Poznámka k jeho subjektívnemu uvažovaniu.
Ústava Slovenskej republiky
„ŠIESTA HLAVA
VÝKONNÁ MOC
Prvý oddiel
Prezident Slovenskej republiky
čl. 102
(1) Prezident
s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora.“
„SIEDMA HLAVA
SÚDNA MOC
Prvý oddiel
Ústavný súd Slovenskej republiky
čl. 134
(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov Ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
(3) Za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaný za sudcu Ústavného súdu.“
„Čl. 139
Ak sa sudca Ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu Ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.“
V roku 2014 sa na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) uvoľnili tri miesta pre nových ústavných sudcov. Bolo len 10 sudcov. Nakoľko Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ústava) hovorí, že ústavný súd sa má skladať z trinástich sudcov, úlohou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) bolo navrhnúť prezidentovi šesť kandidátov, aby z nich prezident vybral troch, ktorí doplnia ústavný súd. Prezident však vymenoval len jednu sudkyňu, Janu Baricovú, hoci mal vymenovať troch sudcov ústavného súdu. Kandidáti, Eva Fulcová, Juraj Sopoliga, Miroslav Ďuriš, Ján Bernát a Imrich Volkai, sa obrátili na ústavný súd so sťažnosťou, že prezident porušil ich práva. V prípade troch kandidátov, Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Ďuriša, ústavný súd rozhodol, že nevymenovaním boli porušené ich ústavné práva. V prípade sťažovateľov JUDr. Jána Bernáta a JUDr. Imricha Volkaia došlo k zrušeniu ich sťažností, ktorými namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 25 písmeno c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky o jeho nevymenovaní do funkcie sudcu ústavného súdu. Verejné zasadnutie II. senátu ústavného súdu bolo naplánované na 26. februára 2015.
Prezident Kiska si na pomoc pri rozhodovaní ustanovil Poradný výbor. Prezident má veľmi zlých poradcov okolo seba, keď mu nevedia vysvetliť ústavu. Nerozumiem, prečo sa prezident obracia na ústavný súd s požiadavkou na vysvetlenie, či musel alebo nemusel vymenovať troch sudcov z navrhnutých kandidátov.
Národná rada Slovenskej republiky navrhla dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, z ktorých mal prezident Slovenskej republiky vymenovať troch. Nemá čo rozmýšľať nad svojimi subjektívnymi pohnútkami o ich spôsobilosti. Článok 134, odsek 3 hovorí jasne a zrozumiteľne aj samotnému prezidentovi, že kto môže byť vymenovaný. Dotknutí kandidáti toto všetko spĺňajú. Ich nevymenovaním prezident prekročil rámec svojich právomocí.
Kvôli takým nepodarkom, ako je tento prezident, bude potrebné mať v ústave veľmi presne napísané, čo má prezident robiť. Tak presne, ako keby ste to vysvetľovali malému dieťaťu, prváčikovi na základnej škole. Je to úloha pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby zmenili text v ústave. Pretože občania musia počítať aj s tým, že prezidentom sa stane analfabet. Ústava totiž nebráni voličom, aby zvolili nejakého analfabeta za prezidenta.
„ŠIESTA HLAVA
VÝKONNÁ MOC
Prvý oddiel
Prezident Slovenskej republiky
čl. 103
(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.“
„PIATA HLAVA
ZÁKONODARNÁ MOC
Prvý oddiel
Národná rada Slovenskej republiky
čl. 74
(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.“
Neviem o tom, žeby analfabeti nemali volebné právo.
Prezident si spravil z poslancov NR SR hlupákov, keď odmietol vymenovať sudcov, lebo si namýšľa, že kandidáti nie sú spôsobilí na funkciu ústavných sudcov.
Ak je v ústave napísané, že ich má vymenovať, tak nemá čo rozmýšľať, ale má ich vymenovať. Podľa mňa Kiska porušil ústavu, a som zvedavý, aký postoj k jeho konaniu zaujme samotný ústavný súd. Prezident sa totiž obrátil na ústavný súd s požiadavkou o výklad zákona.
V relácii O 5 minút 12 z 29. marca 2015 (od 5. minúty a 45. sekundy) prezident Kiska v rozhovore s redaktorom Martinom Strižincom povedal:
„…ústavný súd je nesmierne dôležitý z pohľadu fungovania nášho štátu, a som presvedčený, že by tam mali byť naši najlepší a najšpičkovejší ľudia, ktorí rozumejú ústavnému právu, pretože celý chod našej spoločnosti to môžu rozhodnutia ústavného súdu ovplyvniť. Takže som sa tomu venoval skutočne poctivo, stretol som sa osobne s tými kandidátmi, mňa napríklad veľmi prekvapilo pri osobnom rozhovore, ktorý som s nimi, ktorý som s nimi mal, tak keď som sa ich pýtal, že akú majú predstavu prečo, prečo kandidujú, a kam by to… aký majú pocit, čo by bolo potrebné zmeniť, tak niektorí kandidáti mi povedali ‚viete, ja som ani nechcel kandidovať, ale prišla za mnou určitá skupina ľudí a povedala, že takáto funkcia bude, že či tam nechcem ísť‘, a to ma skutočne prekvapilo, že akých kandidátov tam máme, a preto som veľmi, veľmi zvažoval, kým som pani Baricovú skutočne nemenoval. K tomu rozhodnutiu ústavného súdu treba skonštatovať, že to zatiaľ máme neúplné. Máme to neúplné, jednak čakáme na rozhodnutie, kde vlastne by malo, kde by som mal… sa mal dozvedieť, či som skutočne… to overenie tej odbornej spôsobilosti… vlastne mne ústava teraz prikazuje po kauze… ústava prikazuje prezidentovi, aby overil aj odbornú spôsobilosť kandidátov. Takže teraz čakám na to, na to písomné rozhodnutie, písomné zdôvodnenie, kde som mal, kde by malo byť toto rozhodnutie tohto jedného senátu zdôvodnené. To znamená, či som mal skutočne podrobne pri každom jednotlivcovi menovať a očakáva sa odo mňa, aby som to spravil. Alebo, či to vôbec nemám robiť, a je mojou jasnou povinnosťou z tých šiestich vybrať troch. Čakáme na toto, aby to bolo úplné. Treba ešte pre úplnosť povedať, že bude zasadať II. senát o ďalších dvoch… uvidíme, musíme počkať na jeho rozhodnutie. Jedno je ale jasné, tak ako ústavný súd rozhodne, tak budem konať.“
Poznámka: Prezident Kiska klame vo vyjadrení: „…ústava prikazuje prezidentovi, aby overil aj odbornú spôsobilosť kandidátov.“ To nie je pravda! Nič také mu ústava neprikazuje.
Strižinec: „Boli z vášho pohľadu tie vaše odôvodnenia dostatočné? Prečo ste tých kandidátov vtedy odmietli?“
Kiska: „Áno, počkajme na to písomné vysvetlenie, rozhodnutie, ale zopakujem, venoval som sa tomu nesmierne poctivo, nesmierne… strávil som na tom mesiace práce, aby som z pohľadu tejto dôležitosti, dôležitosti tohto ústavného súdu, aby to moje rozhodnutie bolo správne, a konal som ho s plným, s plným… absolútne, vedomím a svedomím, že som spravil najlepšie, čo som vedel, a plne za svojím rozhodnutím stojím.“
Ďalej Kiska v relácii povedal:
„Máme tam napríklad notára, ktorý podľa mňa je veľmi čestný človek, ale notár a ústavný súd, to sú dva absolútne rozdielne svety.“
Myslel na notára Miroslava Ďuriša. Čo zase splieta prezident? Veď ústava zrozumiteľne hovorí, že „za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. Prezident spochybnením jeho spôsobilosti, že je „len notár“ jednoznačne porušil ústavu. Notár je činný v právnickom povolaní, takže spĺňa ústavu.
Je to tak, že pochybné názory prezidenta Kisku a ústava sú dva absolútne rozdielne svety!
Kiska: „…počkajme na to rozhodnutie. Keď to rozhodnutie bude v tomto ponímaní, že mám presnejšie definovať individuálne ku každému jednotlivcovi, aké ma vedú výhrady, tak tak spravím. Ak mi ústavný súd prikáže, že to nemám… že je mojou povinnosťou z týchto šiestich… a neexistuje iná alternatíva, aj tak spravím. Počkajme, skutočne počkajme do toho záverečného rozhodnutia, aj II. senátu, a potom na záver.“
Ústavný súd nemá čo prikazovať prezidentovi, ak je v ústave uvedené, že zo šiestich kandidátov má vymenovať troch sudcov. Prezident hraje úlohu prváčika v základnej škole? Vie sa rozhodovať len podľa príkazov?
Je to žalostné!
Žalostné, pretože kvôli tomuto prezidentovi by bolo najlepšie, keby sa zmenil text ústavy tak, aby aj jemu bol zrozumiteľný. Teda aj členom jeho Poradnému výboru. Prezident má sudcov vymenovať, a nie špekulovať nad znením ústavy.
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 29. 3. 2015.