V prvej polovici roka 2012 sa nezakryto prejavil postoj vedenia KSS voči tým, ktorí sa opovažujú verejne hovoriť o problémoch v komunistickom hnutí na Slovensku a navrhovať riešenia.
Ukázalo sa, že snaha riešiť problémy zvnútra v KSS je zbytočné, lebo hneď prišli vyhrážky s vylúčením zo strany. Konkrétne ide o predložený návrh na moje vylúčenie a Stanislava Pirošíka z KSS, ktorý navrhol predseda KSS J. Hrdlička a počas rokovania ho po viacerých protestoch stiahol. Veci došli až tak ďaleko, že som sa ja osobne dočkal od niekdajšieho svojho spolustraníka a člena vedenia KSS súdnej žaloby, ktorá odo mňa požaduje ako odškodné 10 000 eur…
Už predtým bolo viacero kritikov vedenia a smerovania politiky KSS v strane politicky odstavených, a dokonca zo strany vylúčených. Mnohí aktívni komunisti preto opúšťali na protest proti politike vedenia samotnú stranu, lebo nevideli iné riešenie. Konštruktívni kritici boli v strane označovaní za rozbíjačov, ktorí bažia po moci a funkciách, toto bola univerzálna formulka, ktorá sa na takýchto ľudí používala. Vždy po väčšom odlive ľudí z KSS sme počúvali len, nech si idú, strana sa vyčistila od karieristov a ľudí bažiacich po funkciách atď, atď. Nikdy sa nehľadala príčina v samotnom fungovaní strany a prečo k takému odlivu ľudí, kádrov dochádza.
My samotní zakladatelia Vzdoru – hnutia práce sme sa ešte ako členovia strany zamýšľali nad tým, prečo KSS opúšťajú straníci, prečo tak rapídne stráca politické pozície a prepadá sa do politickej marginality. Stačí si len porovnať, aký volebný zisk mala strana v roku 2002 a aký ho má v súčasnosti, koľko mala strana členov v roku 2006 a teraz, koľko mala mestských a obecných poslancov, starostov, primátorov vtedy a dnes… štatistiky nepustia… Ponúkali sme riešenia a poukazovali sme na zlé mechanizmy a určité osoby, ktoré za tento stav musia niesť plnú zodpovednosť. Nič, nič, len hlucho.
Nemalo už zmysel pokúšať sa o vnútorné obrodenie KSS, kde väčšina členov o to nestojí. My sa chceme zjednotiť, ale rozhodne si to nepredstavujeme tak, že sa budeme nekriticky bratríčkovať s každým, kto o sebe povie, že je komunista. Byť členom strany, mať jej legitimáciu, je jedna vec. Druhá sú reálne činy a prejavené názory. Takáto jednota je príliš slabá, lebo je založená len na neustálom kompromisníctve a nie na jasnej, triedne a ideologicky vyhranenej línii.
My chceme skutočne revolučné hnutie vedené komunistickou stranou, ktorej program, organizačná výstavba, riadenie a celý vnútrostranícky život bude založený na cieli pomáhať obyčajným ľuďom k úspešnej socialistickej revolúcii. Taká strana sa musí opierať o vedecké poznanie. Iba takto bude skutočnou avantgardou.
KSS – strana systému
Terajšia KSS je len klasickou stranou kapitalizmu, zúčastňujúcou sa parlamentných a iných volieb. Jej program je stavaný spôsobom, čo by sa tak ľuďom páčilo, aby nás volili. Nie je postavená na základe poznania objektívnych zákonitostí a toho, čo je jednoducho historicky nutné vykonať. Predseda KSS Hrdlička a spol. nespočetnekrát povedali, že náš program prebral SMER – SD. Opak je pravdou. KSS má od počiatku program socdemácky, nie komunistický. Dokazujú to aj výroky predsedu Hrdličku, ktorý vo väčšine svojich prejavov hovorí o demokratizácii ekonomického systému a aj vysvetľuje, čo to znamená. Popri súkromnom podnikateľskom sektore musí vzniknúť aj silný štátny sektor.
Iné veci ako práca v strane, odborná a ideovo-politická príprava členov, zabezpečenie sebestačnosti strany prakticky neexistujú. Strana má namiesto aparátu profesionálnych revolucionárov tak akurát aparát profesionálnych darmožráčov. Myslíme, že obdobie 2002 – 2006 a činy poslancov za KSS v parlamente dostatočne dokazujú pravdivosť tohto tvrdenia.
Nebezpečné výroky predsedu Hrdličku
Ako sme spomínali, predseda Hrdlička vyhlasuje, že úlohou KSS je demokratizácia ekonomického systému, čo znamená, že popri súkromnom podnikateľskom sektore musí vzniknúť aj silný štátny sektor. Čo to znamená v praxi?
Predseda komunistickej strany, ktorá je súčasťou medzinárodného komunistického hnutia a hlási sa k učeniu Marxa, Engelsa, Lenina, legitimizuje súkromný podnikateľský sektor, ktorý funguje na vykorisťovateľskom spôsobe, kde väčšina vytvára zisk pre pánov majiteľov a manažment. Koľká absurdita, počuť niečo také práve od predsedu komunistickej strany.
Nebolo v programe komunistov vždy jediné, a to nahradenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov vlastníctvom kolektívnym? Predseda Hrdlička očividne reviduje komunistické postoje a posúva ich na úroveň sociálnej demokracie, lebo jej hlavným cieľom bolo vždy vytvorenie symbiózy medzi súkromným podnikateľským sektorom a štátnym sektorom, z ktorého by viacej financií putovalo na sociálne programy, samozrejme za fungovania kapitalizmu. V preklade ide o sociálny štát, ktorý sociálna demokracia udržuje kvôli tomu, aby sa ľudia nedožadovali socializmu.
Štátny sektor v kapitalizme
Demokratizácia ekonomického systému kapitalizmus nijako neohrozí, lebo aj posilnený štátny, či družstevný sektor, bude musieť súťažiť so súkromným podnikateľským sektorom podľa pravidiel voľného trhu. V štáte teda bude fungovať demokratizácia ekonomického systému, kde súkromný, aj štátny sektor budú fungovať podľa pravidiel voľného trhu a kapitalizmu. Bravó, predseda Hrdlička, keď práve toto je cieľ KSS, ktorá chcela vždy budovať socializmus, s kolektívnym vlastníctvom a bez vykorisťovania človeka človekom.
Aj dnes existujú štátne podniky skoro v každej krajine na svete a väčšina z nich patrí medzi hlavné piliere kapitalizmu. Podnikajú rovnako ako ich súkromní kolegovia, ich štruktúra je takisto hierarchizovaná, bez vnútorného rozhodovania zamestnancov, ako ich súkromní kolegovia. Manažment štátnych podnikov si veľakrát vypláca ešte tučnejšie provízie, ako ich kolegovia zo súkromného sektora a platy ich riaditeľov a manažmentu sú oproti radovým zamestnancom alarmujúce. Takto dnes funguje štátny sektor v kapitalizme, po ktorom tak túži Hrdlička.
Boj o charakter komunistického hnutia
V komunistickom hnutí prebieha boj, na základe ktorého sa oddeľujú prúdy. Táto situácia bola podmienená ešte z dôb „socializmu“, kedy strana stratila svoj triedny charakter (tak aj dopadol socák…) a prevažne títo ľudia stranu obnovovali. Teda KSS po roku 1989 naozaj predstavovala zmesku, ba dokonca ani vďaka SDĽ sa nedokázala dostatočne očistiť. Strana bola skostnatelá a nefunkčná, demokratický centralizmus nemohol fungovať, a kde neexistuje základňa, ktorá má predpoklady chápať realitu v súvislostiach.
Nevnímame štiepenie, vnímame očisťovanie. Jednota sa netvorí spájaním, ale delením. Aktuálny stav vnímame ako začiatok komunistického hnutia na Slovensku po roku 1989, nie ako jeho trieštenie… nakoľko dnešná KSS nesie známky revizionizmu od samotného vrcholu strany a akékoľvek snahy o revolucionalizáciu napríklad skupinou Avantgarda, Spoločnosťou vedeckého komunizmu, Klubom za demokratizáciu vnútrostraníckeho života sa nepodarili…
Autor: Mgr. Miroslav Pomajdík.
Článok bol pôvodne uverejnený 21. 5. 2014.