Čo má väčšiu prioritu? Finančná alebo geografická dostupnosť? Kvalita alebo kvantita? Čo by malo byť jednoznačne zadarmo a naopak, za čo si je slovenský pacient-poistenec-spotrebiteľ ochotný priplatiť?
V INESS sme sa rozhodli hľadať odpovede na tieto otázky aj prostredníctvom prieskumu. Výsledky a komentáre INESS k nim nájdete v publikácii Aké zdravotníctvo očakávajú Slováci?
Prieskum verejnej mienky uskutočnila agentúra FOCUS v dňoch 21. 9. – 27. 9. 2022 formou osobných rozhovorov. Výberovú vzorku tvorilo 1 009 respondentov.
V prieskume sme overovali názor obyvateľov Slovenska na hlavnú úlohu verejného zdravotníctva, priority, ochotu uvažovať nad nákladmi kvality či ochotu kupovať si dodatočné služby. Hlavnou otázkou bolo porovnanie príklonu k „necielenému“ (kvantita bežnej liečby na úkor kvality liečby ťažkých stavov) verejnému zdravotníctvu, alebo „prioritizujúcemu“ (kvalita liečby ťažkých stavov na úkor kvantity bežnej liečby) verejnému zdravotníctvu.
- Dve podobne veľké skupiny občanov majú navzájom protichodnú predstavu o zdravotníctve. Takáto rozpoltenosť sa prejavuje aj v smerovaní zdravotníckych politík, ktoré sa snaží splniť prianie oboch skupín – mať aj kvalitu, aj kvantitu.
- Jasná dominancia respondentov si želá kvalitu a kratšie čakacie doby (spolu 63 %), finančné náklady sú menej dôležité.
- Iné nastavenie priorít v zdravotníctve oproti dnešku by prijala až polovica rozhodnutých ľudí.
- Takmer tretina dospelej populácie je ochotná priplatiť si za lepšie služby v zdravotníctve.
- Táto ochota reprezentuje trh vo veľkosti zhruba 440 miliónov eur ročne.
Takéto rozdelenie názorov je reflektované v politickej neochote robiť zásadnejšie reformy v zdravotníctve, ktorej svedkami sme už dve dekády. Nechať „všetko po starom“ však nie je možné, nezodpovedá to ekonomickej realite. Nečinnosť posilňuje scenár budúcnosti, v ktorom časť obyvateľstva, túžiaca po vyššej kvalite, bude z verejného systému postupne utekať za službami do súkromnej sféry a do zahraničia.
Vzhľadom na to, že celé generácie žijú v prostredí „bezplatného“ zdravotníctva, že táto téma je politické tabu, že pacient má univerzálny nárok na „všetko“ a bez vlastnej zodpovednosti, sú výsledky prieskumu prekvapujúce. Zhruba polovica obyvateľov je ochotná hľadať v zdravotníctve priority a uvažuje o finančnej spoluúčasti. To umožňuje otvoriť diskusiu o nároku, nadštandarde, či systéme nominálneho poistenia.
Grafy:
Autor: Martin Vlachynský, INESS.