Diabetológia ide vpred míľovými krokmi, nie každý pacient si však môže dovoliť tú najmodernejšiu liečbu. Keď napočítate do 5, zomrie jeden diabetik.
Na svete žije podľa údajov IDF atlasu 537 miliónov diabetikov. Odhaduje sa, že do roku 2045 tento počet narastie na 784 miliónov. Vlani zomrelo na dôsledky diabetu 6,7 milióna ľudí. Podľa údajov WHO a OECD zomrelo za ostatné dva roky na COVID-19 približne toľko isto ľudí. A COVID 19 zasiahol veľa diabetikov. Na Slovensku máme diagnostikovaných (v roku 2021) cez 355 tisíc ľudí s diabetom. Okolo 330 tisíc z nich má ochorenie 2. typu. Keď sa pozrieme na medziročný nárast roku 2020, tak v porovnaní s rokom 2009, išlo o najvyšší nárast vo výške 31,3 %. Dobrou správou pre diabetikov je, že diabetológia ide míľovými krokmi vpred. Ak si doposiaľ musel diabetik aplikovať 4× za deň inzulín, teraz ho nahradí prípravok, ktorý zníži aplikáciu inzulínu na 1× denne. Horšou správou je, že nie každý diabetik si môže dovoliť modernú liečbu.
Nárast počtu diabetikov nie je rovnaký vo všetkých častiach sveta. Ak bolo vlani na svete 537 miliónov diabetikov, v Európe sa očakáva do roku 2045 13% rast. V strednej a južnej Amerike narastie počet diabetikov o 50 % a v Afrike o 147 %.
„Keď by sme postavili vedľa seba 1 000 ľudí, tak 100 z nich má diabetes a z tých 900, má každý 9. tzv. prediabetes. Už má teda našliapnuté na diabetes. Celosvetové dáta nám teda hovoria o tom, že v bezprostrednom vzniku diabetu je približne 20 % ľudí. Toto nie sú obyčajné čísla, diabetes je ohňostroj smrti. Títo pacienti majú troj až štvornásobne vyššie riziko kardiovaskulárnych komplikácií, obličkových komplikácií, osteoporózu a zníženú imunitu,“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová, PhD, MBA, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Ochorenie COVID-19 si vyberalo medzi diabetikmi
Podľa jej slov aj na ochorenie COVID-19 zomierali vo zvýšenej miere práve diabetici.
„V roku 2021 zomrelo podľa IDF atlasu na diabetes 6,7 milióna ľudí. Podľa WHO a OECD zomrelo na COVID-19 približne toľko isto ľudí. Keď teda napočítate do 5, zomrie jeden diabetik. A to ešte nie je všetko. Diabetes zasahuje do života každého človeka s týmto ochorením, všetkých jeho blízkych a je to aj ekonomické tsunami. Každý rok narastajú náklady na liečbu o približne 20 % a tieto náklady za obdobie 15 rokov narástli o 316 %. Ten nárast sa vzhľadom na nové lieky, lepšiu diagnostiku a liečbu diabetikov a najmä vzhľadom na ich nárast, neustále zvyšuje a nevieme ho zastaviť,“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová, PhF, MBA, predsedníčka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Priame a nepriame náklady na liečbu
Keď sa pozrieme na čísla na Slovensku, ročenka NCZI hovorí, že v roku 2021 bolo na Slovensku diagnostikovaných cez 355 tisíc diabetikov. Z nich má približne 330 tisíc diabetes typu 2. Vlani pribudlo 24 tisíc pacientov s diabetom 2. typu. Odhaduje sa tiež, že približne každý tretí pacient s diabetom, nie je diagnostikovaný. Diagnóza diabetes mellitus so sebou prináša okrem sociálnych a psychologických problémov aj ekonomické.
„Dáta z roku 2017 hovoria, že 24 % nákladov na liečbu diabetu, tvoria tzv. priame náklady a 76 % sú sekundárne (sociálne poistenie, hospitalizácia kvôli komplikáciám a podobne). V roku 2017 tvorili priame náklady na liečbu viac ako 550 miliónov euro. V prepočte to bolo v oblasti priamych nákladov okolo 375 euro na jedného pacienta a 1 220 euro tvorili nepriame náklady. Úmrtnosť diabetikov vieme ovplyvniť len tým, že ich budeme edukovať, opakovane edukovať, dobre a kvalitne liečiť, a eliminujeme tak vznik komplikácií. Pokiaľ ide o komplikácie, je zaujímavé vedieť, že podľa údajov NCZI klesol počet komplikácií u retinopatie o 36 % a v prípade nefropatie je to pokles o 31 %,“ hovorí doc. MUDr. Viera Doničová, PhD, MBA.
Revolúcia v diabete – namiesto 4 aplikácií, postačí 1
Z celkového počtu cez 350 tisíc diabetikov, trpí typom 2 približne 330 tisíc ľudí. Z toho si okolo 110 tisíc aplikuje inzulín a z tohto počtu si ho aplikuje 4× denne asi 50 tisíc diabetikov. Okrem toho si diabetik musí pred každým podaním inzulínu odmerať glykémiu a celkovo je to 7× denne. Ak to spočítame, diabetik si musí 11× denne „do seba pichnúť“. Aby toho nebolo málo, musí sa ešte vedieť stravovať. Naučiť sa vyvážiť si dávku inzulínu s počtom sacharidov a súčasne zladiť pohybovú aktivitu. A to ešte diabetikovi nezaručuje, že u neho nevznikne komplikácia v podobe srdcovo cievneho ochorenia, obličkových komplikácií a podobne.
„Dobrou správou je, že máme k dispozícii prípravok, ktorý nahradí podanie štyroch dávok inzulínu. U väčšiny pacientov môžeme prejsť zo 4 dávok na 1 podanie. Tento prípravok obsahuje kombináciu bazálneho inzulínu a tzv. agonistu GLP-1 receptorov. Agonista je napodobenina alebo syntetická obdoba fyziologického hormónu, ktorý zabezpečí všetky účinky, ktoré mali podania inzulínu pred jedlom. Inými slovami, pacient si bude podávať inzulín 1× denne, a nie je nutný ani tak intenzívny self monitoring, nemusí tak úzkostlivo počítať sacharidy, ani obávať nárastu hmotnosti. A to ešte nie je všetko. Okrem toho, že má lepšiu glykemickú kontrolu, má aj nižšie srdcovo cievne riziko,“ hovorí doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. predseda Slovenskej diabetologickej asociácie.
Je tu teda niekoľko benefitov navyše, ktoré sa s touto revolučnou liečbou spájajú. V medicíne a diabetológii sme sa vďaka tomuto objavu posunuli o veľký kus ďalej a to, čo bolo doposiaľ pre pacientov veľmi náročné, vyrieši jedna dávka inzulínu.
Samozrejme, musia byť u pacienta, diabetika splnené kritériá, aby mohol prejsť na túto liečbu. U väčšiny však podľa slov docenta Martinku sú, pretože ich organizmus ešte produkuje zvyškový inzulín. Druhá zložka tohto kombinovaného prípravku stimuluje prirodzenú sekréciu inzulínu, ktorý sa takto využíva efektívnejšie a lepšie prechádza fyziologickými cestami. Problém by bol vtedy, keď by bola sekrécia inzulínu vyčerpaná. V takom prípade táto liečba nie je vhodná, pretože nemá čo stimulovať.
Intenzifikácia je zintenzívňovanie liečby, keď pôvodná liečba už svojim účinkom nepostačuje. V prípade predošlej liečby bazálnym inzulínom bolo donedávna možné túto liečbu intenzifikovať iba pridaním prandiálnych bolusov inzulínu, teda pridaním inzulínu, ktorý sa podáva pred jedlom. Pacient tak dospel k podávaniu inzulínu 4× denne. V súčasnosti je omnoho efektívnejším a prijateľnejším spôsobom prechod na fixnú kombináciu IDegLira či IGlarLixi, ktorý si pacient liek podáva naďalej iba raz denne, čo je predpokladom lepšej adherencie. Dosahuje sa pritom porovnateľná alebo lepšia glykemická kontrola, súčasná redukcia telesnej hmotnosti, krvného tlaku a zlepšenie profilu krvných tukov a predchádza sa aj nežiadúcim dôsledkom liečby inzulínom, ktorými sú prírastok na hmotnosti a vysoké riziko hypoglykémie pri liečbe inzulínom vo viacerých podaniach.
Deintenzifikácia alebo tiež racionalizácia, znamená, že pacient, ktorý si už podával inzulín 4 či 5-krát denne, prejde na jedno podanie fixnej kombinácie IDegLira alebo IGlarLixi. Okrem toho, že si pacient pichá menej injekcií, liečba vedie k efektívnejšej glykemickej kontrole a významnej redukcii hmotnosti, úprave krvného tlaku a krvných tukov. Znižuje sa riziko hypoglykémie, redukuje sa potreba frekventných meraní glykémie z prsta, redukuje sa nutnosť striktného dodržiavania času podania injekcie či striktného prepočítavania sacharidov a časovania fyzickej aktivity. Nižšie sú dávky inzulínu a nižšie je aj riziko omylov či vynechania aplikácie lieku. Slovenská štúdia Simplify, ktorú realizovala Slovenská diabetologická asociácia v spolupráci s Národným endokrinologickým a diabetologickým ústavom v Ľubochni, a ktorá prebehla na takmer 50 ambulanciách na Slovensku, ukázala, že prechod z komplexnej liečby inzulínom na fixnú kombináciu IDegLira je efektívna aj bezpečná. Výsledky štúdie boli prijaté k prezentácii formou prednášky aj na vrcholovom celosvetovom kongrese EASD vo Švédsku. Okrem lepšej glykemickej kontroly a redukcie telesnej hmotnosti pacienti oceňovali najmä lepšiu kvalitu života, menej limitácií v bežnom živote v súvislosti ochorením, menšie obavy súvisiace s liečbou ako aj jednoduchosť, čo významne ovplyvňovalo aj kvalitu ich života. Napokon, pri IDegLira je dlhodobým benefitom aj potenciál spomalenia progresie aterosklerózy, redukcia kardiovaskulárnych príhod a spomalenie progresie poškodenia obličiek, ktoré boli dokázané v randomizovanej medzinárodnej štúdii s liraglutidom, ktorý je jednou z dvoch zložiek lieku IDegLira. To všetko sú výhody, ktoré jednoznačne pomáhajú pacientovi a posúvajú možnosti diabetológie na úplne novú úroveň.
Ako sú na tom diabetici s dostupnosťou a úhradou liekov
Vývoj liekov a zdravotníckych pomôcok napreduje na Slovensku enormne rýchlym tempom.
„Je zaujímavé pozorovať, že my diabetológovia využívame v praxi lieky, ktoré majú ďalší vývoj. Naši pacienti majú k dispozícií kvalitnú, modernú liečbu, ktorá vychádza z určitých princípov. Jednak je to z princípov medicíny dôkazov, čiže okrem toho, že je účinná, musí byť bezpečná, personalizovaná, teda unifikovaná, ušitá pacientovi na mieru. Zohľadňuje nielen vek pacienta, jeho hmotnosť, ale napríklad aj to, v akom kardiovaskulárnom riziku sa pacient nachádza,“ hovorí MUDr. Katarína Černá, PhD, MBA, MPH, MHA, predsedníčka pracovnej skupiny MZ SR pre antidiabetiká.
Podľa jej slov sú jednou z podmienok dostupnosti liečby, indikačné kritériá, ktoré stanovuje Ministerstvo zdravotníctva SR a ktoré určitým spôsobom regulujú nadmerné nadužívanie liekov. Riešia tiež dilemu, pri ktorej je pacient nasmerovaný, za akých podmienok môže dostať daný liek. Ak kritériá indikačného obmedzenia splní, tento liek je dostupný pre každého, bez ohľadu na vek a ostatné kritériá.
„V týchto indikačných kritériách sú limitujúcim faktorom hodnoty glykovaného hemoglobínu, ktoré sa postupne, pomalými krokmi aj zo strany poisťovní, upravujú,“ hovorí MUDr. Katarína Černá, PhD, MBA, MPH, MHA.
V neposlednom rade je tu ekonomické hľadisko. Od 1. júla 2019 je v platnosti revízia úhrad. Znamená to, že v každej liekovej skupine je dostupný jeden zástupca (liek) bez doplatku. Úhrada tohto lieku tak prešla z pacienta na zdravotnú poisťovňu.
„Náklady na zdravotnú starostlivosť sú u našich diabetikov enormne vysoké. Nie sú to len priame náklady, ktoré sa týkajú najmä liekov, ale ide hlavne o nepriame náklady spojené s invalidizáciou pacientov, ich práceneschopnosťou a hospitalizáciou v dôsledku komplikácií. Apelom v tejto problematike je dofinancovanie zdravotnej starostlivosti a legislatívne zmeny. Pre zaujímavosť poviem fakt z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu o tom, aká je dostupnosť inovatívnych liekov. Liek z európskej liekovej agentúry ‚putuje‘ k slovenskému pacientovi 553 dní a napríklad k nemeckému 130 dní. Je veľmi dôležité, aby bola dostupnosť inovatívnych liekov pre našich pacientov rýchlejšia. Ak totiž začneme včas s prevenciou, znížime nepriame náklady, čo je pre nás z dlhodobého hľadiska nesmierne dôležité,“ hovorí MUDr. Katarína Černá, PhD, MBA, MPH, MHA.
Cieľom je dobre kompenzovaný diabetik
Diabetes mellitus patrí medzi diagnózy, ktoré sú nevyliečiteľné. Sú to chronické diagnózy, ktoré sprevádzajú človeka počas celého života.
„Len veľmi málo ľuďom môžeme povedať, že už nemáte diabetes. Môžeme skôr povedať, áno, máte diabetes, ale je dobre kompenzovaný. A nato, aby bol dobre kompenzovaný, existuje niekoľko laboratórnych ukazovateľov. Je to glykémia nalačno, aj po jedle, čiže hladina krvného cukru kedykoľvek po zobudení alebo počas dňa. Hladina glykovaného hemoglobínu je ako štvrťročná písomka, pretože na základe jeho hodnôt vieme, ako sa pacient správal nie včera, ale počas dvoch až troch predcházajúcich mesiacov. Na základe týchto výsledkov vieme, ako dobre je kompenzovaný,“ hovorí MUDr. Adriana Ilavská, PhD, MBA, členka kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky.
Od dvoch liekov k umelej inteligencii
Ak by ste čakali, že na „štvrťročnej písomke“ majú diabetici vynikajúce výsledky a sú teda dobre kompenzovaní, nie je to celkom tak. Dobré hodnoty má iba približne 25 % z nich. Nie je to typické len pre nás, deje sa tak na celom svete. Liečba diabetu je totiž náročná a vyžaduje si aktívny prístup samotného diabetika a jeho rodiny. Nad každým diabetikom visí Damoklov meč. Diabetes nebolí, ale spôsobuje komplikácie. Tie sú veľmi pomalé a niekde sa „spočívajú, alebo nakopujú“, aby sa mohli na záver spočítať. Preto má diabetik skrátený život.
Lieky sú, diabetológia napreduje míľovými krokmi.
„Kedysi sme mali dva lieky, teraz máme 10 skupín a v každej z nich 5 – 6 liekov. Liečba je tiež veľmi moderná. Mali sme tabletky, inzulín, dnes sú k dispozícii skvelé inzulínové perá, aby si pacient mohol vpraviť do tela svoju potrebnú a účinnú látku. Aplikácia je pritom nebolestivá. Pacienti môžu mať doma aj svoje malé laboratóriá. Pamätám si na rok 1989, kedy ešte pod nadáciou Oľgy Havlovej prišlo na Slovensko prvých 5 glukomerov. Dnes ho môže mať k dispozícii každý diabetik. Diabetológia je oblasť, v ktorej idú aj IT technológie a umelá inteligencia, veľmi rýchlo dopredu. Snažíme sa o tzv. zatvorený systém podávania inzulínu. Sme schopní a už sa blížime k tomu, že pacientovi jedno zariadenie meria hladinu cukru, iné mu podáva inzulín. Sme veľmi radi, že nežijeme vo svete, kde sa predpisujú dve tabletky,“ dodáva MUDr. Adriana Ilavská, PhD, MBA.
Základom liečby je edukácia
Edukácia je základom liečby pre všetky typy cukrovky. Nestačí pacienta len na začiatku liečby oboznámiť s podstatou ochorenia a liečenia.
„Je dôležité, aby sme mu vysvetlili ciele liečby, musíme jeho liečbu individualizovať a edukovať ho tiež o tom, ako má reagovať prípade krízových situácií. Cieľom je dosiahnuť nielen dobré hodnoty cukru, ale aj tlaku, tuku v krvi, pretože väčšina diabetikov najmä 2. typu, má súčasne prítomný aj vysoký krvný tlak. Dôležité sú aj metódy, ktorými to chceme dosiahnuť, preto im musíme vysvetliť diétne a režimové opatrenia, čo pacienti neradi počúvajú. Všetci by chceli zázračnú tabletku. Avšak v prípade cukrovky sú režimové opatrenia dôležité a nenahraditeľné. Prognóza diabetika, je napriek modernej liečbe stále závislá na ochote pacienta spolupravovať a dodržiavať diétne a režimové opatrenia a tiež užívať správne liečbu,“ hovorí doc. MUDr. Zbynek Schroner, PhD, hlavný odborník MZ SR pre diabetológiu.
Ako hovorí, mnoho diabetikov dnes žije plnohodnotný život bez prítomnosti chronických komplikácií a sprievodných ochorení.
Svetový deň diabetu (WDD) si každý rok pripomíname 14. 11., v deň narodením sira Fredericka Bantinga, ktorý spolu s Charlesom Vestom objavil v roku 1922 inzulín. Za vznikom WDD stáli v roku 1991 International Diabetes Federation (IDF) a Svetová zdravotnícka organizácia v reakcii na rastúce obavy zo zvyšujúcej sa hrozby, ktorú predstavuje cukrovka. Svetový deň diabetu sa stal oficiálnym dňom Organizácie Spojených národov v roku 2006 prijatím rezolúcie OSN/225.
Mnohí diabetici nemajú na lieky
„Žiadny diabetik nepovedal, že si nechce aplikovať inzulín. Každý je šťastný, že je, lebo pred rokom 1922 ľudia na toto ochorenie zomierali. Diabetes je diagnóza, ktorej sa nedá zbaviť. Žijem s ňou 30 rokov a musel som sa naučiť s diabetom žiť a svojím spôsobom skamarátiť. Dnes sa mi glykovaný hemoglobín drží na úrovni 5,8 – 6,0. Chcem byť so svojimi vnúčatami čo najdlhšie,“ začína svoje rozprávanie o súčasnosti diabetika Mgr. Ing. Jozef Borovka, prezident pacientskeho združenia Zväzu diabetikov Slovenska.
Pokiaľ ide o súčasnosť diabetikov, doba nie je priaznivá. Sú lieky, pomôcky, ale v zdravotnej starostlivosti sa diabetik stretáva s nedostatkom.
„Vypadávajú lieky, aj niektoré inzulíny. Cukrovka nie je ojedinelé ochorenie. Ide ruka v ruke s inými diagnózami. Denne užívame aj za hrsť liekov. Na strane druhej, cítime nedostatok lekárov. Niektorí diabetológovia cestujú za svojimi pacientmi aj niekoľko stoviek kilometrov a niekedy mám pocit, že čím je viac diabetikov, tým menej je diabetológov,“ konštatuje Mgr. Ing. Jozef Borovka.
Upozorňuje tiež na slabú informovanosť a sociálnu oblasť.
„Organizujem napríklad už niekoľko rokov tábory pre deti a veľa rodičov nevie, že ich dieťa diabetik, má nárok na preukaz ZŤP. Diabetici sa tiež stretávajú s diskrimináciou, ktorá potom ide ruka v ruke so sociálnou oblasťou. Dobre vieme, že diabetici majú zníženú imunitu, čo sa veľmi jasne prejavilo aj na úmrtnosti počas COVID-19. V 52 organizáciách zomrelo 11 predsedov na toto ochorenie. Počas pandémie COVID-19 niektorí zamestnávatelia prepúšťali a ako prví išli diabetici. A znovu sa dostať do pracovného procesu, bolo pre mnohých nemožné. Automaticky sa tak zhoršila ekonomická situácia v ich rodine. COVID-19 prešiel a prišla ekonomická kríza. Všetko sa zdražuje a veľa diabetikov sa ocitlo na pokraji chudoby. Veľa diabetikov je v kategórii seniorov, ktorí sú teraz odkázaní na pomoc iných. Často sa rozhodujú o tom, ako často si budú aplikovať inzulín a ktoré lieky dnes vynechajú. Začína sa to už v lekárni, pretože nemajú finančné prostriedky na to, aby si vybrali všetky lieky. Je to zložitá situácia pre nich, aj pre spoločnosť. Ak sa nebudú správne liečiť, prídu komplikácie a vzniknú tak nepriame výdavky pre štát,“ dodáva Mgr. Ing. Jozef Borovka.
Doc. MUDr. Viera Doničová potvrdzuje, že toto je v ambulanciách bežný jav. Mnohým diabetikom pomáhajú deti, alebo sa im lekári snažia predpisovať bezdoplatkovú medikáciu. Doplatky sa však niekedy menia veľmi rýchlo, a ak o nich lekári vedia vopred, upravujú takýmto pacientom medikáciu.
„Je tu ešte jedna možnosť, je však oklieštená na veľmi málo liekov. Poisťovne vracajú pacientom peniaze za určitých podmienok v podobe výšky príjmu, v prípade užívania unikátneho lieku, pri ktorom neexistuje náhrada. V minulosti vracali peniaze na účet, dnes už to dokážu zadministrovať v lekárni. Ide však o veľmi málo liekov.“
V prípade, že je pacient v hmotnej núdzi, musí to lekárovi povedať. Ide o zdravie, hanba musí ísť bokom.
„Je nutné, aby pacient povedal, že na liečbu nemá dostatok finančných prostriedkov. Žiaľ, v tom prípade sa musíme vrátiť späť a aplikovať jednoduchšiu liečbu, ktorá tu bola pred 10 alebo 20 rokmi. Táto liečba je výrazne lacnejšia, ale drží pacienta len na určitej úrovni,“ hovorí doc. MUDr. Emil Martinka.
Typy diabetu
Diabetes nie je jedno ochorenie s rovnakou príčinou, prejavmi a spôsobom liečby, ale poznáme mnoho rôznych typov tohto ochorenia. Spoločné však majú to, že ide o závažné ochorenie, ktoré môže bez liečby spôsobiť vážne komplikácie, a teda nič také, ako „mierna cukrovka“, neexistuje.
Najčastejšími typmi sú:
Diabetes 1. typu – zvyčajne sa vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Pri tomto type ochorenia ide o poruchu funkcie pankreasu, ktorý stráca schopnosť produkovať inzulín. Väčšinou je spôsobená autoimunitným ochorením. Do určitej miery je náchylnosť na diabetes 1. typu dedičná. Určité faktory prostredia (vírusy, chemikálie) môžu aktivovať reakciu tela, ktorá môže viesť k vzniku cukrovky. Pacienti s diabetom 1. typu sú odkázaní na každodennú liečbu inzulínom, inak by im hrozila smrť.
Diabetes 2. typu – vyskytuje sa obyčajne u starších ľudí. Je tiež vyvolaný poškodením pankreasu, hoci proces vývinu trvá oveľa dlhšie než pri diabete 1. typu. U diabetikov 2. typu síce pankreas tvorí inzulín, ale nedokáže ho produkovať v dostatočnom množstve a v čase, keď krv obsahuje nadbytočné množstvo glukózy.
Gestačný (tehotenský) diabetes mellitus (GDM) – týmto názvom označujeme akýkoľvek stupeň intolerancie glukózy, ktorá sa po prvýkrát zistí počas tehotenstva. Celosvetovo sa vyskytuje pri jednom z 25 tehotenstiev a prináša komplikácie pre budúcu mamičku i jej dieťa. Po skončení tehotenstva sa obyčajne stratí, no ženy, ktoré ním počas tehotenstva trpeli a aj ich deti majú v budúcnosti vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Asi u polovice žien, ktoré trpeli GDM, vznikne diabetes 2. typu počas 5 – 10 rokov po pôrode.
Rizikové faktory pre vznik diabetu
Poznáme viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku cukrovky. Patria medzi ne najmä:
- dedičnosť
- obezita a západný spôsob života
- vysoký krvný tlak
- nedostatok fyzickej aktivity
- chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života
- stres a/alebo depresia
- fajčenie
Rizikové faktory ešte neznamenajú, že cukrovka skutočne prepukne, ale zvyšujú pravdepodobnosť, že sa to stane.
Príčinou vzniku ochorenia môže byť:
- autoimunitný proces, pri ktorom sa vytvoria protilátky proti tzv. beta-bunkám pankreasu a výsledkom je takmer úplné alebo úplné zastavenie tvorby inzulínu
- zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi (kortikosteroidy, rastový hormón…)
- niektoré lieky (kortikosteroidy)
- chronická pankreatitída (chronický zápal podžalúdkovej žľazy – pankreasu)
Príznaky diabetu
Medzi najčastejšie varovné príznaky patrí:
- nadmerné močenie
- neustály smäd
- svrbenie
- vyčerpanosť, slabosť
- pretrvávajúci pocit hladu
- nižšia výkonnosť
- chudnutie bez známej príčiny
- poruchy ostrosti zraku
- kožné alebo pohlavné infekcie a mykózy
- plesňové ochorenie chodidiel
- nedostatok záujmu a koncentrácie
- pocit brnenia či pálenia v končatinách
- pomalé hojenie rán
- zvracanie a bolesť žalúdka
Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l.
Diagnostika cukrovky
Diagnostiku cukrovky vykonáva špecialista – diabetológ. K súčasným rutinným vyšetreniam, používaným pri stanovení diagnózy, patrí vyšetrenie glukózy v krvnej plazme nalačno. Lekár však môže použiť aj hodnotu glykovaného hemoglobínu alebo OGTT (orálny glukózový tolerančný test) t. j. stanovenie dvoch hodnôt krvného cukru po vypití sladkej vody. Krvný cukor sa vyšetruje nalačno po 8 hodinovom hladovaní (voda sa smie piť) a 120 minút po vypití sladkého glukózového roztoku.
U ľudí bez cukrovky sa glykémia nalačno pohybuje v rozmedzí 3,3 mmol/l až 5,5 mmol/l. Krátko po jedle môže byť hodnota glykémie vyššia, ale do dvoch hodín klesne pod 7,8 mmol/l. Potvrdená (t. j. opakovane zistená) hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia. Ak lekár rozhodne, že je potrebné previesť orálny glukózový tolerančný test (OGTT; pri ktorom sa podá 75 gramov bezvodnej glukózy rozpustenej vo vode a za dve hodiny nasleduje stanovenie koncentrácie glukózy), diabetes potvrdzuje hodnota glukózy 11 mmol/l alebo vyššia.
Najzávažnejšie komplikácie cukrovky
Medzi najzávažnejšie komplikácie cukrovky patria srdcovocievne ochorenia. Riziko výskytu, ale aj úmrtia na ne, je u diabetikov 2 až 4-krát vyššie, ako u ľudí s normálnou hladinou cukru. Výrazne zvýšené je aj riziko aterosklerotických komplikácií, najmä srdcového infarktu a mozgovej porážky. Cukrovka totiž poškodzuje tepny, ktoré vyživujú jednotlivé orgány, a to najmä procesom aterosklerózy. Ateroskleróza je mimoriadne nebezpečná, najmä ak postihne tepny srdca, mozgu, dolných končatín alebo aortu. Môže viesť k akútnemu srdcovému infarktu, či dokonca náhlej smrti. Diabetikom hrozí aj vyššie riziko chronického srdcového zlyhávania, pri ktorom srdce stráca schopnosť dostatočne sa plniť i pumpovať krv, čo môže spôsobiť hromadenie tekutiny v pľúcach a ťažkosti s dýchaním, ako aj zadržiavanie tekutín v dolných končatinách. Podľa údajov WHO až 65 % úmrtí na diabetes u pacientov starších ako 65 rokov súvisí práve s poškodením srdca.
Asi u desatiny diabetikov 2. typu sa časom vyvinie ochorenie obličiek, ktorého priamou príčinou je cukrovka. Najprv sa zhorší filtračná schopnosť obličiek, až postupne celkom zlyhajú. V tomto štádiu je už proces nezvratný a jedinou nádejou je hemodialýza (umelá oblička) alebo transplantácia.
Diabetes mellitus je tiež najčastejším ochorením, ktoré spôsobuje slepotu. Riziko oslepnutia je u diabetikov o 15 až 20 % vyššie, ako u nediabetikov. Známa a veľmi rozšírená je aj diabetická neuropatia (poškodenie nervov), ktorá sa vyvinie u 20 až 70 % všetkých diabetikov. Najbežnejšie bývajú postihnuté nervy dolných končatín. Miernejšie príznaky neuropatie, medzi ktoré patrí mravenčenie, brnenie či pálenie prstov na nohách, môžu neskôr vystriedať výraznejšie problémy, ako napríklad vredy predkolenia. V najhoršom prípade je nutné končatinu amputovať.
Diabetes tiež znižuje schopnosť imunitného systému bojovať proti infekciám, čo zvyšuje riziko nákazy rôznymi ochoreniami a aj ich priebeh je obyčajne u diabetikov ťažší, ako u zdravej populácie.
Diabetici majú väčšiu predispozíciu pre rozvoj pečeňových ochorení, ako je stukovatená pečeň, steatohepatitída, fibróza, cirhóza a hepatocelulárny karcinóm. Diabetes je rizikovým faktorom pre akútne zlyhanie pečene. Na druhej strane, pokročilé ochorenia pečene sú často asociované s diabetom. Pečeň zohráva kľúčovú úlohu pri homeostáze glukózy a hepatálnom metabolizme inzulínu. Preto neprekvapuje, že u pacientov s chronickým pečeňovým ochorením sú abnormality v glukózovom metabolizme bežné.
Hypoglykémia
Hypoglykémia je stále relatívne častou komplikáciou liečby diabetes mellitus. V závažných formách môže pacienta priamo ohroziť na živote. Spája sa so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom (riziko fatálnych arytmií, aktivácia stresogénnych hormónov, aktivácia sympatikového nervstva). Vo výraznej miere je hypoglykémia a obava z nej, limitujúcim faktorom dosiahnutia normoglykémie. Inzulín má spomedzi liekov používaných v diabetológii najvyššiu schopnosť znižovať glykémiu.
Hypoglykémia sa môže vyskytovať u pacientov s cukrovkou 1. aj 2. typu. Najčastejšie ide o diabetikov, ktorí sú liečení inzulínom alebo tabletami na liečbu cukrovky zo skupiny prípravkov sulfonylmočoviny. Príčinou nízkej hladiny cukru v krvi počas liečby diabetu môže byť nedostatočný príjem potravy, príliš mnoho liekov na cukrovku, iné lieky alebo doplnky stravy, nadmerná fyzická aktivita a tiež alkohol. Každú hypoglykémiu je potrebné nahlásiť počas kontroly svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Môže vám odporučiť zmeny v liečbe, ktoré pomôžu dosahovať stabilnejšiu hladinu cukru v krvi. Niekedy stačí na vyšetrenie problému aj drobná úprava liečby či životosprávy.
Prejavy hypoglykémie
Vzniká vtedy, keď glukóza v krvi klesne pod hladinu normálnej hodnoty 3,3 mmol/l a je prítomná trojica typických príznakov hypoglykémie:
- nízka hladina glukózy v krvi,
- prítomnosť typických varovných prejavov hypoglykémie (potenie, búšenie srdca, poruchy reči, zhoršenie zraku, podráždenosť, pocit hladu, kŕče, bolesti hlavy, poruchy koordinácie, spavosť, nevládnosť, dvojité videnie, zmena výrazov tváre),
- vymiznutie prejavov po podaní cukru.
Pacient s dlhodobo zvýšenými hodnotami cukru v krvi pociťuje hypoglykémiu pri vyšších hodnotách ako zdravý človek. Pri poklese glykémie pod 2,3 mmol/l sa stav môže skončiť bezvedomím (hypoglykemická kóma) a v najhorších prípadoch dokonca aj smrťou.
Pri opakovanej hypoglykémii dochádza k poruchám intelektu (pokles až o 6 IQ bodov), k poruchám funkcií poznania a chápania, k zmenám nálady, pocitom úzkosti, agresivite i depresiám. Nebezpečný je tiež syndróm neuvedomovania si hypoglykémie. Pri závažnej hypoglykémii hrozia pacientom srdcové následky (pokles srdcovej frekvencie, srdcového výdaja, sťahovania srdcového svalu), cievne komplikácie (mozgová príhoda, infarkt myokardu, akútne srdcové zlyhávanie, komorová arytmia) či mozgové následky (kŕče, kóma, úmrtie).
Hyperglykémia
Vysokú hodnotu glykémie nemusíte na rozdiel od hypoglykémie spozorovať hneď. Príznaky sa môžu dostaviť rádovo v dňoch (slabosť, únava, veľký smäd, časté močenie – hlavne v noci, nevoľnosť, neskôr aj chudnutie). Príčinou býva najčastejšie infekčné ochorenie (vrátane viróz). Vždy je potrebné obrátiť sa na lekára, ktorý vám upraví liečbu.
Hodnoty u pacientov s cukrovkou:
Hypoglykémia: menej ako 3,8 mmol/l
Optimálna glykémia: 4 – 6 mmol/l
Hyperglykémia: nalačno viac ako 6 – 7 mmol/l, po jedle a počas dňa viac ako 8 – 10 mmol/l
Hypoglykémia a hyperglykémia
Pacienti s cukrovkou si musia strážiť hladinu krvného cukru, keďže ich telo nie je schopné vyrovnávať si jeho hladinu samo. Preto u nich môže vznikať hyperglykémia – vysoká hladina cukru, alebo hypoglykémia – príliš nízka hladina cukru.
Hyperglykémia sa prejavuje nadmerným smädom, prítomnosťou cukru v moči, častým močením, apatiou, spavosťou, dehydratáciou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou až zvracaním, pachom acetónu v dychu. Množstvo cukru v krvi je možné znížiť podaním inzulínu.
Medzi príčiny opačného problému – hypoglykémie patrí neúmyselné predávkovanie inzulínom pri nesprávnom stravovaní, ale aj nadmerná fyzická záťaž, pri ktorej náhle klesne hladina cukru. Medzi príznaky hypoglykémie patrí veľký hlad, výrazné potenie, nápadná bledosť, nepokoj, zmätenosť, nesústredenosť, kolísavá, neistá chôdza, bolesti hlavy, závrate, strach, poruchy reči, zášklby svalstva, bezvedomie až kóma. Ako prvú pomoc môže pacient zjesť kocku cukru alebo vypiť sladký čaj.
Cukrovka a pohyb
Šport a pohybová aktivita sú veľmi dôležitou súčasťou života ľudí s cukrovkou. Nie všetci pacienti však vedia, aký druh a akú intenzitu športovej aktivity si zvoliť, najmä ak sa roky aktívne nehýbali. Diabetes 2. typu charakterizuje znížená citlivosť tkanív na inzulín. Pohybová aktivita je jednou z hlavných možností ako túto citlivosť vylepšiť, teda obnoviť schopnosť prieniku glukózy do buniek. Nedostatočný pohyb spôsobuje zníženie citlivosti inzulínových receptorov o tretinu až polovinu. Dlhšia kontinuálna pohybová záťaž strednej intenzity naopak zvyšuje túto citlivosť až o polovicu. Pre človeka po 50 s diabetom 2. typu je optimálnym druhom pohybu pravidelná chôdza. Určite sa odporúča konzultácia s lekárom a prípadne podstúpenie záťažového testu.
Vhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:
- chôdza ( rýchlosťou 4 – 6 km/hod., ak to dovolí zdravotný stav)
- nordic walking (chôdza so špeciálnymi paličkami)
- cross trainer (trenažér umožňujúci elipsovitý pohyb, šetrný najmä ku kĺbom)
- posilňovanie
- plávanie (nevhodné pre pacientov s „diabetickou nohou“)
- jazda na bicykli
- jogging
Nevhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:
- adrenalínové športy
- športy, pri ktorých existuje riziko úrazu či poranenia dolných končatín
- dlhotrvajúce fyzické aktivity (trvajúce hodiny)
- opakované šprinty, ktoré by tiež mohli navodiť hypoglykémiu
Diabetik a diéta
Dá sa povedať, že diabetes 2. typu a obezita sú spojené nádoby. Väčšina diabetikov tohto typu trpí obezitou, a naopak väčšina ľudí s obezitou má cukrovku 2. typu alebo k nej speje. V minulosti bola diéta jedinou liečebnou metódou cukrovky. Aj dnes, keď existujú účinné metódy liečby, diétne opatrenia výrazne ovplyvňujú liečebné výsledky. Nie je to však diéta v pravom zmysel slova, v podstate ide o regulované stravovanie. To znamená regulovaný, približne rovnaký prísun sacharidov a energie v jednotlivých jedlách. Pri normálnej hmotnosti pacienta je jedlo rozložené v priebehu dňa podľa jeho zvyklostí. Vhodné je podávať jedlo 6× denne. Rozloženie jedál do viacerých dávok totiž vedie k nižšiemu výkyvu glykémie po jedle. Predpokladom správneho stravovania sú dobré znalosti pacienta o obsahu sacharidov v jednotlivých potravinách a glykemickom indexe potravín.
Dlhodobo zvýšená glykémia znamená riziko vzniku aterosklerózy. Odporúča sa preto obmedziť v strave živočíšne tuky, menej soliť, nefajčiť.
Na zníženie hmotnosti sa odporúča nízkotučná redukčná diéta bohatá na bielkoviny, vlákninu rozpustnú i nerozpustnú, vitamíny a minerálne látky. Využívajú sa v nej potraviny s nízkym glykemickým indexom, potraviny bohaté na vlákninu, dodržuje sa a sleduje vhodný a dostatočný pitný režim. Strava má byť pestrá a chutná. Ide o dlhodobú úpravu stravy a pravidelnosť v stravovaní, ktoré platia pre diabetika celý život. Dôležitá je kuchynská úprava. Mäso nesmie byť vyprážané, vhodné je varenie, dusenie, pečenie bez tuku.
Tuky samozrejme patria do redukčnej diéty, sú jednou zo základných živín a nositeľmi vitamínov rozpustných v tukoch. Živočíšnych tukov je dostatok v potravinách bielkovinového charakteru (mäso, mlieko, mliečne výrobky, vajcia), stravu je preto zdravšie doplniť malým množstvom kvalitných, najlepšie jednodruhových rastlinných olejov (repkový, olivový, slnečnicový). Pre obsah cholesterolu a obsah nasýtených mastných kyselín sú nevhodné maslo, masť, slanina, škvarky a podobne.
Sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou živinou. Vyberať treba také, ktoré majú nízky glykemický index a okrem energie dodajú aj ďalšie dôležité zložky potravy. Napríklad bielkoviny, vitamíny, minerálne látky a vlákninu. Do jedálničku preto treba zaraďovať celozrnné pečivo, strukoviny, celozrnnú ryžu a cestoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie.
Vláknina je dôležitou súčasťou jedálnička. V žalúdku zväčší svoj objem, spomaľuje jeho vyprázdňovanie a tým sa spomaľuje i vstrebávanie glukózy v tenkom čreve. Glykémia je tak stabilnejšia. Vláknina zväčšuje objem stolice a urýchľuje jej pohyb, znižuje vstrebávanie tukov a cholesterolu, tvorí vhodné prostredie a je potravou baktérií hrubého čreva, ktoré potlačujú rast hnilobných baktérií. Nerozpustná vláknina sa nachádza v ľanových semenách, šupkách ovocia a zeleniny, otrubách, hubách, strukovinách, pohánke, celozrnnom pečive. Rozpustná vláknina je v ovocí, zelenine a obilninách. Doporučený denný príjem vlákniny je 30 – 35 g, priemerná spotreba u nás je 15 – 20 g. Pre splnenie príjmu sa odporúča dopĺňať vlákninu z prírodných zdrojov, nie z doplnkov.
Výhodné je do jedálničku zaraďovať potraviny s nižším glykemickým indexom. Sú to sacharidové potraviny. Všeobecne sa dá povedať, že čím je sacharidová potravina jednoduchšia a jemnejšia, tým vyšší glykemický index má (biele pečivo, zemiaková kaša). Nízky glykemický index má naopak celozrnné pečivo, celozrnná ryža, strukoviny, celé zemiaky, zelenina. Potraviny s vysokým glykemickým indexom sa rýchlo rozkladajú a v podobe glukózy sa dostávajú vo väčšom množstve a naraz do krvného riečiska. Ak bunky nepotrebujú všetku glukózu ako zdroj energie, je nadbytočná glukóza pomocou inzulínu uložená vo forme tuku do tukových buniek. Potraviny s nižším glykemickým indexom sa trávia pomalšie a postupne. Nezvyšujú rýchlo a prudko hladinu krvného cukru a bunky ich postupne využijú ako zdroj energie. Glykemický index znižuje kombinácia sacharidov s inou živinou – bielkovinami alebo tukmi, kombinácia s vlákninou, ochutenie octom. Glykemický index znižuje tiež vhodná tepelná úprava (nie kašovitá, príliš mäkká). Potraviny s nižším glykemickým indexom nerozkolíšu hladinu krvného cukru a zasýtia na dlhšiu dobu.
Mýty o cukre
Biely cukor je zdravší ako trstinový
Predstava, že hnedý trstinový cukor je zdravší ako biely, je mylná. Nadmerné sladenie akýmkoľvek cukrom škodí organizmu. Preto by ste to s jeho konzumovaním nemali preháňať. Navyše energetická hodnota bieleho a trstinového cukru je porovnateľná. Pravý prírodný trstinový cukor je na rozdiel od rafinovaného bieleho cukru považovaný za zdroj minerálnych látok a okrem sacharózy obsahuje aj glukózu a fruktózu. Je teda nutrične hodnotnejší ako biely cukor a v tele je lepšie využiteľný – nie je zdravší ani menej kalorický.
Ovocie môžeme jesť bez obmedzenia, je zdravé
Mnohí si myslia, že ovocný cukor v ovocí a zelenine je „zdravší“, jeho vlastnosti sa však vôbec nelíšia od sacharózy. Fruktóza má však najnižší glykemický index (GI = 19) zo všetkých prírodných cukrov. Pre porovnanie, obyčajný stolný cukor (sacharóza) má GI = 65 a med má GI = 55!
Med nie je cukor, je to liek
Med obsahuje minerálne látky i vitamíny. Je zdravý, no lekári ho za liek nepovažujú. Skladá sa z ľahko stráviteľných cukrov, ktoré sa nemusia metabolizovať v pečeni, preto je rýchlym zdrojom energie. Najmä je to však vysokokalorické sladidlo, a treba s ním zaobchádzať v strave opatrne.
DIA sladkosti môže diabetik zjesť koľko chce
Potraviny, ktoré nesú skratku DIA vyjadrujú, že pri výrobe nebol použitý repný cukor. Treba však počítať s množstvom sacharidov v múke (sušienky, oblátky…) a započítať ich do povoleného množstva sacharidov denného príjmu. Do úvahy treba brať aj energetickú hodnotu takto označeného výrobku – najmä pacienti s nadváhou. Diabetici sa občas mylne domnievajú, že DIA výrobky môžu jesť bez obmedzenia a robia diétne chyby.
V čokoláde je vápnik, treba ju jesť pravidelne
Vápnik je aj v iných potravinách, ktoré neobsahujú toľko cukru. Napríklad mlieko a mliečne výrobky, mak, sardinky či orechy. Sto gramov mliečnej čokolády má 216 mg vápnika, ale aj zhruba 550 kalórií a 55 gramov sacharidov. Približne rovnaké množstvo vápnika však do seba dostanete konzumáciou dvoch jogurtov s nižším obsahom tuku. Vysoký príjem cukru, najmä u detí, naopak vedie k zvýšenému odbúravaniu vápnika.
Cukor upokojuje
Pri strese by sme sa cukru mali naopak vyhnúť. Hoci jednoduché cukry sú zdrojom rýchlej energie a pomáhajú vyplaviť hormón šťastia serotonín, v konečnom dôsledku spôsobujú výkyvy hladín krvného cukru a organizmus dlhodobejšie nepovzbudia.
Džúsy a ovocné šťavy treba piť denne, sú zdravé
Stopercentný ovocný džús je plný cukru. Keď už, treba si ho pripraviť z čerstvého ovocia a rozriediť vodou alebo minerálkou. Do menej kvalitných priemyselne vyrábaných džúsov sa cukor pridáva, aby nahradil chýbajúci vyšší podiel ovocnej zložky, kvôli lepšej konzervácii a chuti. Na dennú konzumáciu džúsy a ovocné šťavy rozhodne nie sú určené.
Diabetici môžu piť sladené nápoje s „nula kalóriami“, sú bez cukru
Tieto nápoje sú skutočne bez cukru – ten je nahradený umelými sladidlami, ich pitie však vedie k prejedaniu. Nemajú žiadnu výživnú hodnotu, no kvôli sladkej chuti vyvolávajú následný pocit hladu. Navyše tieto nápoje obsahujú kyselinu fosforečnú, ktorá vo väčšom množstve bráni ukladaniu vápnika.
V light výrobkoch nie je cukor
Práve naopak. Light – ľahký, evokuje v mnohých predstavu, že to čo zjeme bude ľahšie, prípadne menej tučné, či sladké. Ak je na obale veľkými číslicami vyobrazené, že produkt obsahuje napríklad len 0,1 % tuku, zrejme bude jeho úbytok zastúpený pridaním nadmerného množstva cukru, neraz s ešte väčším počtom kalórií, ako by bol pri pôvodnom zložení. Sladké výrobky, ktoré výrobca deklaruje ako výrobky bez cukru, sú zas väčšinou plné umelých sladidiel a pridaného tuku pre lepšiu chuť.
Šunka, mäso a slané výrobky neobsahujú cukor
Viac ako jedna tretina z našich kalórií pochádza z cukru a bielej múky pridanej pri spracovaní potravín. Údeniny a slané výrobky medzi ne patria. Navyše cukor je konzervačná látka, vylepšuje farbu i chuť. Priemyselne spracované potraviny takmer vždy obsahujú pridaný cukor v rôznych formách.
Batoľatám treba prisládzať mlieko a čaj, aby priberali
Samotné materské mlieko je sladké, deti sú teda zvyknuté na sladkú chuť. Príkrmy, ani umelé mlieko či čaj bábätkám rozhodne prisládzať netreba. Dieťa potrebuje cukry v strave pre svoj vývoj, ale nepotrebuje ich vo forme umelo vyrobených sladkostí a bieleho rafinovaného cukru.
Spracovala Andrea Hinková-Tarová z agentúry Accelerate.