Benito Mussolini má vo svojej knihe z roku 1904 nadpis „Boh neexistuje“.
Dlho som si myslel, že fašista Mussolini bol nábožný. Vychádzal som z toho, čo povedal vo vlastnej autobiografii My Autobiography (1928), v ktorej spomenul Boha.
„…na záver som vzýval pre moju náročnú úlohu božiu pomoc.“
(“…I concluded by invoking the assistance of God in my difficult task.”)
A chybne som si myslel, že to stačí. Moje pochybnosti o Mussoliniho svetonázore nastali, keď som si prečítal článok Karlheinz Deschner: S Bohom a fašistami (Střípky ze světa), v ktorom sa píše:
„‚Mussolini bol ateista.‘ Už vo ‚svojom prvom, v roku 1904 vydanom diele Boh neexistuje‘ ho ‚nazýval »nehoráznym výplodom ľudskej ignorancie«‘ – a ‚Ježiša, »pokiaľ vôbec žil«, osobou »malou a úbohou (piccolo e meschino)«‘. ‚Z vedeckého hľadiska‘ – hrmel ešte v roku 1920 – ‚je náboženstvo nezmysel, v praxi je nemorálne a ľudia, ktorí na ňom lipnú, sú chorí‘. S Piom XI. však našli spoločnú reč už o rok nato. Spojili ich ‚rozhodujúce spoločné znaky. Obe strany umlčiavali komunistov, socialistov a liberálov. Obe vládli autoritársky. Veľká rada fašizmu bola navyše zjavnou imitáciou Svätého kolégia (Zboru kardinálov) a nástupníctvo duceho bolo upravené rovnako ako pápežovo. Nakoľko Mussolini nechal okamžite zrušiť slobodu tlače a zhromažďovania, vrátil do školských tried krucifixy, zaviedol opäť náboženstvo ako školský predmet, zaštítil procesie a anuloval zabavenie kostolov a kláštorov, museli sa zhodnúť, aj keby sa ateista nemodlil pred zhromaždenými fašistami k Madone.“
V článku sú citácie z knihy S Bohom a fašistami, ktorú napísal Karlheinz Deschner, a vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Naše vojsko.
Karlheinz Deschner – S BOHOM A S FAŠISTAMI
Kniha pripomína kolaboráciu Vatikánu nielen s Hitlerom, ale i s Mussolinim, Francom a menej známym Pavelićom, fašistickým vodcom v Chorvátsku, ktorý je spolu s kardinálom Stepinacom zodpovedný za koncentračný a vyhladzovací tábor Jasenovac, o ktorého existencii vie dodnes veľmi málo ľudí. Odhaľuje spleť lží Vatikánu, ktorý sa už niekoľko desaťročí pokúša hrať rolu organizácie odporu proti hitlerizmu, a prezentuje, zhromažďuje a následne vyvodzuje jednoznačné závery z presných a podrobných historických faktov. Šokujúci zrejme pre každého bude rozsah kolaborácie Vatikánu s nacistami a všetkými fašistami, pretože odhaľuje historickú lož o katolíckom odpore.
Karlheinz Deschner vydal knihu v nemčine pod názvom Mit Gott und den Faschisten (Vatikan und Faschismus). Na stránke Barnes & Noble je v anglickom vydaní pod názvom God and the Fascists: The Vatican Alliance with Mussolini, Franco, Hitler, and Pavelic. Knihu vydalo vydavateľstvo Prometheus Books.
V prvej kapitole „Vatikán a taliansky fašizmus“ (THE VATICAN AND ITALIAN FASCISM) sa píše:
“Mussolini was certainly an atheist. His first essay, published in 1904 and titled ‘There is No God,’ was about the nonexistence of God. He called him a ‘monstrous product of human ignorance,’ and Jesus, if he ever even existed, ‘a small and mean (piccolo e meschino) person.’ And as late as 1919 the author of the anti-Catholic novel The Cardinal’s Mistress drew up a strictly antichurch manifesto and swore in 1920 that he would literally spit on all dogmas. ‘There is no God,’ he professed. ‘From an academic point of view religion is nonsense; in practice it is immoral and the people it attaches itself to are sick.’ ‘Never,’ stresses G. A. Borgese in his excellent Mussolini book, ‘had a vendetta been declared so ruthlessly on Christian ethics and religiousness as by the Fascist theory of state and war. A merciless fight between the two powers seemed inevitable.’”
Zistil som zo stránky Il Giovane Mussolini (Mladý Mussolini), že v roku 1904 vydal Benito Mussolini knihu s názvom L’uomo e la divinità (Človek a božstvo). Až pri ďalších vydaniach k tomu názvu pridali „Dio non esiste“ (Boh neexistuje). V tejto knihe je text:
„Quando noi affermiamo che « Dio non esiste » intendiamo, con questa proposizione, di negare l’esistenza del dio personale della teologia; – del dio adorato – sotto vari aspetti e con modi diversi – dai devoti di tutto il mondo; – del dio chce dal nulla crea l’universo, dal caos, la materia, – del dio dagli attributi assurdi e ripugnanti alla Ragione umana.“
V článku Benito l′italiano. Il compagno ateo Mussolini raccontato in un′urticante biografia, ktorého autormi sú Nicholas Farrell a Giancarlo Mazzucca, z 10. novembra 2013 je ešte k tejto citácii z knihy L’uomo e la divinità: Dio non esiste ďalšia citácia:
„Noi pensiamo che l’Universo, lungi dall’essere opera del dio teologico e clericale – non è che la manifestazione della materia, unica, eterna, indistruttibile, che non ha avuto mai principio, che non avrà mai fine“
„Il compagno ateo Mussolini“ v nadpise článku znamená „súdruh ateista Mussolini“.
Tento článok píšem ako výzvu pre humanistov, aby skúmali, či Benito Mussolini bol pobožný alebo ateista. Na stránke Wikicitáty sa nachádza tento jeho výrok:
„Boh nie je! A pokiaľ je, dávam mu 5 minút na to, aby ma zrazil bleskom.“
Ale medzi citátmi v anglickej verzii som túto vetu nenašiel. V talianskej verzii sa nespomína 5 minút, ale len dve minúty.
„Se Dio esiste, gli do due minuti per fulminarmi.“ (citato in Indro Montanelli, Storia d’Italia)
„Ak boh existuje, dávam mu dve minúty na to, aby do mňa udrel bleskom.“
Na Diskusnom fóre humanistov (Julius Voskár), Diskusnom fóre (sta2rky) alebo v diskusii na SME sa môžete stretnúť s myšlienkou, ktorú diskutujúci s prezývkou bby prisudzuje prvému prezidentovi Československa Masarykovi:
„Ja nepotrebujem boha, ale potrebujem kočiša a ten potrebuje boha, aby mi nekradol obrok určený pre moje kone.“
Na stránkach ako napríklad Wikicitáty alebo česká verzia som tento citát nenašiel, takže ho berte s veľmi veľkou rezervou. Tento sporný citát som nenašiel ani na stránke Citáty slávnych osobností.
Teraz mi nezáleží na tom, či naozaj Masaryk povedal túto vetu. Uvítam, ak sa nájde nejaký humanista, ktorý si dá námahu a potvrdí pravosť citátu pre prezidenta Masaryka. Ale podľa mňa táto veta dobre vystihuje práve Mussoliniho.
Ak bol Mussolini ateista, tak bol ten typ ateistu, ktorý si osobne nemyslel, že existuje nejaký boh, ale uvedomoval si silu náboženstva. A využíval, či lepšie zneužíval náboženské cítenie ľudí vo svoj prospech, vo svojej túžbe po moci.
Veď napokon posúďte Mussoliniho podľa viet, ktoré uvádza na konci svojej knihy God Does Not Exist (Boh neexistuje):
“In concluding we say that ‘religious man’ is an abnormality and that ‘religion’ is the certain cause of epidemic diseases of the mind which require the care of alienists. Religion has shown itself in the open as the institution whose aim is political power by which to externalize the exploitation and the ignorance of the people.”
„Na záver sme (Benito Mussolini a Alfredo Tagliatela) povedali, že ‚náboženský človek‘ je abnormalita a ‚náboženstvo‘ je istá príčina epidemickej choroby mysle, ktorá potrebuje liečbu psychiatrami. Náboženstvo sa otvorene ukázalo ako inštitúcia, ktorej cieľom je politická moc, pomocou ktorej sa uskutočňuje vykorisťovanie a ľud sa udržuje v nevedomosti.“
Na záver pripomeniem slová Bertranda Russella:
„Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.“
A v prípade fašistu Mussoliniho nejde ani tak o príjmy, ako o moc.
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 13. 2. 2015.