Infarkt je často nepredvídateľný

Poznáte príznaky?

Infarkt myokardu patrí k obávaným diagnózam. Dokáže ukončiť život človeka aj v priebehu niekoľkých minút. Udrie zrazu, ale schyľovalo sa k nemu už niekoľko rokov predtým. Žijeme nezdravo, nehýbeme sa a vynechávame preventívne prehliadky. Hnojíme tak živnú pôdu pre budúci infarkt. Problémom je aj to, že často nepoznáme alebo ignorujeme jeho príznaky.

Srdcový infarkt je dôsledok aterosklerózy – postihnutia dôležitých srdcových ciev, ktoré privádzajú krv do srdcového svalu. Podstatou infarktu myokardu je upchatá koronárna tepna na srdci, čo spôsobí odumieranie-nekrózu srdcového svalu. Najčastejšou príčinou upchatia koronárnej tepny je proces aterosklerózy, ktorá nakoniec vyústi do trombotického uzáveru tepny. Ateroskleróza sa vyvíja pomaly, je bez akýchkoľvek príznakov a je to komplexný proces.

Čo je to infarkt myokardu?

Infarkt myokardu je akútna forma ischemickej choroby srdca, ktorá patrí medzi kardiovaskulárne ochorenia. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých príčin úmrtí. Až 85 % z týchto úmrtí je pripisovaných infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhode. Na Slovensku prekvapí infarkt myokardu približne 14 000 ľudí ročne. Približne 40 % z nich sú ľudia vo veku 45 – 64 rokov. Za štvrťstoročie sa na Slovensku podarilo odborníkom znížiť 30-dňovú mortalitu na infarkt myokardu o 80 %, čím sme sa dostali nad európsky priemer. Zlyhávame však v pohospitalizačnej starostlivosti (najmä na ochote pacientov sa ďalej liečiť). Aj preto až 15,1 % pacientov po prepustení z nemocnice do roka zomiera. Našou slabou stránkou je tiež edukácia pacientov, ktorí nie sú schopní včas identifikovať svoje ťažkosti.

Ako vzniká infarkt myokardu?

Infarkt myokardu je akútne vzniknutý stav najčastejšie v dôsledku existujúcej ischemickej choroby srdca (nazývaná aj koronárna artériová choroba). Ischemická choroba srdca vzniká pri znížení alebo úplnom zastavení prívodu kyslíka a živín do srdcového svalu (myokardu). Tento stav môže nastať, ak sa v stene koronárnych ciev, ktoré dodávajú do srdca krv bohatú na kyslík, hromadí tuková hmota a biele krvinky – vzniká tak aterosklerotický plát. Keď sa aterosklerotický plát hromadí v cievach, dochádza k vzniku aterosklerózy. Tvorba aterosklerotických plátov neprebieha rýchlo, ale trvá niekoľko rokov.

Infarkt myokardu väčšinou vzniká ako následok prasknutia a uvoľnenia aterosklerotického plátu v cievach. To môže podnietiť vznik krvnej zrazeniny, ktorá ak sa stane dostatočne veľkou, môže úplne zablokovať koronárnu cievu a tým prerušiť dodávky krvi do určitej oblasti srdcového svalu. V prípade, že sa blokáda cievy rýchlo neodstráni, časť srdcového svalu zásobovaného postihnutou cievou začne odumierať. Zdravé tkanivo srdca sa tým poškodí, čo môže spôsobiť vážne a dlhotrvajúce problémy. Ďalšou (menej častou) príčinou srdcového infarktu je spazmus (silný kŕč) koronárnej cievy. Kŕč spôsobí zúženie cievy a zníži prietok krvi. Problémom je, že kŕče sa môžu vyskytnúť aj v koronárnych cievach, ktoré nie sú poškodené aterosklerotickým plátom.

Infarkt neohrozuje len srdce

Zablokovanie priechodu cievy a následné odumretie tkaniva či orgánu v dôsledku zastavenia prívodu krvi, a tým aj kyslíka do orgánu, môže nastať aj v iných častiach tela. Typickými príkladmi sú infarkt mozgu (cievna mozgová príhoda), infarkt pľúc, infarkt obličky a iné.

Aké sú príznaky Infarktu myokardu?

Príznaky infarktu myokardu sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky a ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne líšia aj medzi mužmi a ženami. Príznaky srdcového infarktu sa teda môžu líšiť, ale najčastejšie sú:

• Bolesť na hrudníku – ide o intenzívnu, pálivú bolesť, prítomnú najčastejšie v strede hrudníka s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny, ramien, krku, dolnej sánky a do zadnej (najmä ľavej) časti hrudníka, ktorá pretrváva dlhšie ako 10 minút
• Dýchavičnosť
• Silné potenie, studený pot
• Závraty
• Svalová slabosť
• Nevoľnosť a zvracanie
• Pocity úzkosti
• Únava
• Búšenie srdca

Úrovne bolesti sa môžu líšiť od človeka k človeku. Pre niektorých ľudí je bolesť alebo tlak na hrudníku závažná, zatiaľ čo iní sa cítia nepríjemne, alebo cítia bolesť podobnú poruche trávenia.

Symptómy srdcového infarktu môžu pretrvávať niekoľko dní, alebo sa môžu objaviť náhle a neočakávane.

Aké sú rozdiely v príznakoch srdcového infarktu u mužov a žien?

V prípade žien sa infarkt myokardu vyskytuje v neskoršom veku ako u mužov. Väčšinou ide o obdobie po menopauze. Ženy pri infarkte pociťujú bolesť alebo nepríjemný tlak na hrudi častejšie ako muži a pravdepodobne sa u nich aj častejšie objavujú typické príznaky pre infarkt myokardu.

Ženu do menopauzy chránia pred srdcovo-cievnymi ochoreniami ženské pohlavné hormóny, ktorých hladina však počas menopauzy začne klesať a postupne sa znižuje, takže tento ochranný faktor slabne. Na ochranu v podobe hormonálnej substitučnej liečby sa príliš nespoliehajte, podľa odborníkov výsledky klinických štúdií nepotvrdili, že by tento druh liečby prinášal zásadnejšie benefity v súvislosti s rizikom srdcovo-cievnych ochorení.

Komplikácie pri infarkte myokardu

O prognóze pacienta s infarktom rozhodnú časové súvislosti a rozsah poškodeného srdcového tkaniva.

„Buď je tento rozsah minimálny a pacienti nemusia mať žiadne ťažkosti, alebo môže byť poškodenie rozsiahle a pacienti žijú kratšie a sú dlhodobo fyzicky obmedzení dýchavicou, ktorá je odrazom chronicky poškodeného srdca – takémuto stavu lekári hovoria chronické srdcové zlyhávanie. Čas od vzniku infarktu až po spriechodnenie upchatej koronárnej cievy tepny sa odborne nazýva celkový ischemický interval. Od dĺžky tohto intervalu sa teda odvíja krátkodobá aj dlhodobá prognóza pacienta,“ hovorí doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD., FESC, invazívny kardiológ, podpredseda predstavenstva VÚSCH, a.s. v Košiciach.

Na otázku, či môžu pacienti v akútnej fáze infarktu zomrieť hovorí, že áno a príčinou úmrtia býva niektorá z komplikácií infarktu, ako je napríklad srdcová arytmia alebo kardiogénny šok.

Skutočnosť, že do jedného mesiaca zomrie najmenej polovica pacientov s infarktom myokardu, robí toto ochorenie jedným z najstrašnejších vôbec. Malígna arytmia srdca sa vo väčšine prípadov objavuje v prvých minútach až hodinách infarktu, teda väčšinou ešte skôr, ako pacient príde do prvého kontaktu s profesionálnymi záchranármi. Kvalita zdravotnej starostlivosti o pacientov s infarktom myokardu sa za ostatných 20 rokov na Slovensku dramaticky zlepšila. Dnes v nemocniciach zomiera na infarkt myokardu „len“ asi 6 % pacientov, najčastejšie na komplikáciu nazývanú kardiogénny šok. Podľa slovenských analýz minimálne od roku 2008 je priemerný vek pacientov s infarktom myokardu 64 rokov so smerodajnou odchýlkou 12 – 13 rokov.

Cieľom je minimalizácia celkového ischemického intervalu

Za prvú časť je zodpovedný pacient alebo kedy volať záchranný systém. Podľa slov doc. MUDr. Martina Studenčana, PhD. sa dĺžka celkového ischemického intervalu na Slovensku viac ako 10 rokov zásadne nezmenila a jeho medián dosahuje takmer 4 hodiny. Infarkt myokardu a ischemická choroba srdca (ICHS), majú na Slovensku na svedomí najviac úmrtí, ktorým bolo možné predísť v obidvoch kategóriách – predíditeľné úmrtia (20,3 %) a zachrániteľní pacienti (27 %). V absolútnych číslach ide o viac ako 5 000 pacientov ročne, u ktorých by bolo možné teoreticky odvrátiť úmrtie a to len v kategórii infarkt myokardu a ICHS.

„Analýzy opakovane ukazujú, že pacienti nie sú dostatočne vzdelaní, nepoznajú príznaky infarktu myokardu a pomoc záchrannej služby volajú neskoro. Je dokázané, že medián intervalu od vzniku príznakov infarktu po prvý medicínsky kontakt dosahuje na Slovensku až 135 minút. Pacienti nemôžu mobilizovať záchrannú službu pri každom pichnutí na hrudi, ale ak sa objaví typická symptomatológia – pálivá, plošná, zvieravá bolesť na hrudi, vyžarujúca niekedy do krku, ľavého ramena, vzácne pravého ramena, sprievodné potenie, dyspepsia, zvracanie… by nemali čakať dlhšie ako 5 minút. Za túto prvú časť celkového ischemického intervalu je zodpovedný pacient.“

V druhej časti nastupuje zdravotnícky systém – pomohla telemedicína

Od momentu výzvy (telefonát 155) preberá zodpovednosť za zbytočné časové straty zdravotnícky systém.

„Laici o tom nevedia, ale medzi odborníkmi nie je tajomstvom, že aj tu sa deje viacero chýb. Podľa našich analýz z roku 2015 bola takmer polovica pacientov dovezená do nesprávnych nemocníc, kde pacientom nevedia poskytnúť optimálnu pomoc. Nasledujú nežiaduce sekundárne transporty pacientov do kardiocentier, čo býva spojené s priemernou časovou stratou najmenej 1 hodina. Invazívne pohotovostné tímy v kardiocentrách bývajú mobilizované s časovým zdržaním a pacienti musia na život zachraňujúce zákroky čakať. Tieto nežiaduce javy sa v ostatných rokoch podarilo značne obmedziť vďaka modernej telemedicíne a možnosti posádok ZZS priamo z terénu konzultovať EKG nález na báze 24/7 priamo so špecialistami kardiológmi v kardiocentrách. Takéto funkčné celoplošné nasadenie telemedicíny na celom území krajiny je možné považovať za medzinárodný unikát o to viac, že dnes už je podobným spôsobom manažovaná aj akútna fáza cievnych mozgových príhod,“ hovorí doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD.

Volajte záchranku, nechoďte na „vlastnú päsť“

V prvých minútach a hodinách je najčastejšou komplikáciou malígna arytmia srdca, ktorá vedie k úplnej zástave obehu a smrti v priebehu niekoľkých minút. Účinným spôsobom, ako takúto arytmiu zvrátiť je elektrická defibrilácia srdca pomocou prístroja nazývaného defibrilátor. Je ním vybavená každá posádka ZZS. Priemerné dojazdy posádok ZZS predstavujú 20 minút, a je to dokázateľne lepší prístup, ako častá snaha rodiny dostať pacienta čo najskôr k lekárovi, do akejkoľvek nemocnice. Aj keď privolanie posádky ZZS spôsobí určité zdržanie, prináša garanciu dostupnosti defibrilátora počas transportu a vyššiu šancu priameho smerovania pacienta do špecializovaného kardiocentra.

Čo môžete urobiť, kým príde sanitka?

Pri vzniku malígnej arytmie vo väčšine prípadov predchádza strate vedomia niekoľkosekundová epizóda búšenia srdca, či závrate. Moderné odporúčania pre kardiopulmonálnu resuscitáciu hovoria, že ak v tejto situácií začne pacient účelovo rytmicky kašľať, podráždením vegetatívneho systému môže prísť k zrušeniu malígnej arytmie. Takémuto postupu sa tiež hovorí kašľová samoresuscitácia.

Základom medikamentóznej prvej pomoci je podávanie liekov proti zrážaniu krvi. Posádka ZZS pacientovi pravdepodobne podá aj vnútrožilovú liečbu, v skutočnosti však všetky akútne medikamentózne opatrenia majú iba okrajový význam. Najlepším postupom zostáva užitie Aspirínu (alebo Anopyrinu) v dávke 400 mg. Ďalší postup už treba nechať na záchranárov.

5 rád na prežitie infarktu myokardu

1. Poznajte typické príznaky infarktu myokardu a v prípade ich výskytu volajte 155 už po 5 minútach.
2. Zabezpečte pre postihnutého pokoj a usaďte ho na lôžko do polohy v polosede.
3. Poznajte zásady „kašlovej samoresuscitácie“ a v prípade potreby ich bez váhania aplikujte v praxi.
4. Transport sprostredkovaný linkou tiesňového volania 155 vždy preferujte pred amatérskym samotransportom alebo transportom s pomocou rodiny, či blízkych.
5. V rámci prvej pomoci užite 400 mg Acylpirín alebo Anopyrin.

Bolesť na hrudníku nemusí znamenať, že ide o infarkt myokardu

Bolesť podobná tej, akú pociťujú ľudia pri infarkte myokardu, nemusí vždy znamenať, že ide o infarkt. Môže ísť aj o tzv. stabilnú anginu pectoris. Angina pectoris je jedným z príznakov ischemickej choroby srdca a vyznačuje sa bolesťou na hrudníku trvajúcou niekoľko minút, ktorá je provokovaná fyzickým a psychickým zaťažením. Objavuje sa, ak srdcový sval nie je dostatočne zásobený krvou a kyslíkom. Rozdiel medzi anginou pectoris a infarktom myokardu je ten, že v prípade anginy pectoris sa bolesť zvyčajne dostaví po fyzickej námahe, zmizne za pár minút a nepoškodzuje trvale srdcový sval.

Zákerný tichý infarkt

Infarkt myokardu môže prebiehať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vtedy hovoríme o tzv. tichom infarkte alebo tichej ischémií. Tento typ sa vyskytuje najmä u starších ľudí a pacientov s cukrovkou. Takmer polovica infarktov je tichých. Väčšina ľudí hneď rozpozná bolesť v hrudi ako symptóm infarktu. Avšak len 27 percent z nich pozná všetky hlavné príznaky. Tichý infarkt sa viac objavuje medzi mužmi, avšak väčšie množstvo žien má predpoklady na tichý infarkt zomrieť. K príznakom tichého infarktu patria nevysvetliteľná únava, nepohodlný tlak v čeľusti, hornej časti chrbta alebo ramien. Tieto príznaky si ľudia môžu vysvetliť ako následok prepracovanosti, zlého spánku alebo bolesťami spojenými s vekom. Miernu bolesť v krku alebo hrudníku si zase môžu zamieňať so žalúdočným refluxom a pálením záhy.

Tichý infarkt je rovnako zlý ako bežný infarkt, zákerný je v tom, že pacient nevie, že prekonal infarkt a nedostáva tak liečbu, ktorú potrebuje. Nemá tak ako zabrániť ďalšiemu infarktu, už zväčša „ostrému“. Tichý infarkt zanecháva jazvy a poškodenie srdca, čo môže viesť k potenciálne nebezpečnejšiemu ostrému infarktu. Zároveň pacienti, ktorí prekonali tichý infarkt a nedostanú liečbu, majú trikrát väčšie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca.

Tichý srdcový infarkt sa zvyčajne zisťuje z elektrokardiogramu (EKG) alebo echokardiogramu, čo môže zvýrazniť poškodenie srdcového svalu. Ďalšou metódou je krvný test na molekulárne stopy troponínu T, proteínu uvoľňovaného poškodenými srdcovými bunkami. Ak príznaky, ako je bolesť na hrudníku (angina pectoris), pretrvávajú, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aby sa zabránilo smrti ďalších srdcových svalov a pridruženým vedľajším účinkom. V prípade príznakov, ako sú bolesť na hrudníku, závraty, ťažkosti s dýchaním a/alebo ľahká únava, odporúča sa vykonať vyšetrenie srdca. Po diagnostikovaní tichého infarktu môže lekár identifikovať vaše hlavné rizikové faktory a navrhnúť liečebnú stratégiu, vrátane zmeny stravy, pravidelného cvičenia a užívania statínu, ako aj iných liekov, ktoré pomáhajú predchádzať druhému infarktu.

Rizikové faktory, alebo čím si „zarábame“ na infarkt

Niektoré rizikové faktory zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja ischemickej choroby srdca, ktorá neskôr môže vyústiť do infarktu myokardu. Množstvo rizikových faktorov sa pritom dá ovplyvniť životosprávou.

Medzi faktory, ktoré sa dajú do určitej miery kontrolovať patria:

• Fajčenie
• Zvýšený krvný tlak
• Zvýšený cholesterol a ďalšie tukové látky v krvi
• Nadváha a obezita
• Konzumácia potravín bohatých na nasýtené mastné kyseliny, cholesterol a sodík
• Vysoké hladiny cukru v krvi, ktoré vedú k inzulínovej rezistencii alebo cukrovke II. typu
• Nedostatok fyzickej aktivity
• Nadmerný stres či záťaž

Neovplyvniteľné faktory

• Vyšší vek – najčastejšie po 45. roku u mužov a po 55. roku u žien (alebo po menopauze)
• Genetika – výskyt ischemickej choroby srdca v rodine (u mužov mladších ako 55 rokov a žien mladších ako 65 rokov
• Pohlavie – muži majú oveľa vyššie riziko vzniku infarktu ako ženy, ktoré sú pred menopauzou; po menopauze sa riziko u oboch pohlaví vyrovnáva

Niektoré z rizikových faktorov, ako obezita, vysoký krvný tlak, vysoké hladiny cukru v krvi, idú ruka v ruke. Ak sú všetky tieto faktory prítomné naraz, ide o metabolický syndróm. A pacienti s metabolickým syndrómom majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Nebezpečný vysoký krvný tlak

Z pohľadu diagnóz, ktoré najviac ovplyvňujú aterosklerózu sú najrizikovejšie hypertenzia, hyperlipidémia (hypercholesterolémia), diabetes (cukrovka) a obezita.

„Hypertenzia je na prvom mieste, pretože jej prevalencia je vysoká a najviac zodpovedná za úmrtnosť. Je asymptomatická, takže človek môže mať vysoký krvný tlak aj roky a nemusí o tom vedieť. Je preto žiaduce, aby bol každému človeku pri návšteve praktického lekára odmeraný krvný tlak. A to napríklad aj vtedy, keď si príde po potvrdenie na vodičský preukaz. Navyše odporúčam, aby mali všetci ľudia po 40. roku života tlakomer aj doma a merali si tlak aj preventívne,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, primárka ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.

Súčasný stav je taký, že len 1/3 pacientov chodí na pravidelnú preventívnu prehliadku a len každý 5. pacient, ktorý príde na bežnú preventívnu kontrolu vie o tom, že má vysoký tlak. V roku 2019 malo len 46 % pacientov s hypertenziou tlak krvi pod 140/90 mmHg, čo je rizikový faktor rozvoja kardiovaskulárnych ochorení, vrátane infarktu myokardu. Vďaka iniciatíve Charta 70/2023 sa podiel týchto pacientov zvýšil v roku 2022 na 67 %. Cieľové hodnoty tlaku krvi sú však prísnejšie. Pre väčšinu pacientov je to menej ako 130/80 mmHg. Mali by ste tiež vedieť, že srdcová frekvencia nad 80 úderov/min. je u hypertonikov považovaná za rizikovú a je tiež nutné znižovať hladiny cholesterolu. Úplne zdraví ľudia by mali mať hladinu LDL pod 3 mmol/l, pacienti po infarkte pod 1,4 mmol/l, niektorí dokonca až pod 1,0 mmol/l. U osôb s vysokým a veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom, kam pacienti po infarkte myokardu jednoznačne patria, je na Slovensku k dispozícii aj moderná inovatívna liečba hypercholesterolémie.

Diagnostika infarktu myokardu

V prípade podozrenia na prebiehajúci akútny infarkt myokardu je nutné konať rýchlo.

Diagnostické metódy zahŕňajú:

• Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie.
• EKG – môže preukázať poškodenie srdca spôsobené ischemickou chorobou srdca a znaky prekonaného alebo práve prebiehajúceho infarktu myokardu.
• Vyšetrenie krvi – počas akútneho infarktu myokardu bunky srdcového svalu odumierajú, pričom uvoľňujú zvýšené množstvo enzýmov do krvného obehu. Hladiny týchto enzýmov možno merať krvnými testami. Najdôležitejšie parametre, ktoré sa merajú pri infarkte myokardu, sú hladiny tzv. vysokosenzitívneho troponínu.
• Koronárna angiografia – vykonáva sa na špecializovaných pracoviskách a umožňuje priamo zobraziť koronárne cievy. Tento test sa často vykonáva počas infarktu myokardu, keďže ním lekári vedia detegovať krvné zrazeniny, ktoré blokujú priechod krvi.

Liečba po podozrení na infarkt myokardu

Včasné podanie prvej pomoci môže znížiť nezvratné poškodenie srdca a zachrániť život.

Liečba hneď po podozrení na infarkt myokardu zahŕňa:

• antitrombotickú liečbu, ktorá pomáha predísť vzniku ďalších zrazenín,
• symptomatickú liečbu na zmiernenie bolesti na hrudníku,
• inhaláciu kyslíka.

Po diagnostike alebo silnom podozrení na infarkt myokardu sa lekári snažia čo najrýchlejšie zahájiť liečbu spriechodňujúcu koronárne cievy, ktoré zásobujú srdce.

Liečba zahŕňa:

• liečivá rozpúšťajúce krvnú zrazeninu, tzv. trombolytiká alebo fibrinolytiká,
• pri zástave srdcovej činnosti je nevyhnutná kardiopulmonálna resuscitácia (umelé dýchanie a vonkajšia masáž srdca), niekedy aj elektrická defibrilácia,
• lieky na zníženie vysokého krvného tlaku,
• ďalšie antitrombotiká (lieky na riedenie krvi),
• perkutánna koronárna intervencia – ide o invazívnu metódu, ktorá spriechodní koronárne cievy za pomoci zavedenia katétra s balónikom a vložením kovovej výstuže, čím sa cieva roztiahne a môže opäť prúdiť.

Život po infarkte myokardu

Následky po prekonanom infarkte myokardu závisia od postihnutia pri príhode. Ak sa rýchlym zákrokom podarí zabrániť nezvratnému poškodeniu srdcového svalu, nemusí mať pacient žiadne vážne následky. Navyše, ak pacient po infarkte zmení svoj spôsob života a životosprávu a bude navštevovať lekára a užívať liečbu, môže sa cítiť ako pred infarktom. V prípade trvalého poškodenia srdcového svalu môže byť pacient nútený obmedziť namáhavé činnosti a šetriť sa.

Po prekonaní akútneho infarktu myokardu zostáva pacient v nemocnici 5 až 7 dní. Dĺžka hospitalizácie sa môže líšiť v závislosti od závažnosti infarktu a prípadných komplikácií. Bezprostredne po infarkte myokardu je pacient ohrozený rizikom vzniku srdcovej arytmie, ruptúry srdcového svalu či opakovaného infarktu. Preto je dôležité v prvých dňoch hospitalizácie, okrem samotnej liečby, zhodnotiť stav pacienta z dlhodobého hľadiska a nastaviť ho na dlhodobú liečbu s cieľom minimalizovať riziko ďalšieho infarktu myokardu, prípadne inej kardiovaskulárnej príhody.

Už počas hospitalizácie sa začína s mobilizáciou s cieľom zabezpečiť samostatnosť a toleranciu fyzickej aktivity po prepustení. Dôležitou súčasťou tejto fázy je tiež dostatočné poučenie pacienta. Ošetrujúci lekár by mal pred prepustením z nemocnice pacienta informovať o jeho ochorení a možných komplikáciách, liečebno-rehabilitačnom postupe, a tiež o potrebných zmenách v životnom štýle, stravovaní a fyzickej aktivite.

Po prepustení z nemocnice je pacient odporučený do starostlivosti ambulantného kardiológa a všeobecného lekára a zostáva určitú dobu práceneschopný (PN). Trvanie PN sa môže líšiť a závisí najmä od závažnosti infarktu. Všeobecného lekára je potrebné navštíviť do 3 pracovných dní od prepustenia. Všeobecný lekár preberá starostlivosť o pacienta, informuje ho o ďalšom postupe a na odporúčanie ošetrujúceho lekára predpisuje pacientovi lieky. Vykonáva tiež pravidelné kontroly zdravotného stavu, hodnotí pacientove subjektívne ťažkosti a objektívne nálezy, vrátane laboratórnych parametrov (najmä cholesterol, HDL a LDL cholesterol, triacylglyceroly, glykémiu, obličkové parametre, ionogram), tlaku krvi a srdcovej frekvencie.

Po prekonanom infarkte myokardu je mimoriadne dôležité sledovať hladiny cholesterolu a udržiavať ich pod kontrolou. Vysoké hladiny cholesterolu (hypercholesterolémia) vedú k tvorbe a rastu aterosklerotických plátov, ktoré môžu upchávať a zužovať cievy. Odtrhnutie aterosklerotického plátu môže následne viesť k reinfarktu alebo cievnej mozgovej príhode (porážke).

U pacientov, ktorí nedodržiavajú lekárom stanovenú liečbu, je preto vyššie riziko opakovaného infarktu. Dostatočné dodržiavanie liečebného režimu je preto nevyhnutnou súčasťou úspešnej rekonvalescencie po infarkte myokardu.

Okrem obvodného lekára musí pacient navštevovať aj spádového kardiológa. Návšteva ambulantného kardiológa by sa mala uskutočniť do jedného mesiaca od prepustenia z nemocnice. Počas úvodnej návštevy by mal kardiológ vykonať kontrolné EKG a echokardiografické vyšetrenie a zhodnotiť niektoré laboratórne parametre (najmä cholesterol). Snahou kardiológa je pomocou liečby minimalizovať vplyv rizikových faktorov na prežívanie pacienta po infarkte. Kardiológ by mal pacienta počas prvých dvoch rokov kontrolovať raz za 6 mesiacov, a v prípade, že je to potrebné, aj častejšie.

Prevencia spočíva v zmene životného štýlu

Medzi hlavné rizikové faktory infarktu myokardu patrí vysoká hladina cholesterolu (tukov) v krvi, hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi), vysoký krvný tlak a obezita.

V rámci prevencie pred infarktom myokardu a tiež u pacientov, ktorí ho prekonali je dôležitá pravidelná fyzická aktivita, ktorá vedie nielen k redukcii hmotnosti, ale aj lepšiemu využitiu živín v organizme, vrátane tukov a cukrov.

Vhodné je tiež obmedziť stravu s vyšším obsahom tukov, nasýtených mastných kyselín a jednoduchých sacharidov. Vhodné nie sú ani plnotučné mliečne výrobky. Ideálna na konzumáciu je stredomorská strava bohatá na ryby, ovocie a zeleninu, obilniny a nízkotučné mliečne výrobky. Konzumovaním zdravej a vyváženej stravy si udržíte optimálnu váhu, znížite zlý LDL cholesterol v krvi a zvýšite ten dobrý HDL cholesterol.

Jedzte častejšie a v menších dávkach: odporúča sa 3 – 5 porcií denne, pričom veľmi dôležité sú aj zdravé raňajky, ktoré naštartujú metabolizmus. Vyhnite sa presladeným cereáliám či iným sladkým raňajkám.

Dbajte na zvýšený príjem zeleniny a ovocia: zaraďte do svojho jedálnička aspoň 500 gramov čerstvej zeleniny a 150 gramov ovocia. Nemusíte sledovať presnú gramáž, no snažte sa pridávať zeleninu do každého chodu, ktorý konzumujete. Pre jednoduchšiu predstavu platí, že polovicu množstva jedla na tanieri by mala tvoriť zelenina. Ovocie je zas skvelým snackom.

Znížte príjem soli: podľa odporúčaní by dospelí nemali prijať denne viac ako 5 gramov soli (približne čajová lyžička) pričom sa myslí celkové množstvo soli v jedle, nielen to, ktorým si prisáľame hotové jedlo. Najlepšiu kontrolu nad príjmom získate tak, že si budete jedlo pripravovať doma a v obchode sledovať obsah soli v spracovaných potravinách. Vyhýbať sa treba aj údeninám či hotovým jedlám. Už aj menší rozdiel v príjme soli sa vie odraziť na vašom zdraví.

Odporúčané potraviny

Potraviny, ktoré obsahujú prospešné mononenasýtené a polynenasýtené mastné kyseliny:

• chudé mäso (kuracie bez kože, chudé hovädzie, morčacie, králičie…),
• ryby (pstruh, losos, makrela, sleď, tuniak),
• vajíčka (maximálne 6 za týždeň),
• strukoviny a obilniny,
• orechy (vlašské) a semená (ľanové, chia semienká),
• rastlinné oleje ako panenský olivový lisovaný za studena,
• nízkotučné mliečne výrobky,
• celozrnné pečivo…

Pri zdravej a vyváženej strave netreba zabúdať ani na množstvo ovocia a zeleniny.

Neodporúčané potraviny

Tieto potraviny obsahujú nasýtené mastné kyseliny a transmastné kyseliny a je dobré sa im vyhýbať (alebo aspoň konzumovať v obmedzenom množstve):

• mastné druhy mäsa (najmä bravčové),
• červené mäso len s mierou,
• bravčová masť,
• maslo,
• palmový či kokosový olej,
• plnotučné mliečne výrobky,
• biele pečivo,
• pridaný cukor (obsahuje ho väčšina sladkostí, sladené nápoje, ale aj hotové jedlá či fast food),
• slané snacky (čipsy, slané oriešky…),
• dresingy, majonéza, kečup…

Fajčenie cigariet znižuje prekrvenie srdca kyslíkom a zvyšuje srdcovú frekvenciu. Vylúčenie fajčenia je preto jednou z nevyhnutných súčastí zmien životného štýlu.

Nielen fyzické zdravie je dôležité v rekonvalescencií pacienta. Psychohygiena, psychologická podpora a konzultácia psychológa so zhodnotením rizika pracovného psychického zaťaženia, môže byť v mnohých prípadoch prínosná.

Eliminácia stresu – Presná korelácia medzi stresom a našim srdcom nie je úplne jasná, ale nespočetné množstvo štúdií ukazuje, že tieto dve veci spolu súvisia. Odber vzoriek zo štúdie Women’s Health Study odhalil, že ženy s vysoko stresujúcim zamestnaním mali až o 40 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku srdcových ochorení ako ženy, ktoré čelili menším profesionálnym nárokom. Ďalšia štúdia zistila, že infarkty boli častejšie u dospelých, ktorí zažili v nedávnej minulosti stresujúce udalosti, vrátane rozvodu, straty zamestnania, odchodu do dôchodku alebo zranenia. To všetko poukazuje na dôležitosť zvládania stresu pri prevencii a zvládaní srdcovo cievnych ochorení. Udržať stres pod kontrolou je nevyhnutné na zníženie pravdepodobnosti srdcového infarktu alebo mozgovej príhody.

Ako znížiť riziko ďalšieho infarktu?

Ak ste prekonali infarkt, riziko, že dostanete ďalší, sa môže pri správnej liečbe výrazne znížiť. A práve v tomto bode, čiže ochote pacientov sa liečiť, zlyhávame. Kardiovaskulárne ochorenia sú liečiteľné, len je potrebné zvýšiť ochotu pacientov sa liečiť. K tomu, aby pacient predišiel vzniku ďalšieho infarktu je dôležité pravidelne navštevovať lekára, užívať včas lieky a dodržiavať zdravý životný štýl. Už v prvých týždňoch po infarkte by ste tiež mali začať zaťažovať organizmus, a to ideálne rýchlejšou chôdzou aspoň 30 minút denne, aspoň 5 dní v týždni.

Nárok na kúpeľný pobyt

Nárok na kúpeľnú liečbu má každý pacient po infarkte myokardu. Kúpeľnú liečbu by mal odporučiť ošetrujúci lekár (lekár oddelenia, na ktorom bol pacient s infarktom hospitalizovaný), ktorý pacientovi vystaví návrh na kúpeľnú liečbu. Cieľom kúpeľnej liečby u pacientov po infarkte je detailne prispôsobeným programom fyzickej aktivity ovplyvniť riziko komplikácií a zvýšiť dlhodobú kvalitu života pacientov po infarkte.

Samotný kúpeľný rehabilitačný program u pacientov po infarkte myokardu trvá zvyčajne 4 týždne. Počas tohto obdobia je pacient v starostlivosti balneoterapeutov a lekára špecializovaného na kúpeľnú liečbu – balneológa, ktorý zhodnotí pacientov zdravotný stav a vytvorí mu rehabilitačný plán.

Ten pozostáva z viacerých liečebných metód vrátane skupinového liečebného telocviku, ergometrického tréningu, terénnej liečby s kardiotachometrom a rehabilitácie v bazéne.

Liečba je dlhodobá

Liečba infarktu myokardu je často dlhodobá. Jej cieľom je znížiť riziko reinfarktu, čiže opakovaného infarktu. Práve preto sa táto liečba zameriava na zníženie rizika tvorby krvných zrazenín (antitrombotická liečba) a na zníženie hladiny LDL cholesterolu, pretože ten výraznou mierou ovplyvňuje tvorbu aterosklerotického plátu. Počas prvého roka je liečba väčšinou bez zmeny. Jej súčasťou musí byť aj liečba prípadných súvisiacich ochorení ako artériová hypertenzia, cukrovka či srdcové zlyhávanie, keďže iba komplexnou liečbou je možné docieliť uspokojivý stav pacienta.

Infarkt myokardu môže spustiť ďalšie komplikácie

Po prekonaní infarktu je vyššie riziko viacerých komplikácií – už v prvých hodinách sa môže prejaviť srdcová arytmia. Môžete ju pociťovať ako pocit nepravidelného búšenia srdca v rôznej pulzovej frekvencii (od 40 – 200/min.) a v závažnejších prípadoch sa môže prejaviť aj poklesom tlaku krvi (závažné je to pri poklese systolického – horného – tlaku krvi pod 90 mmHg).

Srdcové arytmie sú pomerne časté, prekoná ich väčšina pacientov po infarkte a objavujú sa väčšinou už počas hospitalizácie. Lekári ich preto dokážu zachytiť, no v prípade vyššie uvedených ťažkostí mimo nemocnice by ste mali upovedomiť svojho obvodného lekára alebo kontaktovať 155.

Medzi ďalšie komplikácie po infarkte patrí riziko roztrhnutia srdcovej svaloviny, medzikomorovej prepážky (interventrikulárneho septa) alebo vznik vychlípeniny (aneuryzmy) ľavej srdcovej komory.

Strach po infarkte je prirodzený

Prekonanie infarktu myokardu so sebou prináša veľké množstvo emócií. Mnoho pacientov aj napriek tomu, že sú vďační za to, že sú nažive, pociťuje strach a neistotu. Sú vystrašení z toho, čo príde a zo zmien životného štýlu, ktoré ich po infarkte čakajú. Ak ste vy, alebo vám blízka osoba prekonali infarkt myokardu, mali by ste vedieť, že v tom nie ste sami.

Infarkt je neľahká skúsenosť, ktorá zmení život pacientovi, aj jeho rodine. Pocity smútku a únavy sú po infarkte srdca úplne prirodzené. Tento stav by však mal byť dočasný. Po návrate do bežného života a k aktivitám, ktoré vám prinášajú radosť, sa vaša nálada zlepší.

Ak by sa tak nestalo, je dôležité, aby ste čo najskôr o tom informovali lekára. Dobrá spolupráca s lekárom je po prekonanom srdcovom infarkte kľúčová. V prípade, že by stav prešiel až do depresie, mohlo by to negatívne ohroziť zotavenie.

Aké pocity sú po infarkte myokardu normálne?

Strach

Jedným z najbežnejších pocitov po infarkte srdca je strach. Množstvo ľudí sa obáva, že by mohlo dôjsť k opätovnému infarktu. Strach vyvolávajú aj najmenšie fyzické príznaky, ako napríklad pichnutie na hrudníku, ktoré pacienta ihneď znepokojí. Tieto myšlienky a obavy sú celkom normálne a časom ustúpia.

Hnev

Ďalšou bežnou emóciou, s ktorou sa väčšina pacientov stretne, je hnev. Môže sa objaviť aj istá zatrpknutosť a strata trpezlivosti. Zrazu vás začnú iritovať aj vaši najbližší. V takých prípadoch si treba pripomenúť, že oni nie sú tí, ktorí môžu za vaše negatívne emócie. Podráždenosť je v tomto stave normálna a je procesom zotavenia.

Úzkosť

Je prirodzené pociťovať určité obavy. Avšak úzkosť nie je len pocit stresu alebo obáv. Často je spojená so silnými fyzickými prejavmi, ako je zrýchlený tep, nevoľnosť, pocity horúčavy, či naopak chladu. Môže byť spojená aj so znepokojivými myšlienkami. Veľa ľudí trpiacich úzkosťou zostáva doma a vyhýba sa sociálnym kontaktom. Dobrou správou však je, že existuje množstvo spôsobov, ako sa vyrovnať s pocitmi úzkosti.

Pacienti často pociťujú obavy z návratu do bežného života. Boja sa, že už nebudú schopní pracovať tak, ako predtým. Myslia si, že je už príliš neskoro uskutočniť všetky plány, po ktorých túžili. Taktiež sa môže zmeniť aj ich sexuálny život. Tieto obavy sú normálne, ale nemusia byť opodstatnené.

Veľa ľudí funguje rovnako aj po tom, ako sa zotavia z infarktu myokardu. Väčšina ľudí zmýšľa podobne a je dôležité neočakávať to najhoršie. Treba byť trpezlivý, časom sa tieto obavy zvyknú vytratiť.

Depresia po infarkte myokardu

Po infarkte myokardu je normálne pociťovať rozkolísanie emócií. Žiaľ, niektorí pacienti skĺznu až do stavu depresie. Tento stav už nie je v poriadku a mal by sa brať vážne. Ak sa depresia nelieči, môže to mať negatívny vplyv na kardiovaskulárne zdravie pacienta. Preto je aj prekonanie depresie kľúčom k zotaveniu.

Závažnú depresiu po infarkte myokardu má diagnostikovanú približne každý piaty pacient a ďalších 20 % trpí miernymi príznakmi depresie. Časom sa môžu príznaky depresie vytratiť. Ak však stav pretrváva niekoľko týždňov, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Ktoré príznaky sú závažné a môžu byť ukazovateľom depresie?

• Sociálna izolácia‚
• ťažkosti s vykonávaním každodenných aktivít,
• nenachádzanie potešenia vo veciach, ktoré predtým prinášali radosť,
• samovražedné myšlienky,
• časté pocity smútku a prázdnoty,
• zmeny stravovacích a spacích návykov,
• nadmerná plačlivosť,
• ťažkosti s koncentráciou a pamäťou,
• pocity menejcennosti,
• bolesť, ktorá neodpovedá na liečbu.

V prípade, že je pacientovi diagnostikovaná depresia, lekár môže odporučiť lieky alebo inú liečbu, ktorá pomôže zlepšiť kvalitu života.

Hlavnú úlohu zohráva podpora rodiny a priateľov

Infarkt myokardu je nielen silná emocionálna skúsenosť pre pacienta, ale aj pre jeho blízkych. Hovorte s nimi otvorene o vašich, ale aj o ich pocitoch. Dajte svojim blízkym vedieť, ako sa cítite a s čím vám môžu pomôcť.

Rady pre rodinných príslušníkov:

• snažte sa o dodržiavanie zdravého životného štýlu spolu s pacientom,
• dbajte na pravidelnú spoločnú fyzickú aktivitu,
• pomôžte vášmu blízkemu vyhýbať sa nadmerným stresovým situáciám,
• nájdite si spoločné aktivity, ktoré vám robia radosť,
• otvorene komunikujte o jeho aj svojich pocitoch,
• sprevádzajte blízkeho na pravidelné preventívne prehliadky,
• podporujte ho v jeho liečbe,
• ak váš blízky pociťuje smútok, hnev, nadmerné vyčerpanie či stratu motivácie, povzbuďte ho k návšteve lekára, ktorá zabezpečí, aby dostal adekvátnu pomoc.

Je dôležité uvedomiť si, že po prekonaní infarktu myokardu sa zotavuje nielen vaše telo, ale aj duševné zdravie. Je v poriadku (a dokonca žiaduce) vyhradiť si čas pre seba. Starať sa o seba znamená dbať na zdravý životný štýl. Ten zahŕňa zdravé stravovanie, dostatok spánku, pravidelné cvičenie a obmedzenie alkoholu a vylúčenie fajčenia. Zmeny životného štýlu sa týkajú nielen pacienta, ale aj rodinných príslušníkov. Podpora je kľúčom k úspechu.

Vedeli ste, že:

Prečo sa cítim slabý po návrate z nemocnice domov?

V prípade, že ste ležali dlhší čas v nemocnici, budete sa cítiť slabý aj po návrate domov. Cítite sa slabý, pretože ste sa zotavovali, vaše neaktívne svalstvo stratilo takmer 15 % svojej sily. Svaly ju získajú opäť iba cvičením. Preto vám lekár zaradí do vášho programu po infarkte aktivity, ktoré môžete vykonávať doma. Keď budete pravidelne cvičiť, vaše svaly sa vrátia do pôvodnej formy za 2 – 6 týždňov.

Aké mám možnosti opäť viesť normálny život?

Väčšina ľudí, ktorých postihol infarkt, môže znovu začať s bežnými aktivitami počas niekoľkých týždňov. Keď sa vaše srdce vyhojilo, zvyčajne nie je dôvod na veľké obavy, ako infarkt ovplyvní schopnosť vášho srdca pumpovať krv. Znamená to, že nebudete musieť príliš zredukovať svoje aktivity. Samozrejme, budete musieť urobiť viaceré a možno aj zásadné zmeny vo svojom životnom štýle.

Kedy sa môžem vrátiť do práce?

Približne 80 – 85 % ľudí mladších 65 rokov, ktorí prekonali infarkt, je schopných sa časom vrátiť do práce. Tento návrat závisí od dvoch okolností: ako vážne bolo srdce poškodené a aké nároky na vás kladie práca. Niektorí ľudia budú musieť vymeniť svoju pôvodnú prácu za novú, ktorá menej zaťažuje ich srdce. Rehabilitačná starostlivosť pre pacientov po infarkte je na Slovensku dobre organizovaná. Je vhodné, aby ste ju absolvovali. Naučia vás tam okrem iného aj to, ako dlho môžete pracovať a aký druh práce je pre vás vhodný.

Budem potrebovať oddych, keď sa vrátim do práce?

Samozrejme, budete potrebovať primerané množstvo odpočinku. Avšak rekreácia, fyzická aktivita a spoločenský život sú pre vás rovnako prospešné, ako pre všetkých ostatných ľudí. Lekári často odporúčajú pacientom po infarkte ešte viac fyzickej aktivity ako mali pred infarktom.

Dostatok nočného spánku je dôležitý pre každého, ale najmä pre tých, ktorí prežili infarkt. Niekedy je vhodné si zdriemnuť, alebo nakrátko odpočinúť aj počas dňa. Pacienti so srdcovým ochorením by si mali odpočinúť skôr, ako sa unavia. Váš lekár vám môže poradiť, čo je podľa neho v tomto smere najvhodnejšie.

Aké pocity môžem pociťovať po infarkte a sú normálne? Po infarkte možno budete pociťovať široké spektrum emócií. Tri spomedzi tých najbežnejších sú strach, hnev a depresia.

Strach je logicky najčastejší pocit. Ak ste ako väčšina ľudí, pravdepodobne vám prichádzajú na myseľ také otázky ako: „Som blízko smrti?“ „Žijem na dlh?“ „Vráti sa bolesť (alebo skrátený dych)?“ Sú to znepokojujúce myšlienky, ale ako čas plynie, vaše obavy sa postupne rozplynú.

Aj fyzické príznaky môžu byť príčinou strachu. Napríklad pred infarktom ste zrejme nikdy nevenovali pozornosť drobným prchavým bolestiam. Teraz vás znepokojí aj najmenšie pichnutie. Je to normálne. Postupom časom ustúpia aj tieto obavy.

Môžem viesť normálny sexuálny život?

Pravdepodobne si myslíte, že keď ste slabý, „neúplný“ človek, vaše túžby sa zmenia. Opäť – vaše obavy sú normálne, ale nemusia byť nevyhnutne pravdivé. Väčšina ľudí môže pokračovať na tom istom stupni sexuálnej aktivity, ako pred infarktom. Ak táto otázka vás, alebo vášho sexuálneho partnera znepokojuje, porozprávajte sa o tom s vašim lekárom. Ak sa u vás pri sexuálnej námahe objavia bolesti na hrudi, váš lekár vám môže predpísať nitroglycerín, ktorý si vezmete pred sexuálnym stykom, resp. vám poradí, čo robiť.

Ako sa cítia členovia mojej rodiny?

Váš infarkt pravdepodobne silne emocionálne zasiahol aj vašich blízkych. Členovia vašej rodiny boli pravdepodobne vydesení, keď ste boli v nemocnici. Teraz sa môžu cítiť znechutení tým, že váš infarkt prišiel v tak nevhodnom čase. Je to normálne. V skutočnosť vás neobviňujú, aj keď to tak môže vyzerať.

Pre členov takto postihnutých rodín je tiež bežné, že sa cítia vinní. Môžu pociťovať, že sú nejakým spôsobom zodpovední za niečo, čo vyvolalo váš srdcový infarkt. Najmä deti v pubertálnom veku môžu prežívať takéto pocity. Hovorte s nimi o ich pocitoch, a vysvetlite im, že váš infarkt síce prišiel náhle, ale podmienky, ktoré k nemu viedli, sa vyvíjali viac rokov. Ak vo vašej rodine cítiť strach a obavy, je lepšie sa o všetkom otvorene porozprávať. Nenechajte tieto pocity tlieť pod povrchom – sú deštruktívne.

Ako dlho budem mávať depresie?

Buďte trpezlivý/á. Po prekonaní srdcového infarktu je prinajmenšom nemožné nebyť vystrašený, podráždený, alebo skleslý. V skutočnosti tento stav trvá dva až šesť mesiacov, kým takéto pocity kompletne vymiznú. Pretože toto je skúšobná doba, vy, vaša rodina a vaši priatelia potrebujete porozumieť a účasť. Ak ste stále podráždený, depresívny, alebo ste sa dokonca dali na alkohol, povedzte to svojmu lekárovi a potom sa správajte podľa jeho rád.

Aký druh fyzickej aktivity a aké cvičenia sú pre mňa vhodné?

Väčšina rekonvalescentov po srdcovom infarkte môže absolvovať prechádzky, hrať golf, chodiť na ryby, plávať a bez problémov sa vyžívať v podobných druhoch aktivít. Fyzická aktivita je zdravá a odporúča sa väčšine ľudí, ktorí prekonali srdcový infarkt.

Napriek tomu nezačnite s telesnými cvičeniami skôr, ako sa poradíte so svojím lekárom. On rozhodne, aký druh fyzickej aktivity a aký druh cvičení je pre vás vhodný.

Lekár vás podrobí špeciálnym testom na stacionárnom bicykli alebo bežiacom páse, na základe čoho vám môže určiť rozsah vhodných fyzických aktivít. Môžete sa nechať otestovať aj v Rehabilitačnom centre, ktoré je súčasťou zotavovacieho programu, alebo priamo v ordinácii lekára.

Jedna z najlepších vecí, ktorú môžete pre seba urobiť, je začleniť sa do kardiologického rehabilitačného programu. Všetko, čo potrebujete nato, aby ste vyzdraveli a zdravie si aj udržali, je sústredené na jednom mieste a lekársky dozor je poruke po celý čas.

Rehabilitácia môže výrazne urýchliť vaše zotavovanie sa a môže zredukovať šance, že sa vaše srdcové problémy opäť v budúcnosti zopakujú. Počas rehabilitačného programu budete cvičiť na trenažéri, rotopede alebo chodeckej plošine. Budete pod dozorom zdravotnej sestry alebo iného rehabilitačného odborníka. Začínajte miernym tempom, sledujte bezpečný cvičebný program, ktorý vám pomôže po čase zosilnieť. Postupne bude schopný prejsť na intenzívnejší program, ktorý vám umožní pracovať dlhšie aj náročnejšie.

Som pripravený na bolesť v hrudníku?

Nie každý, kto prekoná infarkt, pociťuje potom bolesť v hrudníku (angina pectoris). V skutočnosti ju mnohí nemajú. Angina pectoris je tupá, tlaková alebo pálivá bolesť na hrudi, ktorú zapríčiňuje nedokrvenosť srdcového svalu – znamená to, že zúžené tepny do neho neprivádzajú dostatok krvi (a kyslíka), ktorú potrebujú pri konkrétnej činnosti. Angina pectoris preto prichádza počas, alebo tesne po fyzickej námahe, intenzívnych emóciách alebo po konzumácií ťažkých jedál. Ak máte takéto príznaky, povedzte to svojmu lekárovi. Predpíše vám lieky, ktoré zmiernia alebo pomôžu predísť bolesti. Ak sa príznaky anginy pectoris s odstupom času zhoršujú, bolesti vznikajú skôr ako predtým alebo vznikajú aj po veľmi miernej námahe, navštívte okamžite svojho lekára.

Musím prestať fajčiť?

Určite áno. Fajčenie je nezdravé pre každého a ešte väčším rizikom je pre ľudí, ktorí trpia srdcovocievnym ochorením. V skutočnosti, ak po infarkte znovu začnete fajčiť, šance, že dostanete ďalší, sa zdvojnásobujú. Ak fajčíte, pomôžte si prípravkami proti fajčeniu a vyhýbajte sa ostatným fajčiarom.

Musím sledovať svoju váhu?

Pre ľudí so srdcovým ochorením je dôležité, aby udržali svoju hmotnosť v zdravých číslach. Je tiež veľmi dôležité jesť správne vyváženú stravu obsahujúcu zdraviu prospešné množstvá proteínov, vitamínov a minerálov.

Ak máte nadváhu, zníženie hmotnosti vám pomôže znížiť obsah cholesterolu v krvi, znížiť či upraviť krvný tlak a zlepšiť tak prípadnú poruchu cukrového metabolizmu.

Čo je diéta kontrolujúca tuky a prečo je odporúčaná?

Podstatou nízkotučnej diéty je zníženie obsahu cholesterolu v krvi. To zníži vaše riziko vzniku ďalšieho infarktu alebo porážky. Diéta vám pomôže znížiť celkový príjem kalórií, kalórií z tukov a nasýtených mastných kyselín (nachádzajú sa najmä v mäse, vysokotučných mliečnych produktoch a jedlách obsahujúcich tzv. transmastné kyseliny). To vám súčasne pomôže znížiť obsah cholesterolov v organizme.

Lekár vám predpíše diétu sprevádzajúcu terapeutickú zmenu životného štýlu. Je v nej nízky obsah nasýtených mastných kyselín, transmastných kyselín, cholesterolu a sodíka. Lekár vám zrejme predpíše lieky na zníženie cholesterolu v krvi. Tieto lieky užívajte veľmi starostlivo a nevynechávajte ich v liečbe. Množstvo štúdií dokázalo mimoriadne veľký úžitok týchto liekov (redukciu úmrtnosti pacientov po infarkte až o 40 percent a viac).

Ako je to s alkoholom?

Ak ste nepili alkohol pred infarktom, nezačínajte s tým ani teraz. Pitie alkoholu môže viesť k porážke, zvyšuje krvný tlak, podporuje obezitu, zvyšuje obsah triglyceridov (krvného tuku) a môže viesť k srdcovému zlyhaniu. Európska kardiologická spoločnosť neodporúča viac ako jeden pohárik denne pre ženy a dva drinky denne pre mužov (drink – jedno pivo, dva deci vína, alebo pol decilitra tvrdého alkoholu). Ak sa pokúšate schudnúť, treba si uvedomiť, že alkoholické nápoje obsahujú pomerne veľké množstvo kalórií.

Čo sa deje s mojím krvným tlakom?

Vysoký krvný tlak spolu s vysokou hladinou cholesterolu a fajčením, patria medzi najväčšie riziká pre vznik infarktu a porážky. To je dôvod, prečo vám bude váš lekár odporúčať pravidelnú kontrolu tlaku krvi.

Ak máte vysoký krvný tlak, lekár vám poradí postup, ako ho znížiť. Kombinácia diéty, sledovania hmotnosti, fyzickej aktivity a liekov – to všetko sa odporúča vtedy, ak chcete dostať svoj krvný tlak pod kontrolu.

Niektorým ľuďom klesne tlak po znížení hmotnosti alebo po znížení príjmu sodíka (soli) do organizmu.

Pravidelná fyzická aktivita a cvičenie tiež pomáhajú kontrolovať hmotnosť a znížiť krvný tlak. Fyzickým aktivitám by ste sa mali venovať aspoň 30 minút po väčšinu dní v týždni. Predtým, ako začnete cvičiť, choďte k svojmu lekárovi na prehliadku.

Niektorým ľuďom sa nepodarí znížiť krvný tlak ani keď schudnú, obmedzia soľ vo svojom jedálničku a urobia ďalšie zmeny vo svojom životnom štýle. Ak vám lekár predpíše lieky, začnite ich brať podľa jeho pokynov. Ak sa ani potom necítite dobre, lekár vám pomôže nastaviť liečbu tak, aby ste nepociťovali nepriaznivé vedľajšie účinky.

Je veľmi dôležité, aby ste udržali svoj krvný tlak pod kontrolou, takže rešpektujte rady svojho lekára. Dopĺňajte si zásoby liekov, ktoré vám predpisuje prv, ako vám dôjdu predchádzajúce. A nevysaďte predpísané lieky len preto, že sa príznaky ochorenia vytratili.

Môžem užívať aj ďalšie lieky?

Áno. Kyselina acetysalicylová (anopyrín) vám pomôže predísť ďalšiemu infarktu. Pravidelné užívanie anopyrínu pomáha pacientom po infarkte – s výnimkou tých, ktorí majú dôvod ho nebrať (majú ho kontraindikovaný).

Betablokátory uvoľňujú tlak v srdci blokovaním účinkov adrenalínu. Úspešne sa používajú ako prevencia pred ďalším infarktom. Napriek tomu sa nepredpisujú ľuďom s astmou alebo s pľúcnymi problémami, pretože spôsobujú stiahnutie dýchacích ciest.

ACE – inhibítory sa predpisujú na zníženie hrozby ďalšieho infarktu, na úpravu vysokého krvného tlaku, na odbúravanie solí a proti zadržiavaniu vody, ktoré môžu upchávať poškodené miesta srdca.

Lekár vám zrejme predpíše liek na zníženie cholesterolu, ktorý pomôže kontrolovať hladinu cholesterolu v krvi a predísť ďalšiemu srdcovému infarktu.

Lekár vám môže predpísať aj lieky na zriedenie krvi (antiogulanciá) v závislosti od podmienok vzniku vášho predchádzajúceho infarktu. Antiagulanciá bránia normálnej zrážanlivosti krvi, čo zabraňuje vytváraniu krvných zrazením, ktoré sa môžu vytvárať v srdci, v koronárnych artériách, alebo v žilovom systéme dolných končatín. Ak vám lekár predpíše tieto lieky, budete si musieť dať urobiť krvné testy, aby sa mohlo ich dávkovanie správne nastaviť. V prípade, že užívate warfarin, vyvarujte sa užívaniu anopyrinu a nesteroidných protizápalových liečiv ako napríklad ibuprofen.

Mal som infarkt. Nemusí sa to stať znovu!

Infarkt myokardu prichádza náhle. Aspoň by sa tak mohlo zdať. No nie je tomu tak, schyľovalo sa k nemu už niekoľko rokov predtým. Možno by ste mu predišli, ak by ste chodili na pravidelné preventívne prehliadky a merali si svoj krvný tlak a cholesterol. Teraz je už neskoro nad tým premýšľať, prežili ste a svoj život máte len vo svojich rukách. A v rukách lekárov. Len je dôležité ich pravidelne navštevovať, počúvať ich rady, užívať predpísanú liečbu a zmeniť životný štýl.

Prestať fajčiť, zabudnúť na alkohol, zaradiť do svojho jedálnička zdravú mediteránsku stravu a vyhýbať sa nezdravým jedlám. Mali by ste tiež zmeniť prípravu jedál a namiesto vyprážania, si začať pripravovať jedlo dusením alebo na pare. Každý deň si do svojho diára zaraďte aj pohybovú aktivitu, ideálne rýchlejšiu chôdzu a to 30 minút aspoň 5-krát do týždňa. Zdá sa vám to veľa? Je to celková zmena, proces, ktorý si musíte nastaviť, aby ste mohli žiť plnohodnotný život bez rizika ďalšieho infarktu.

---

Správu dodala: Andrea Hinková z agentúry Accelerate.