Kategórie
Humanizmus

Klerikom nevadí, že sú financovaní komunistickým zákonom

Nevadí, veď ide o peniaze.

Katolícke noviny uverejnili 27. novembra 2013 rozhovor Ivana Šulíka s ekonómom a kňazom zároveň, Martinom Štofkom pod názvom „Kto a ako financuje Cirkev“.

Martin Štofko pri téme o odluke povedal:

„Je stále veľa ľudí, ktorí si myslia, že štát platí cirkvám úplne všetko. Opak je pravda.“

Áno, opak je pravda, ale presne opačne. Ľudia veľmi dobre vedia, že štát cirkvám neplatí úplne všetko. Práve v tomto veľmi pomáha diskusia o odluke cirkví od štátu. Ľudia si uvedomujú, že štát financuje cirkví priamo zo štátneho rozpočtu na základe komunistického zákona, ktorý s novelizáciami a doplnkami platí ešte od roku 1949. Teda z čias „hlbokej totality“, ako sa radi cirkevníci vyjadrujú. Zrejme ide o jediný komunistický zákon, ktorý klerikom nevadí. Nečudo, veď ide o peniaze.

K finančnému zabezpečeniu cirkvi a náboženských spoločností je potrebné uviesť, že štát priamymi dotáciami prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR financuje platy a odvody duchovným cirkví a poskytuje príspevok na prevádzkové náklady cirkevných ústredí (biskupských úradov).

Takže musím opraviť chybný názor klerika Martina Štofka. Veľa ľudí si nemyslí, že štát platí cirkvám úplne všetko, ale vedia veľmi dobre, že štát financuje platy a odvody duchovným, čiže biskupom, kňazom a ďalším klerikom. A poskytuje príspevok na prevádzkové náklady cirkevných ústredí (biskupských úradov). Vedia aj, že cirkev neplatí dane pri organizovaní verejných zbierok, ani nemajú povinnosť takéto zbierky registrovať v Registri verejných zbierok. Rovnako ľudia vedia, že cirkvi neplatia dane z ofery, peňažného daru, milodaru, získaného pri bohoslužbách, pri svadbe, krste alebo pohrebe.

Martin Štofko chybne argumentuje aj na otázku Ivana Šulíka:

„Nie je to však vecou spravodlivosti, aby na Cirkev prispievali len tí, ktorí sa k nej hlásia?“

Martin Štofko: „Dovolím si odpovedať otázkou. Môžeme chcieť, aby na šport prispievali len tí, ktorí športujú, alebo na kultúru len tí, čo chodia do divadla? Takýmto spôsobom by sme došli k záveru, že na nemocnice by sa skladali len tí, ktorí sú chorí, a na školstvo len tí, ktorí majú deti. Myslím si teda, že najprv musíme odpovedať na to, či pôsobenie cirkví je spoločensky prospešné, či cirkvi vedú ľudí k hodnotám, na ktorých záleží, a ak odpovieme pozitívne, tým dáme odpoveď aj na otázku, či môžu byť podporované zo štátneho rozpočtu.“

Máme financovať platy a odvody zamestnancom občianskych združení a poskytovať občianskym združeniam príspevok na prevádzkové náklady ústredí (úradov) len preto, lebo tretí sektor je spoločensky prospešný? K hodnotám, na ktorých záleží, vedú ľudí aj humanistické organizácie. Nech sa poctivo nad sebou zamyslí klerik Martin Štofko.

Veď pri odluke ide práve o to, aby povinnosť financovať náboženské organizácie nevyplývala priamo zo zákona, zo štátneho rozpočtu, aby to nebolo povinnosťou štátu, ale aby o financovaní rozhodovali samotní členovia tých náboženských organizácií.

Martin Štofko: „…cirkvi vedú ľudí k hodnotám, na ktorých záleží…“

Áno, záleží, ale najviac im záleží na jednej hodnote, aby ľudia boli nábožní, lebo klerici sa živia práve šírením a udržiavaním náboženskej ideológie. Ale sú ľudia, ktorí im povedia:

„Cudzie nechceme, svoje si nedáme.“

Na humanistických hodnotách im nezáleží. Najmä, ak sa dozvedia, že medzi humanistické hodnoty patrí kritické myslenie, ktoré sa vzťahuje aj na mytológie a náboženské ideológie. Humanizmus je alternatívou teizmu (náboženských ideológií). Nie je pravda, že vyšší teistický stupeň prikázaní udrží na uzde surové ľudské vášne.

Paul Kurtz v knihe „Zakázané ovocie – Etika humanizmu“ napísal:

„Etický a sekulárny humanizmus, ktorého základy chcem vysvetliť v tejto knihe, sa zakladá na vedeckej a naturalistickej teórii prírody a ľudskej prirodzenosti, a rozvíja sa z racionálneho poznania dobra a zla. Tradičné ortodoxné náboženstvá, vychádzajúce zo Starého a Nového zákona (biblie), z koránu alebo iných takzvaných posvätných dokumentov, sú poznamenané uvažovaním v kruhu. Najprv implicitne predpokladajú určitý súhrn morálnych hodnôt a potom sa snažia odôvodniť ich odvolávaním sa na transcendentný prameň. Pri kritickom skúmaní sa však ukáže, že tajuplná bytosť vynáša na oltár len hodnoty, ktoré sa uznávajú už oddávna. Vôbec netreba, aby si človek vymýšľal boha, ktorý mu prikáže morálne pravidlá, ktoré už aj tak dozreli v jeho mysli a svedomí.“

„Mnohí transcendentálni teisti nepoznajú jemnejšie odtiene etického života alebo sú k nim necitliví. Sú úplne v zajatí neznalosti komplexnej povahy etickej voľby.

Dôležitá je skutočnosť, že všetky morálne a etické systémy sú ľudské svojím pôvodom, obsahom aj funkciou. Veriaci iba podlieha sebaklamu, ak si namýšľa, že jeho mravnosť je boží príkaz. Mýli sa, ak tvrdí, že len bohom intoxikovaní kresťania, ortodoxní židia, pobožní moslimovia alebo oduševnení hinduisti môžu byť morálni. A keďže všetky náboženské systémy mravnosti sú plody ľudskej kultúry a vynašli aj udržujú ich ľudia, usvedčuje to z klamstva vyhlasovanie, že by ľudia nemohli svojimi vlastnými silami vytvoriť morálny kódex alebo sa správať morálne.“

Paul Kurtz ďalej napísal:

Humanistická etika. Rozvinutý vyspelý etický systém zahrnuje záujmy širokej spoločnosti na takmer celosvetovej úrovni. Je schopný preniesť sa ponad záujmy malých spoločenstiev a má tieto znaky:
–dodržiavanie všeobecných etických zásad, ktoré nemožno porušiť bez dostatočnej príčiny;
– vnútorný cit morálnej náklonnosti a láskavosti; snaha neublížiť bez príčiny iným ľuďom;
– rozum riadi správanie na základe pojmov dokonalosti; do určitej miery sa pripúšťa sebectvo, ale musí tu byť aj záujem o dobro skupiny;
– okrem toho je tu etické vedomie potreby rozšíriť mravné správanie za hranice vlastného úzkeho okruhu do širšej ľudskej spoločnosti. Jeho poslaním je zaistiť prežitie a šťastný život svetovej spoločnosti a celého ľudstva.“

V Ústave Slovenskej republiky máme zadefinované, že štát sa neviaže na náboženstvo. Ale priame financovanie platov klerikov zo štátneho rozpočtu hovorí čosi iné. Štát sa nebude viazať na náboženstvo až po odluke. Až štát nebude financovať platy klerikov, ale klerikov budú financovať samotní príslušníci cirkví a náboženských spoločností.

Nie je ani správny argument, že po odluke by bola pozastavená podpora na opravu pamiatok a podobne.

Martin Štofko: „To by však bolo za cenu pozastavenia podpory všetkého, čo sme spomenuli pred chvíľou. Teda ani euro na opravu pamiatok, charitu, pastoráciu…“

Financie na opravy pamiatok predsa cirkvi a náboženské spoločnosti získajú spravodlivým posúdením príslušných štátnych orgánov, rovnako ako sa to deje teraz pri uchádzaní o peniaze pri financovaní pamiatok nenáboženskými organizáciami.

Opýtam sa, je nejaký podobný zákon, ako zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom, z ktorého vyplýva povinnosť štátu financovať športovcov? Financuje takýmto povinným spôsobom hercov? Nie! Prečo klerici používajú tento falošný klam pri diskusiách proti rozumnej odluke?

Martin Štofko: „Navyše si treba uvedomiť aj skutočnosť, že Cirkev sa vo veľkej miere venuje deťom, mládeži a starým ľuďom, teda skupinám, ktoré nie sú ekonomicky produktívne, a použiť akýkoľvek vzorec, ktorým by sa vypočítavala podpora cirkví v závislosti od počtu ľudí, ktorí sú veriaci a produktívni, tak by sme tieto skupiny ľudí vynechali. Tým však nechcem povedať, že odluka cirkví od štátu nie je možná a v niečom by nebola aj rozumná.“

Keď kňaz dostane od štátu plat, tak iste sa kňaz venuje deťom, mládeži a starým ľuďom, ale predovšetkým v tej miere, aby navštevovali kostol, aby sa zúčastňovali bohoslužieb, aby sa modlili – a teda, nakoniec – aby boli členmi jeho náboženskej organizácie. Na tomto má kňaz najväčší záujem, lebo toto je jeho hlavný chlebíček, živobytie… kňaz robí všetko pre to, aby bolo v cirkvi čo najviac členov. Čím väčšia členská základňa, tým väčší vplyv na spoločnosť. A neklamme sa, že predovšetkým na politiku. A politika, to sú peniaze. Veľké peniaze, ak je členská základňa veľká.

Martin Štofko: „Ročný rozpočet SAV je takmer dvojnásobný…“

Zastavuje sa mi rozum! Takáto reč ma uráža. Klerik si drzo dovoľuje porovnávať význam vedy pre spoločnosť s mytologickými taľafatkami. Tie potrebujú akurát nábožní. Pre normálnych ľudí majú pramalý význam. Ak nejaký, tak najskôr odborný, ako pri záujme o antickú mytológiu alebo príbehy pôvodných obyvateľov Ameriky (ľudí pred objavením Ameriky). Kresťanstvo je „živá“ mytológia.

Na odkaze Protest proti likvidácii vedy z 23. novembra 2014 sa píše:

„Navrhovaná rozpočtová kapitola pre SAV na budúci rok je stále na likvidačnej úrovni 50,5 mil. eur.“

Na odkaze Financovanie cirkví a náboženských spoločností v SR za rok 2014 sa uvádza:

„Poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu v roku 2014 pre cirkvi a náboženské spoločnosti na platy duchovných a prevádzku ústredí: 38 492 510 eur.“

Z toho Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike 22 144 957 eur; jej ústredie, Konferencia biskupov Slovenska 146 517 eur; Konferencia vyšších predstavených ženských rehôľ na Slovensku 431 455 eur; Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku 18 500 eur; Slovenská katolícka charita 2 337 848 eur; to je pre rímskokatolíkov spolu 25 079 277 eur.

Na rozdiel od klerikov, ktorí sú zabezpečení komunistickým zákonom, musia vedci bojovať o finančné prostriedky na výskum. Klerici nie sú odkázaní na iniciatívu „Náboženstvo chce žiť!“ Vedci sú odkázaní. Založili iniciatívu Veda chce žiť! a organizujú protestné pochody. Je to žalostný obraz našej spoločnosti, že veda sa musí boriť s takými problémami.

Martin Štofko: „Boh sa nenechá zahanbiť a Kristus nás svojimi slovami uistil, že sa vie o svojich verných postarať.“

Vie sa o svoje ovce postarať pomocou komunistického zákona!? Nenechá sa zahanbiť? Vari to nie je hanba, keď sú klerici, veľkí bojovníci proti komunizmu, financovaní komunistickým zákonom?

Ako sa to Kristus postaral o svoje verné ovce? Vari Duch Svätý vstúpil do mysle komunistov v roku 1949?

Cesty božie sú nevyspytateľné!

emotikon

Občania, ak nechcete zahanbiť boha, alebo chcete pomôcť Kristovi, tak podporte odluku!

Môžete svojím podpisom podporiť petície na podporu odluky:

Môžete tlačiť na politikov, aby sa vážne zaoberali modelom nezávislého financovania cirkví.

„Podľa aktualizovanej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií by suma 1 % základu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v roku 2015 mala tesne presiahnuť hodnotu 100 miliónov eur. Odhadovaná hodnota 2 % dane poukazovaných právnickými osobami by v roku 2015 mala dosiahnuť približne 22 miliónov eur. Celková výška daňových asignácií určená pre inštitúcie občianskej spoločnosti v roku 2015 by mala (vrátane asignácie právnických osôb) dosiahnuť výšku približne 45 miliónov eur. Dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti sú rozpočtované na úrovni 37,4 milióna eur. Celkový príspevok na rovnaký účel, ako novo navrhovaná asignácia, teda dosahuje úroveň približne 82,4 milióna eur. Celkový príjem cirkví a tretieho sektora by teda v navrhovanom systéme mal vzrásť o zhruba 50 % (z 82 na približne 125 miliónov eur v roku 2015).“

Výhodou nového modelu je, že viac financií bude smerovať aj do oblasti obnovy kultúrneho dedičstva.

Občania, ak naozaj chcete spraviť niečo dobré pre spoločnosť, dožadujte sa za dôslednú odluku cirkví od štátu. Naplníte tak odkaz z Nežnej revolúcie v roku 1989.

25. novembra 1989 bolo vydané „Programové vyhlásenie občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov“, v ktorom v 7. bode žiadali dôslednú odluku cirkví od štátu. Dokončme už konečne revolúciu, aby sa potomkovia za nás nemuseli hanbiť.

Archív:

Katolícke noviny č. 48 z 2013
Katolícke noviny č. 48 z roku 2013.
Katolícke noviny č. 48 z 2013 (2)
Katolícke noviny č. 48 z 2013 (3)
Katolícke noviny č. 48 z 2013 (4)
Katolícke noviny č. 48 z 2013 (5)
Katolícke noviny č. 48 z 2013 (6)
Katolícke noviny č. 48 z 2013 (7)

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 7. 4. 2015.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *