Otázke prírodného cintorína – ekologického pohrebiska nie sú kandidáti veľmi naklonení.
Budovanie prírodných cintorínov je jedna z najpopulárnejších tém, ktorým sa venuje Centrum environmentálne a etickej výchovy Živica a jej projekt Funebra. Zatiaľ čo občania na ňu reflektujú mimoriadne dobre, mnohí záujemcovia o posty v samosprávach o tejto téme nemajú ani šajnu. Ukázal to náš nereprezentatívny prieskum medzi všetkými kandidátmi na primátorov krajských miest. Zopár svetlých výnimiek sa však našlo.
Prvé spojené samosprávne voľby sa kryjú s termínom, kedy mnohí z nás navštevujú cintoríny. CEEV Živica sa aj v tomto smere snaží edukovať občanov, učiť ich o minimalizácii odpadov na pietnych miestach, ale tiež prostredníctvom svojho projektu Funebra buduje prírodné cintoríny. Vo Zvolene a v Košiciach už sú takéto pietne miesta, kde sa pochováva s rešpektom k prírode i ľuďom, posledné rozlúčky sa konajú pod korunami stromov a nie je tam miesto pre neekologické materiály. Popol sa ukladá buď vsypom alebo v rozložiteľných urnách, ktoré sú obklopené kvetinovými a trvalkovými záhonmi. Vo zvolenskej Záhrade spomienok existuje od tohto septembra dokonca možnosť ekologickejšieho prírodného kostrového pohrebu. Na otázky CEEV Živica kandidátom vo všetkých krajských mestách prišla len hŕstka odpovedí. Väčšina z nich deklarovala len ochotu podporiť myšlienku budovania prírodných cintorínov, kandidáti to nemajú medzi prioritami.
„Čakali sme, že mnoho kandidátov nebude mať o prírodnom pohrebníctve povedomie alebo sa skôr priklonia ku konzervatívnemu smeru. Nečakane však zareagoval napríklad kandidát na primátora Banskej Bystrice Jozef Sásik, ktorý nás nezabudol pozdraviť heslom Za Boha život, za národ slobodu! a domnieva sa, že v Banskej Bystrici a jej okolí sú už celé stáročia prírodné cintoríny,“ uviedla Monika Suchánska zo živičného projektu Funebra.
Z kandidátov v metropole stredného Slovenska odpovedal na naše otázky už len Ján Nosko, ktorý síce budovanie prírodného cintorína nevylúčil a dokonca ho označil za dobrú myšlienku, no odvolal sa na názor občanov, ktorí podľa neho po takomto mieste až tak veľmi netúžia.
„Záhradnícke a rekreačné služby, v ktorých je správa krematória, ako aj cintorínov na území mesta, sa vo väčšine stretávajú skôr s konzervatívnejšími názormi ľudí. Zhruba 70 percent z nich uprednostňuje pomník, kompletné príslušenstvo hrobu a často aj lavičku, kde môžu spomínať na zosnulých príbuzných,“ uvádza Ján Nosko.
Iná situácia je v Žiline, kde podľa súčasného primátora, ktorý opäť kandiduje, Petra Fiabáneho, túto tému už riešia.
„Otázka prírodného cintorína – ekologického pohrebiska bola otvorená v polovici tohto roka. Na spoločnom stretnutí zástupcov mesta, správcu pohrebísk firmy ŽILBYT, s.r.o. , Útvaru hlavného architekta mesta Žilina a organizácie Živica bolo ako najvhodnejšie miesto na vybudovanie určené pohrebisko Nový cintorín v Žiline. Po spoločnej obhliadke pohrebiska bola organizácia Živica požiadaná o vyhotovenie cenovej kalkulácie na vypracovanie štúdie revitalizácie časti Nového cintorína s možnosťou zriadenia ekologického cintorína,“ odpísal Peter Fiabáne.
Z jeho protikandidátov sa ozval ešte Ján Rzeszoto, ktorý tiež pôsobí v samospráve, a to rovno v komisii pre životné prostredie a túto myšlienku podporuje.
Aj v Bratislave sa téme intenzívne venujú a objavujú sa tam už prvé náznaky prírodného pochovávania v praxi.
„Organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy v súčasnosti ponúka služby prírodného pochovávania, ktoré je z pohľadu budúcnosti udržateľnejšie. V súvislosti s ním aktuálne analyzuje aj ďalšie možnosti rozšírenia tohto typu pochovávania, ako aj spôsoby šírenia povedomia o takomto type pochovávania medzi verejnosťou. V súvislosti s adaptáciou na klimatické zmeny zohľadňuje do budúcnosti aj ekologické budovanie hrobových miest, kedy nie je zosnulému budovaný pomník, ale ide len o trávnu plochu s epitafným kameňom. Pri tomto prístupe je výrazne eliminovaný vznik odpadu. Tu však bude potrebné vyvinúť úsilie na budovanie povedomia medzi verejnosťou,“ odpísali nám z tímu súčasného primátora Matúša Valla.
Jediný ďalší kandidát na primátora hlavného mesta, ktorý ešte odpovedal je Miroslav Heredoš.
„Budem rešpektovať tradíciu pochovávania klasickým spôsobom na cintoríne s pomníkom, ale všetkými ‚desiatimi‘ podporím aj aktivity smerujúce k takýmto cintorínom, alebo spôsobom pochovania. Pokojne aj masmediálne, aj videom. Sú medzi nami aj ľudia, ktorí silne podporujú vaše aktivity, a tých si budem vážiť a podporovať. Je to zdravá alternatíva ku klasickým pohrebom,“ odkázal.
Z Trnavy odpovedali len Zuzana Bošnáková a Matej Lančarič. Obaja sa vyjadrili veľmi stručne, prípadne vyhýbavo. Prírodné cintoríny sa im ako téma pozdávajú, no nezdá sa, že by sa v nej chceli veľmi aktívne realizovať. V Nitre odpovedali Marek Hattas, Štefan Štefek a Pavol Obertáš. Všetci traja deklarujú svoje environmentálne cítenie. Pavol Obertáš však prírodný cintorín v programe nemá, rovnako ako Marek Hattas, ktorý ale o téme rozmýšľa intenzívnejšie.
„Určite podporím takúto myšlienku, pretože pre mňa sú témy udržateľnosti, ekológie, boja s klimatickými zmenami a biodiverzity veľmi podstatné a zásadné. Vzhľadom k tomu, že iba vlani sme v Nitre konečne otvorili úplne nový cintorín na Levickej ceste, ktorý bol roky predtým rozostavaný, ale bývalé vedenia mesta ho nedokázali dlhé roky dokončiť, hovorím na rovinu, že zrejme by v tomto prípade nešlo o výstavbu nového prírodného cintorína, ale skôr o zavádzanie prvkov prírodného cintorína na už existujúcich cintorínoch,“ vysvetľuje Marek Hattas.
Štefan Štefek naopak uvažuje dokonca o dvoch miestach, kde by si takýto projekt vedel predstaviť.
„Chceme zabezpečiť rozšírenie cintorínov na Cabajskej ceste a Chrenovej, vďaka čomu v týchto lokalitách vybudujeme v Nitre prvé prírodné eko cintoríny,“ vraví Štefan Štefek.
Prvý prírodný cintorín na Slovensku vznikol v roku 2017 vo Zvolene a záujem ľudí jeho zakladateľov prekvapil.
„V Záhrade spomienok sme sa 5 rokov mali už viac ako 110 uložení popola,“ vraví jej správkyňa a obradníčka z projektu Funebra Andrea Uherková.
„Takmer všetci ľudia, ktorí náš prírodný cintorín navštívia počas pohrebov alebo prechádzok, sú veľmi príjemne prekvapení a prejavujú veľký záujem, aby takéto cintoríny vznikali aj v iných mestách. Myslím si preto, že by im mala byť venovaná patričná pozornosť,“ uzatvára Andrea Uherková.
Foto:
Autor: CEEV Živica.