Kresťania a Židia

Zaujímavá kombinácia náboženskej skupiny s národnostnou skupinou.

V Česku je zaregistrovaný spolok s názvom „Společnost křesťanů a Židů“ (Spoločnosť kresťanov a Židov). Spolok vznikol 4. apríla 1991. Identifikačné číslo má 17049253.

15. februára 2014 som sa v článku Antisemitizmus je chybný výraz vyjadril k rozdielu pri písaní slov Žid a žid.

Keď hovoríme o Židoch, máme na mysli národ, národnostnú alebo etnickú skupinu ľudí. Slovo Žid s veľkým Ž používame rovnako, ako keď hovoríme o iných národoch, národnostiach či etnikách. Čiže Židia sa píšu s veľkým počiatočným písmenom ako Slovania, Slováci, Maďari, Česi, Poliaci, Rusi, Rumuni… Ale žid s malým počiatočným písmenom je vyznávač náboženstva (judaizmu). Rovnako s malým písmenom zapisujeme ďalšie náboženské skupiny: kresťania, moslimovia… Nehovoríme o Kresťanoch s veľkým počiatočným písmenom K, ale o kresťanoch s malým počiatočným písmenom k. Aj humanisti sa píšu s malým začiatočným písmenom h.

Je preto zaujímavé, že v Česku je spolok kresťanov a Židov. Nie kresťanov a židov, ale Židov s veľkým počiatočným písmenom.

Na svojej stránke o sebe tvrdia:

„Spoločnosť kresťanov a Židov (ďalej len SKŽ) bola založená v našej krajine v roku 1991 s cieľom podporovať dialóg medzi kresťanmi a Židmi, ale tiež sprostredkovať rozhovor medzi týmito dvomi náboženstvami a širokou verejnosťou.“

„Medzi týmito dvomi náboženstvami“… znamená to, že si vážne pomýlili pravopis. V Česku majú viacerí dilemu s pravopisom. Napríklad Jan Čulík sa pýta, či Psát „žid“, anebo „Žid“? (Písať „žid“, alebo „Žid“?). Napísal:

„Po 2. svetovej vojne sa však situácia zmenila, vznikol štát Izrael, a tak je zjavne možno písať ‚žid‘ s malým ‚ž‘ (ako stúpenec náboženstva) i Žid s veľkým ‚Ž‘ (ako príslušník národa, i keď osobne dávam v tomto zmysle prednosť používaniu slova ‚Izraelčan‘).

Spomínam na slávneho britského profesora germanistiky, J. P. Sterna, pražského rodáka, ktorý – pretože zažil nacistický útlak – ma vždy žiadal, aby som písal slovo ‚žid‘ s malým ‚ž‘, teda nie ako nacisti.

Smutné je, že málokto dnes túto históriu pozná – a pikantné je, že ‚ľavicové‘ Právo zrejme vôbec necíti, že písaním slova ‚Žid‘ s veľkým ‚Ž‘ pokračuje v nacistickom úze.“

A práve takého „nacistického úzu“ (ako správne hovorí Čulík) sa dopustil spolok, ktorý hovorí niečo o vývoji po 2. svetovej vojne, keď sa kresťania postupne prihlasovali k svojej spoluzodpovednosti za holokaust.

Mali si dať názov „Spoločnosť kresťanov a židov“, a nie „Spoločnosť kresťanov a Židov“.

Čo viem, sú nejaké organizácie ako Spoločnosť kresťanov a Maďarov? Alebo nejaká organizácia kresťanov a Bulharov. Aby v názve bola kombinácia náboženskej príslušnosti a národa.

Zakladatelia Společnosti křesťanů a Židů (Spoločnosti kresťanov a Židov) môžu vymeniť kostolné lavice za školské lavice. Napríklad Gymnázium v Třeboni má v rámci predmetu český jazyk tému Jak se správně píše? Jazykové okénko – 2. část (Ako sa správne píše? Jazykové okienko – 2. časť).

„Židia/židia

– rozhoduje, či je pomenovanie použité v súvislosti s pomenovaním príslušníkov národa (Židia, Česi, Nemci), alebo či ide o príslušnosť k náboženskému vyznaniu (židia, kresťania).“

Poučil by som ich, že aj Ústav pre český jazyk Akadémie vied ČR, v. v. i., vo svojej jazykovej príručke píše:

„žid – vyznávač židovského náboženstva
Žid – príslušník židovského národa“

Ale vyhovoria sa na to, že pri zakladaní spolku nebol internet.

Zastávam názor, že by sme mali upustiť od používania pomenovania „židovstvo“ pre náboženský smer, a nahradiť ho pomenovaním judaizmus. V takom prípade budeme hovoriť o vyznávačoch židovského náboženstva, čiže židovstva, že sú judaisti. Judaista nahradí pomenovanie „žid“ s malým písmenom „ž“. Myslím, že už je zreteľný rozdiel medzi Židom ako príslušníkom národa a judaistom ako vyznávačom náboženskej ideológie. Veď aj v slovníku slovenského jazyka je uvedené, že judaizmus je židovské náboženstvo a judaista je vyznávač judaizmu.

Kto ma vypočuje?

Archív:

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 6. 4. 2015.