bertrand „Náboženstvo a veda. Nový úvod napísal Michael Ruse“. (Religion and Science. With a New Introduction by Michael Ruse. 1997). 2009. Zošity humanistov, č. 76 – 85.

Poznámka:

Rastislav Škoda sa dosť natrápil s prekladom knihy “The God Delusion” od Richarda Dawkinsa, ale licenciu získalo jedno slovenské vydavateľstvo kníh, ktoré ani teraz neviem nájsť na internete. Škoda tak deaktivoval knihu na stránke ZH.

V Zošitoch humanistov uverejnil Rastislav Škoda 1 310 článkov. 4 samostatné stránky (Rastislav Škoda, Po desiatich rokoch [1998 – 2008], Viedenskí študenti a Preľudnenie. Je tam 3 069 komentárov.

Na pohrebe odznela pieseň Imagine od Johna Lennona (Beatles).

Imagine there’s no heaven
It’s easy if you try
No hell below us
Above us, only sky

Imagine all the people
Livin‘ for today (ah ah ah)

Imagine there’s no countries
It isn’t hard to do
Nothing to kill or die for
And no religion, too

Imagine all the people
Livin‘ life in peace
You

You may say that I’m a dreamer
But I’m not the only one
I hope someday you’ll join us
And the world will be as one

Imagine no possessions
I wonder if you can
No need for greed or hunger
A brotherhood of man

Imagine all the people
Sharing all the world
You

You may say that I’m a dreamer
But I’m not the only one
I hope someday you’ll join us
And the world will be as one

Predstav si

Predstav si, že tu nie je nebo
Je to jednoduché, skús to
Žiadne peklo pod nami
Nad nami len obloha

Predstav si všetkých ľudí,
ako žijú prítomnosťou

Predstav si, že neexistujú štáty,
Nie je to tak ťažké
Nič pre čo zabiť alebo zomrieť
A tiež žiadne náboženstvá

Predstav si všetkých ľudí,
ako žijú v mieri

Môžete povedať, že som rojko
ale ja nie som jediný
dúfam, že sa k nám raz pridáš
a svet bude jednotný

Predstav si, že nie je žiadny majetok
Premýšľam, či to dokážeš
Nie je núdza o chamtivosť ani hlad
Bratstvo človeka

Predstav si všetkých ľudí
ako sa spoločne delia o celý svet

Asi si povieš, že som rojko
ale ja nie som jediný
Dúfam, že sa raz pripojíš
A svet bude jednotný

Na internete som našiel tieto zaujímavé vety:

„Je zaujímavé, ako veľmi sa dokážu odlišovať ideály od skutočnosti. John Lennon sám priznal, že Imagine je v skutočnosti komunistickým manifestom.“

V pamäti:

---

Smúti: Ján Parada.