Dieťa stratenej generácie

„Najlepší kresťan v Európe.“

O Patrikovi Vrbovskom, ktorý je známy pod umeleckým menom Rytmus, napísali noviny Urob sa sám, že je „The best Christian in Europe“, najväčší kresťan v Európe.

Vraví sa, že väčšina vlažných náboženských kresťanov na Slovensku ani nečítala bibliu. Pre koho je čítanie náročné, môže bibliu v modernom podaní počúvať od slovenského rapera Rytmusa. [1]

„Viem, že si, ale nikdy som Ťa nevidel
svet je zlý, za to som Ťa aj nenávidel
po rokoch som zistil, že nie si tomu na vine
ľudia, ľudia, pred Tebou tu holí stojíme
nechal si to na nás, čo sami stvoríme
či Ťa budem uctievať alebo sa pokoríme
či budem žiť bez Teba alebo sa pokloníme
či je to len cesta, o ktorej teraz hovoríme
trvalo ti sedem dní, aby si stvoril svet
ako sa to dá, na to nepoznám odpoveď
Zem, Slnko, oheň, vietor, dokonalé dielo
život, priestor, všetko má svoj význam
všetko má svoje miesto
ako si to dokázal, si kráľ, vieš to
veľakrát sa pýtam, či to není iba v hlave
Boh je cesta ako prežiť v tomto stave

Si všemocný, pravdivý, záhadný, krutý
si cesta, si nádej, si vesmír pre ľudí
si otec, si kráľ, ktorého sa nedá chytiť
si vedomie, moc, ktorá sa dá iba cítiť
si život, si slnko, si osud, si smrť
si nebo, si peklo, si pánom, si smršť
si začiatok, koniec, si viera, si čas
čo bolo pred Tebou, to nevie nikto z nás

…

Čo bolo pred Tebou, pýtam sa pred sebou
čo bolo pred Adamom, a čo bolo pred Evou
čo je to osud, čo je odpusť
či je to len náhoda, a či je to len Tvoj súd
čo je to vojna, čo je to mier
a prečo malé dieťa na rakovinu zomiera
čo je to viera, čo je to karma
prečo niekto dar od Boha dostane zdarma
ka-kam pôjdem, ke-keď zomrem
nebo je len útecha, ktoré si možno pozriem
prečo Boha začne hľadať iba ten, kto dozre
prečo si stvoril zlé, keď to mohlo byť iba dobré

Viem, že si, ale nikdy som Ťa nevidel
prečo na Teba ľudia myslia, iba keď to nevíde
ďakujem Ti za talent, ďakujem za tie dary
daj každému rovnako, nech sa každému darí
prečo sa deti rodia choré, keď za to nemôžu
prečo sa k Tebe modlia, aj keď viem, že s tým nič nezmôžu
Boh to tak chcel, nevieme, aké má plány
keď zomrie malé dieťa, sú to neskutočné rany
veľakrát sa pýtam, či to není iba v hlave
Boh je cesta ako prežiť v tomto stave

…

Viem, že si, ale nikdy som Ťa nevidel
si môj najvyšší, ktorému sa pokorím
ktorého uctievam
ďakujem Ti za talent, ďakujem za tie dary
daj každému rovnako, nech sa každému darí“

Z textu piesne Kral je cítiť jeho vzťah ku kresťanstvu. Fenomen Rytmus o sebe tvrdí, že patrí medzi deti stratenej generácie. Z textu piesne Sám som sa dozvedel, že Rytmus pochádza z malého mesta podobne ako Peter Nagy. Vyrastal v paneláku. Ako dvadsaťročnému sa mu podarilo byť prvýkrát pri mori, za čo vďačí bohu. Rytmus je svojím spôsobom chudobný čávo, vychovaný ulicou, a je strašne rád, že tieto obyčajné veci sú boží dar. Cti si otca a mamu, a hudba a javisko sú jeho túžbou. Je strateným anjelom. Často má pocity osamelosti. Ale je skromný. Ako sa sám vyjadril v skladbe:

„Do zrkadla pozerám každý deň,
urobili ste ma slávnym bez môjho vedomia.
Som, ale strašne rád,
toto všetko, čo som zažil, je boží dar.

Nesnažím sa prekročiť svoj tieň,
ale nájsť svoju cestu ako sám seba spoznať.
Nikomu sa sťažovať nechcem,
ale občas sám neviem, komu sa mám vlastne ozvať.

Robiť to pre ľudí, bol vždy môj sen,
je mi cťou, že Ťa môžem do môjho sveta pozvať.
Som, ale strašne rád,
Boh vie, čo má robiť, jaký mám plán.“

V článku pod názvom Pre Rytmusa je „Kralom“ len Boh sa píše, že v exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA povedal:

„Jediný, kto je ‚Kral‘, je Boh. Jediný, komu sa pokloním, je tá vyššia sila.“

---

Poznámka:

[1] Veriaci na Slovensku nie sú homogénnou skupinou. Podľa spôsobu prežívania náboženskej viery a miery integrácie ľudí so svojou cirkvou je možné vytvoriť nábožensko-sociologickú typológiu. Typologicky možno rozlíšiť päť typov ľudí (Bunčák, 2002), ktorí sa na Slovensku vyznačujú nasledujúcimi znakmi (Bunčák, 2002 – výskum ISSP, 1998):

1. Cirkevne založený typ
   
   Predstavujú ho nábožensky veriaci a v cirkvi integrovaní ľudia, ktorí svoju vieru prežívajú v zhode s učením cirkvi, ktorej sú členmi. Na Slovensku takíto ľudia (19,2 %) veria a vždy verili v boha bez pochybností, navštevujú bohoslužby každý týždeň a častejšie, aspoň niekoľkokrát do roka sa zúčastňujú aj na iných cirkevných podujatiach, modlia sa každý deň a Bibliu považujú za živé Božie slovo.

2. Tradične náboženský typ
   
   Predstavujú ho menej nábožensky veriaci ľudia, ktorí sú v cirkvi integrovaní prostredníctvom tradičných motívov. Na Slovensku ľudia patriaci do tejto skupiny (29,2 %) veria a vždy verili v boha bez pochybností, bohoslužby navštevujú aspoň každý týždeň, iba jeden až dvakrát do roka sa zúčastňujú aj iných cirkevných podujatí, takisto sa modlia každý deň, no Bibliu považujú za slovo inšpirované Bohom.

3. Liberálne náboženský typ
   
   Predstavujú ho málo náboženskí a vo svojej cirkvi slabo integrovaní ľudia, ktorí sú často „otvorení“ iným svetonázorovým orientáciám a viacerým cirkevným spoločenstvám. Na Slovensku do tejto skupiny patrí 16,4 % ľudí, ktorí si väčšinovo myslia, že na každom náboženstve je niečo pravdy, v Boha veria, ale v minulosti často neverili. Ich viera nie je hlboká, mení sa v čase, na bohoslužby chodia iba niekoľkokrát do roka a nikdy nechodia na iné cirkevné podujatia. Modlia sa iba niekoľkokrát do roka, Bibliu považujú za starodávnu knihu príbehov a legiend, ktoré zaznamenal človek.

4. Nábožensky ľahostajný typ
   
   Sú to ľudia bez náboženskej viery, ktorí nie sú ani cirkevne integrovaní a náboženská viera je im prakticky ľahostajná. Na Slovensku je tento typ zastúpený 19,3 %. Nábožensky ľahostajný človek v Boha neverí, ale v minulosti často veril, jeho viera prešla často do viery vo vyššiu moc. Na bohoslužby väčšinou nechodí vôbec, iných cirkevných podujatí sa nezúčastňuje a nikdy sa nemodlí.

5. Nenáboženský typ
   
   Predstavujú ho ľudia, ktorí sa otvorene dištancujú od náboženskej viery, svetonázorovo sú presvedčení ateisti. Na Slovensku je 16,0 % ľudí, ktorí neveria v boha, nezúčastňujú sa bohoslužieb, neveria v nebo, peklo a náboženské zázraky.

Slovensko je veľmi dobrým príkladom na zvýraznenie rozdielu medzi religiozitou a „cirkevnosťou“ obyvateľstva. Obsah religiozity je však širší ako obsah cirkevnosti. Slovenskú spoločnosť v súlade s týmto tvrdením možno rozdeliť na dve približne rovnako početné časti. V jednej časti sú cirkevne a tradične náboženskí ľudia, a v druhej časti liberálne náboženskí, nábožensky ľahostajní a nenáboženskí ľudia.

Zdroj: Michal Vašečka – Religiozita (17. kapitola).

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 25. 8. 2012.