Demokratickosť a občania na Slovensku

(DOS 2014.)

Sociologický ústav SAV prezentoval v pondelok 11. 8. 2014 v priestoroch ústrednej knižnice SAV na Klemensovej ulici 19 v Bratislave vybrané výsledky výskumu „Demokratickosť a občania na Slovensku (DOS 2014)“.

Výskum je súčasťou projektu APVV-0627-12 Demokratickosť a občania na Slovensku: polstoročie zmien, ktorý sa realizuje vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Na projekte spolupracujú Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Terénny zber dát realizovala agentúra FOCUS v dňoch 29. 5. – 8. 6. 2014 na reprezentatívnej vzorke 1 215 dospelých obyvateľov Slovenska vybraných kvótovým výberom.

Z výsledkov výskumu vyberáme Náboženské správanie obyvateľov Slovenska a Názory na vzťahy štátu a cirkví na Slovensku, ktoré spracoval Miroslav Tížik.

Náboženské správanie obyvateľov Slovenska

Prihlásenie sa k náboženstvu

„K akému náboženskému vyznaniu sa hlásite? (Porovnanie s výsledkami zo sčítania obyvateľov 2011.)“

Porovnanie oboch výsledkov ukazuje, že zber údajov pomocou anketárskej siete metódou opytovania tvárou v tvár znižuje počet tých, ktorí na otázku neodpovedia. Zároveň naznačuje, že vyššia miera odpovedajúcich ukazuje, že ľudí bez náboženského vyznania je pri tejto metodike viac, rovnako ako aj prihlásených k Evanjelickej cirkvi a. v. a ku Gréckokatolíckej cirkvi.

Účasť na bohoslužbách (návšteva kostola)

„Ako často sa zúčastňujete náboženských obradov (napr. omší a bohoslužieb)?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Účasť na bohoslužbách podľa náboženského vyznania.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
1× týždenne a viac	0,4	39,7	10,1	44,6	14,2	0	28
1 – 3× mesačne	1,5	16,2	16,8	12,2	17,9	0	12,5
Aspoň raz ročne	3,7	24,7	39,3	31,1	25,7	5,6	21,6
Menej často	11,6	9,9	16,9	10,8	25	11,1	11,2
Nikdy	80,9	8,9	14,6	1,4	7,1	50	25,2
Nevie, neodpovedal	1,8	0,7	2,2	0	0	34,4	1,5

V porovnaní s podielom prihlásených k nejakému náboženskému vyznaniu (76,7 %) je vidieť, že pravidelne, teda aspoň raz mesačne a častejšie, chodí do kostola 40,5 % opýtaných, to je o 36,2 % menej. Štvrtina populácie nechodí do kostola nikdy a spolu s tými, ktorí chodia do kostola zriedkavejšie ako raz ročne spolu tvoria takmer rovnako početnú skupinu ako pravidelní návštevníci bohoslužieb.

Medzi prihlásenými k nejakej cirkvi je vidieť najvyšší podiel tých, ktorí nechodia nikdy do kostola a medzi tými, ktorí náboženské vyznanie neuviedli a medzi evanjelikmi. Najčastejšie, aspoň raz do týždňa, chodia do kostola gréckokatolíci (44,6 %) a za nimi nasledujú prihlásení k Rímskokatolíckej cirkvi (39,7 % z prihlásených).

Aktivita v cirkvi (náboženskom spoločenstve)

„Ste členom/členkou alebo sa nejakým spôsobom aktívne podieľate na jej aktivitách? Cirkev alebo náboženská skupina.“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Aktivita a členstvo v cirkvi podľa náboženského vyznania.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Som aktívny člen	0,4	11,6	10,2	11	17,9	0	8,86
Som člen, pasívne	0	15,3	23,9	11	17,9	0	12,2
V minulosti som bol člen	0	1,1	0	0	3,6	0	0,65
Nie som, pomáham	0	4,3	2,3	1,4	57,1	0	2,98
Nie som, nijako	98,5	66,1	61,4	74	0	88,2	73,5
nevie, neodpovedal	1,2	1,6	2,3	2,8	3,6	5,9	1,14

Pri takto položenej otázke, zaujímajúcej sa o pocit členstva, či už aktívneho alebo pasívneho, prípadnej aktívnej podpory nejakej náboženskej skupiny, je vidieť, že za člena nejakej cirkvi alebo náboženskej skupiny sa považuje len 21 % opýtaných. A z toho je vo všetkých vyznaniach z nich aktívnych len polovica. Za aktívnych členov sa považujú najmä tí, ktorí sa prihlásili k menšinovým náboženstvám na Slovensku, pocit pasívneho členstva je najrozšírenejší medzi tými, ktorí sa hlásia k Evanjelickej cirkvi a. v. S výnimkou tých, ktorí sa prihlásili k menšinovým cirkvám, u všetkých ostatných, rovnako ako v celej populácii, výrazne dominuje pocit, že nie sú členmi nijakej cirkvi, ani ju nepodporujú dobrovoľnícky alebo finančne.

Náboženské založenie

„Povedzte, prosím, ktoré z uvedených tvrdení najlepšie vystihuje vašu celkovú vieru v Boha (váš celkový vzťah k Bohu).“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Podoba viery v Boha.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Som presvedčený ateista	32,2	1,3	3,4	0	0	5,9	8,29
Neverím v Boha	30,7	3,2	8	0	6,9	11,8	9,54
Neviem či Boh existuje	15,7	5,9	13,8	6,8	3,4	11,8	8,65
Verím v určitý druh Vyššej moci	8,2	3,8	5,7	0	13,8	11,8	4,93
V niektorých momentoch	4,5	10,9	12,6	9,6	24,1	11,8	9,92
Hoci mám pochybnosti	3	24,9	31	26	13,8	0	19,97
Viem, že Boh existuje	1,9	48,4	24,1	53,4	37,9	0	35,91
Nevie, neodpovedal	3,7	1,6	1,1	4,1	0	47,1	2,8

Pri pohľade na konkrétny obsah náboženskej viery je vidieť, že za presvedčených ateistov sa považuje 8,29 % opýtaných, čo je však spomedzi tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, menšina (len 32,2 % zo všetkých), hoci najpočetnejšia. No aj v skupine ľudí bez náboženského vyznania, takmer 5 %, ktorí deklarujú väčšiu alebo menšiu istotu viery v Boha. Podobne aj medzi prihlásenými k niektorej cirkvi sú takí, ktorí sa považujú za ateistov alebo za neveriacich v Boha. Najviac je takýchto neveriacich medzi evanjelikmi (spolu v rôznych podobách vyše 30 %), v malých cirkvách ich je takmer 25 % a medzi prihlásenými k Rímskokatolíckej cirkvi asi 14 %. Najmenej, len necelých 7 % je takýchto neveriacich medzi gréckokatolíkmi, medzi ktorými je aj najrozšírenejšia istota v existenciu Boha.

„Do akej miery veríte v…“

Údaje za celú populáciu.

Pri otázkach na rôzne možné druhy vier sa potvrdzuje, že viera v Boha je najrozšírenejšou vierou (určite alebo skôr áno až 66 % opýtaných), spolu s ďalšími hlavnými kresťanskými konceptmi, kde je už viera slabšia, no vo všetkých prípadoch ide o vieru okolo 50 % opýtaných. Zároveň sa ukazuje pomerne vysoká viera v telepatiu (určite alebo skôr áno asi 40 %) a magickú silu amuletov (takmer 20 %). V prípade viery v kresťanské predstavy sa však ukazuje, že v ne veria nielen prihlásení k cirkvi, ale aj bez náboženského vyznania a nezistení. V Boha deklarovalo vieru vyše 7 % ľudí, ktorí sa neprihlásili k náboženstvu a vyše 5 % tých, ktorí nemali zistené vierovyznanie. Podobne aj medzi prihlásenými k cirkvám sú takí, ktorí deklarovali, že v Boha neveria. Najviac medzi evanjelikmi, takmer 15 %, u prihlásených k malým cirkvám takmer 14 % a u katolíkov asi 10 %.

---

Názory na vzťahy štátu a cirkví na Slovensku

Náboženská tolerancia

„Myslíte, že ľudia rozličného presvedčenia – náboženského a nenáboženského – si môžu dobre rozumieť a dobre spolunažívať?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Možnosť porozumenia si medzi ľuďmi rôznych vyznaní.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Veľmi dobre	32,2	31,5	37,5	21,9	28,6	23,5	31,36
Môžu spolu	29,2	35,1	33	35,6	25	41,2	33,61
Viera nemusí	24,7	24,1	27,3	35,6	32,1	11,8	25,08
S rôznymi problémami	6	6,2	1,1	4,1	7,1	5,9	5,67
Nemôžu spolu	3	0,7	0	0	7,1	5,9	1,29
Nevie, neodpovedal	4,9	2,6	1,1	2,7	0	11,8	3

Výsledky odpovedí na túto otázku ukazujú, že predstava nábožensky zmiešaného prostredia nie je vnímaná ako problematická, za takúto ju v celej populácii vidí spolu len necelých 7 % opýtaných. Najmenej problematické takéto súžitie vidia evanjelici, dokonca viac ako ľudia bez náboženského vyznania. Celkovo ale nie sú veľké rozdiely podľa vyznania, len medzi gréckokatolíkmi je najmenej tých, ktorí to vidia ako bezproblémovú tému.

Predstavy o vzťahoch štátu a cirkví

„Ako by mal byť podľa vášho názoru upravený vzťah cirkví a štátu?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Vzťahy štátu a cirkví (náboženských organizácií).

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Odluka	59	21,3	35,6	23,3	35,7	44,4	31,34
Podpora cirkví	15	31,5	20,7	26	21,4	5,6	26,24
Podpora pre členov	4,5	5,9	5,7	1,4	7,1	0	5,26
Štát má podporovať tradičných	1,5	19,1	20,7	26	21,4	5,6	15,61
Štát ma podporovať RKC	1,5	8,1	2,3	1,4	0	0	5,25
Nevie, neodpovedal	18,4	14,1	14,9	21,9	14,3	44,4	16

Pri otázke na usporiadanie vzťahov štátu a cirkví vidieť, že v populácii výrazne dominuje predstava, že by mala existovať odluka štátu a cirkví, čo je najrozšírenejší názor medzi ľuďmi bez náboženského vyznania a u ľudí s nezisteným vyznaním, no veľmi silný je aj medzi tými, ktorí sa prihlásili k nejakému náboženskému vyznaniu. Hoci najslabší je tento názor medzi rímskokatolíkmi, aj tam je to záležitosťou vyše 20 %. U prihlásených k obom katolíckym cirkvám (RKC a GrKC) je rozšírenejší názor na čiastočnú odluku, teda, že štát by podporoval cirkvi, no len pri aktivitách celospoločenského, teda verejného charakteru. Pri tejto otázke je však pomerne veľká miera tých, ktorí na otázku nevedeli odpovedať alebo neodpovedali; spomedzi tých, ktorých vyznanie je jasné – najviac medzi gréckokatolíkmi (takmer 22 %).

Náboženstvo vo verejnom priestore

„Majú podľa vášho názoru duchovní vykonávať len čisto náboženské činnosti alebo aj politicko-verejné?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Verejná úloha duchovných.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Len čisto náboženské	86	76,9	85,2	83,6	78,6	66,7	79,81
Len niektoré politicko-verejné	3	10,6	5,7	9,6	7,1	0	8,28
Aj všetky politicko-verejné	1,9	7,4	3,4	5,5	10,7	5,6	5,87
Nevie, neodpovedal	9,1	5,1	5,7	1,4	3,6	27,8	5,44

Výsledky odpovedí na túto otázku ukazujú vysokú mieru celospoločenského konsenzu, pri ktorom absolútna väčšina (takmer 80 %) verí, že duchovní by sa mali venovať len čisto duchovným veciam. Aj v prípade pripustenia, že by mohli robiť aj niektoré verejné a politické aktivity, sa ani medzi prihlásenými k nejakému náboženskému vyznaniu neprejavuje takýto názor u viac ako 11 % opýtaných (u katolíkov).

„Aký je váš názor na vyučovanie náboženstva na školách?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Názory na náboženstvo na školách.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Nemalo by byť na školách	34,87	6,58	10	9,84	2,87	0	13,4
Len na cirkevných, nie verejných	36,74	14,37	24,68	8,69	45,92	46,04	20,84
Na oboch, no v menšom rozsahu	14,13	21,1	20,19	22,58	10,13	21,05	19,35
Na oboch v rovnakom rozsahu ako dnes	7,57	40,36	32,53	51,42	20,32	5,34	32,33
Na oboch, no vo väčšom rozsahu	0,41	12,18	2,18	4,76	14,05	0	8,31
Nevie, neodpovedal	6,3	5,4	10,42	2,72	6,71	27,52	6,1

Pomerne sekulárne predstavy o verejnom priestore sa objavujú aj v prípade otázky, týkajúcej sa školstva. V rámci celej populácie prevažuje názor, ktorý je v rozpore so súčasnou situáciou vo vyučovaní náboženstva na školách. Takmer 35 % opýtaných by vylúčilo náboženstvo z verejných škôl, prípadne zrušilo výučbu náboženstva ako takú. Trocha menšia skupina, takmer tretina populácie je za súčasný model a rozsah výučby náboženstva. Za väčší rozsah náboženstva na všetkých typoch škôl je celkovo len asi 8 % opýtaných. Za nižšiu prítomnosť náboženstva v školách sa vyjadrili najmä ľudia bez náboženského vyznania a s nezisteným vyznaním, no aj medzi tými, ktorí sa prihlásili k nejakému vyznaniu, je pomerne rozšírená minimalistickejšia prítomnosť náboženstva v školstve, najmä medzi prihlásenými k malým náboženstvám a u evanjelikov. Pomerne veľké sú skupiny evanjelikov (10 %) a gréckokatolíkov (9,8 %), ktorí sú proti náboženstvu na akýchkoľvek školách.

Predstavy o financovaní cirkví

„V súčasnosti sú najväčšie cirkvi a náboženské spoločnosti financované prostredníctvom štátneho rozpočtu. Myslíte si, že je správne, aby cirkvi a náboženské spoločnosti boli financované zo štátneho rozpočtu?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Má byť financovanie cirkví a náboženských spoločností zo štátneho rozpočtu?

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Áno	1,1	41,5	31,8	36,5	32,1	0	30,83
Nie	80,5	35,7	42	32,4	46,4	44,4	46,2
Nerozumiem tomu	9,4	10,9	12,5	9,5	10,7	27,8	10,84
Nevie, neodpovedal	9	11,9	13,6	21,7	10,7	27,8	12,1

Pri otázke na názor, či by mali byť cirkvi financované zo štátneho rozpočtu, ako je tomu dnes, takmer polovica opýtaných (46 %) odpovedala, že nie. Za súčasný model sa postavilo len niečo viac ako 30 % opýtaných. Najsilnejšiu podporu má súčasný model medzi prihlásenými k obom katolíckym cirkvám, pri ostatných prevažuje počet tých, ktorí sú proti financovaniu cirkví štátom.

„Aký spôsob financovania cirkví a náboženských spoločností považujete za ideálny?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Ideálne spôsoby financovania cirkví.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Zo štátneho rozpočtu, ako teraz	9,9	37,3	25,3	31	25	0	27,51
Z časti daní od členov, bez zníženia ich čistých príjmov	9	10,4	17,2	5,4	10,7	0	10,18
Z časti daní členov, títo by platili navyše	9,8	5,8	1,1	1,4	7,1	0	6,04
Iba z výnosov zo svojho majetku a z milodarov	53	21	26,4	14,9	28,6	33,3	28,27
Nemám ujasnený názor na túto otázku	20,3	18	23	33,8	25	33,3	20,22
Nevie, neodpovedal	6	7,5	6,9	13,5	3,6	33,3	7,8

Pri hypoteticky položenej otázke, kde je možno si vybrať z rôznych modelov financovania cirkví, sa ukazuje pomerne stabilná podpora katolíckych veriacich (súčasnému modelu 37 % oproti 40 % v predchádzajúcej otázke). Ale na druhej strane je medzi katolíkmi aj pomerne početná skupina, ktorá je za samofinancovanie cirkvi z vlastných zdrojov, výnosov a milodarov (21 %). Spomedzi prihlásených k nejakému vyznaniu je najväčšia podpora samofinancovaniu u prihlásených k malým cirkvám (28 %) a u evanjelikov (26 %), pričom v oboch skupinách je skupina vyznávačov súčasného modelu stále najväčšia (po 25 %) a len o trocha nižšia ako v predchádzajúcej otázke.

„Súhlasili by ste s prijatím zákona, podľa ktorého by boli cirkvi a náboženské spoločnosti financované iba formou poukázania časti dane od členov a sympatizantov?“

Porovnanie podľa náboženského vyznania. Súhlas so zákonom o financovaní cirkví z daní členov.

	Bez vyznania	RKC	Ev. a. v.	GrKC	Iné (+ refor­mované)	N	Celá pop.
Áno	68,7	40,75	44,89	32,6	40,96	28,73	46,51
Nie	9,65	34	24,94	27,83	35,18	23,42	27,52
Nevie, neodpovedal	21,65	25,2	30,16	39,59	23,86	47,85	26

Pri položení inej hypotetickej otázky, ktorá priamo navrhuje ako reálnu možnosť financovania cirkví z daní členov a sympatizantov, výsledky ukazujú, že takýto model by bola ochotná akceptovať najväčšia skupina, takmer polovica opýtaných (46 %), a túto možnosť odmieta len niečo viac ako štvrtina opýtaných (27 %). Treba však upozorniť na vysokú mieru nezistených odpovedí (26 %).

Spomedzi tých, ktorí sa prihlásili k nejakému náboženstvu, je najmenší podiel ochotných akceptovať takýto model u gréckokatolíkov (32 %), v ostatných sa súhlas pohybuje okolo 40 až 44 %.

Názory na niektoré otázky života cirkví

„Aký je váš názor na nasledujúce situácie – do akej miery s nimi súhlasíte alebo nesúhlasíte?“

Celá populácia.

	Aby ženy mohli byť vysvätené za kňaza	Aby sa kňazi mohli ženiť	Aby nebola anti­koncepcia odsudzovaná	Aby sa mohli rozvedení ľudia opäť sobášiť v kostoloch	Aby mohli rozvedení ľudia pristupovať k prijímaniu a iným nábo­ženským úkonom rovnako ako ktorýkoľvek iný veriaci
Úplne súhlasím	14,4	33,6	39,3	26,3	24
Čiastočne súhlasím	18,6	28,4	22	24,6	28,6
Ani súhlasím, ani nesúhlasím	14,5	11,5	13,6	17,9	18,3
Čiastočne nesúhlasím	11,4	5	7,7	9,5	7,6
Vôbec nesúhlasím	28,0	13,4	10,2	9,9	8,3
Nevie a neodpovedal	13	8	7,3	11,8	13,1

Spomedzi otázok, týkajúcich sa najmä praktického a aj vieroučného života cirkví, sa najtradičnejšie vyjadruje verejnosť k možnosti vysvätiť ženu za kňaza (kňazku). Napriek tomu, že je najväčšia skupina respondentov proti (spolu takmer 40 %), je veľká skupina tých, ktorí s takouto možnosťou súhlasia (33 %). Medzi tými, ktorí s týmto nesúhlasia, sú najmä prihlásení k Rímskokatolíckej cirkvi, spomedzi ktorých s touto možnosťou nesúhlasí vyše 47 % (ale takmer 30 % čiastočne alebo úplne súhlasí), a gréckokatolíci, spomedzi ktorých viac alebo menej nesúhlasí asi 31 %. Najvyšší súhlas s touto otázkou je u evanjelikov (viac alebo čiastočne súhlasí 67 %), no napriek dlhoročnej praxi vysväcovania žien v tejto cirkvi nesúhlasí s takouto možnosťou takmer 20 % spomedzi evanjelikov.

S možnosťou, aby sa mohli kňazi ženiť, súhlasí viac ako 60 % populácie. V tejto otázke však najvyššiu mieru súhlasu prejavujú prihlásení k Evanjelickej cirkvi (87 % zo všetkých evanjelikov), gréckokatolíci (84 %), prihlásení k malým náboženstvám (81 %), bez náboženského vyznania a rímskokatolíci približne rovnako početne (asi 58 % z prihlásených). Teda aj v Rímskokatolíckej cirkvi, v ktorej je toto problematická téma, je viac ako polovica z oslovených katolíkov za túto možnosť.

Súhlas s tvrdením, že antikoncepcia by nemala byť odsudzovaná, vyjadrilo celkovo vyše 60 % opýtaných. Podľa vyznania je najvyšší podiel súhlasiacich u evanjelikov (80 %) a ľudí bez náboženského vyznania (76 %), potom u prihlásených k malým cirkvám (64 %). Vysoký je podiel aj u rímskokatolíkov (55 %) a gréckokatolíkov (52 %).

Súhlas s možnosťou sobášiť už rozvedených prejavila tesná nadpolovičná časť opýtaných (52 %). Najviac s touto možnosťou súhlasia medzi malými vyznaniami (71,5 %) a evanjelikmi (67 %). Nadpolovičnú podporu má aj u gréckokatolíkov (53 %) a u ľudí bez náboženského vyznania (51 %). Medzi prihlásenými k Rímskokatolíckej cirkvi súhlas vyjadrilo 48 %.

S možnosťou, aby rozvedení mohli pristupovať k sviatostiam rovnako ako iní veriaci, čo je však v podstate len katolícky problém, celkovo súhlasilo 52 % opýtaných. Paradoxne najmenší podiel súhlasiacich je medzi ľuďmi bez náboženského vyznania (43 %), zatiaľ čo medzi rímskokatolíkmi s týmto súhlasilo 53 % a u gréckokatolíkov až 56 % prihlásených. Medzi evanjelikmi existuje tomuto najvyššia podpora, keď s touto možnosťou súhlasilo až 68 % prihlásených k vyznaniu.

---

Autor: Sociologický ústav SAV.

Sociologický ústav SAV sa sústreďuje na problematiku občianskej spoločnosti, sídelných a územných spoločenstiev, rodiny, zmien v sociálnej štruktúre, problematiku kvalitatívnej sociológie a dejín sociológie na Slovensku.

Článok bol pôvodne uverejnený 11. 8. 2014.