Aby sme pochopili, čo to znamená, musíme si najprv vysvetliť pojem supernaturalizmus.
Supernaturalizmus je viera v nadprirodzeno. (1)
Sú ľudia, ktorí si myslia, že okrem tohto prirodzeného sveta, a celého vesmíru, existuje ešte akýsi zvláštny, záhadný, či tajomný svet, v ktorom sa nachádzajú rôzne bytosti. Väčšinou ich poznáme z mytológie (2), ale mnoho ľudí verí, že takéto bytosti skutočne existujú.
Napríklad do nadprirodzeného sveta patria boh alebo bohovia, to záleží od náboženstva, či je monoteistické alebo polyteistické, potom rôzni anjeli, lepší sa nachádzajú v nebi, horší v pekle. Napríklad anjelom v pekle sa hovorí, že sú démoni. (3) Ale v tom nadprirodzenom svete môžu byť aj také zvláštne stvorenia ako je napríklad kentaur, spolovice človek a spolovice kôň. Podľa gréckeho náboženstva sa kedysi potuloval aj medzi ľuďmi. (4)
U humanistu absentujú tieto predstavy o nadprirodzenom svete. Humanista si vystačí s poznatkami z tohto prirodzeného sveta. S poznatkami, ktoré sú overiteľné, skúmateľné alebo podložené vedeckými dôkazmi.
Tak ako sa zvykne hovoriť literatúre faktu, že to je non-fiction, tak môžeme hovoriť o humanistoch, že sú non-supernaturalisti. (5)
Kedysi v Grécku žili ľudia, ktorí verili v rôznych prabohov (Ókeanos, Téthys, Chaos, Erebos, Gaia, Eros, Nyx, Ouranos, Aithér, Kronos, Titani…), bohov (Zeus, Héra, Poseidón, Ares, Hermes, Héfaistos, Afrodita, Aténa, Apolón, Artemis, Héba, Hélios, Hestia, Démétér, Dionýzos, Hádes, Persefoné…), bájnych hrdinov (Herakles, Achilles, Iasón, Argonauti, Perseus, Oidipus, Théseus, Triptolemos, Bellerofontes…) alebo čudesné bytosti (satyrovia, kentauri, gorgony, nymfy, Medúza, Minótauros, Hydra, chiméra, kyklop, múza…). (6)
Kto v nich dnes verí? Pravdepodobne nenájdete človeka, ktorý by si vážne myslel, že existujú tieto bytosti. Zato po rozšírení kresťanstva v Európe dodnes nájdete ľudí, ktorí veria v kresťanského boha a rôzne mytologické bytosti. Väčšina z nich verí, že existujú aj dobrí duchovia (anjeli), či zlí duchovia (démoni, Satan, Lucifer, čert…).
Všimnite si, že náboženské predstavy sa menia. Vývoj ide o mnohobožstva (polyteizmus) k jednobožstvu (monoteizmus). A smeruje k nulovému stavu. K „nulabožstvu“. K absencii náboženských predstáv a náboženskej viery celej tej plejády rôznych prabohov, bohov, polobohov, domácich bôžikov, či ktorejkoľvek inej bájnej (mytologickej) bytosti.
Kresťanstvo je monoteistické náboženstvo, a tvrdí, že je len jeden skutočný boh, práve ten ich, ktorý stvoril celý vesmír. Rovnako o výlučnosti svojho boha sú presvedčení moslimovia, ale ešte aj židia. Takému bohu sa hovorí, že je to abrahámovský boh.
Nutne z toho vyplýva, že ak majú židia, kresťania a moslimovia pravdu, tak Gréci sa museli mýliť v predstavách o olympských bohoch. Keby mali Gréci pravdu, kresťanstvo by bolo chybné. Nemôže platiť aj jedno, i druhé. S najvyššou pravdepodobnosťou neplatí ani jedno, ani druhé.
Humanista pristupuje rovnocenne ku všetkým náboženstvám. Podľa toho, ako sa predháňa jedno náboženstvo pred druhým, zdá sa, že žiadne z nich nemá oporu v skutočnosti. Ten nadprirodzený svet je len svet ľudských predstáv.
Humanisti majú tiež rôzne predstavy, ale tieto predstavy nemajú oporu v nadprirodzenom svete. Napríklad poézia, hudba, ale aj vedecká fantastika. (7)
Fantázia použitá vo vedeckofantastickej literatúre sa nevyhlasuje za pravdivú. Napríklad príbeh z knihy Cesta do stredu Zeme, ktorú napísal Jules Verne. Rozumný človek vie, že sa nikomu nepodarilo nájsť cestu do stredu Zeme, že príbeh je výsledkom spisovateľových predstáv. (8)
Naproti tomu fantázia použitá v náboženstvách sa vyhlasuje za pravdivú. Napríklad ako bájny Ježiš premenil vodu na víno. (9) Rozumný človek neberie vážne takúto alchýmiu. (10)
V náboženských predstavách sa nadprirodzený svet prelína so svetom prirodzeným. Tak ako sa kedysi v Grécku ľudia stretávali s bohmi a ďalšími mytologickými bytosťami, tak aj neskôr v kresťanskej mytológii sa prelína svet nadprirodzený s prirodzeným. Kam sa Ježiš pohol, tam zázrak! (11)
Humanista berie na vedomie len prirodzený svet. Ten svet a celý vesmír, tak ako ho opisuje veda. Vesmír je tak veľmi bohatý na obrovské množstvo záhad, nepochopiteľných a neznámych javov, že humanistom bohate stačí skúmať tieto tajomstvá. A vysvetľovať ich prirodzeným, normálnym spôsobom.
Vysvetlivky:
(1) Synonymický slovník slovenčiny, tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004, ponúka pre slovo nadprirodzený takéto vysvetlenie:
Nadprirodzený jav je taký jav, ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu. Opakom je skutočný jav alebo normálny jav.
Krátky slovník slovenského jazyka, 4., doplnené a upravené vydanie, Veda 2003, hovorí, že nadprirodzený je presahujúci hranice rozumového poznania a zmyslového vnímania. A ponúka príklady: nadprirodzené bytosti, nadprirodzené sily, nadprirodzený život.
Slovník slovenského jazyka, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959 – 1968, vysvetľuje, že nadprirodzeno je v idealistickej filozofii oblasť, ktorá nepodlieha prírodným zákonom.
(2) Mytológia je veda o mýte, o bájach, o pôvode, o náboženstvách a ságach o bohoch, pričom sa v najnovšom čase považuje aj písomne zaznamenaná tradícia o zakladateľoch náboženstiev za mytologizované výklady.
James A. Haught v článku Hasnúca viera píše:
„Pod hladinou však americký ústup náboženstva postupuje rok za rokom, dekádu za dekádou. Viera v neviditeľných bohov, diablov, nebo, peklo, anjelov, démonov, panenské narodenie, zmŕtvychvstanie, zázraky, mesiášov, vízie, proroctvá, vtelenia, prevtelenia, posadnutie duchmi, posadnutie diablom, vyháňanie diabla/ov, posvätné vizitácie, mystické zjavenia a iné symboly supernaturalizmu sa medzi mysliacimi Američanmi tíško rozpadávajú.“
(5) Non-fiction: nie fiktívny; postavený proti fikcii.
Literatúra faktu alebo non-fiction sú literárne diela, v ktorých literárne, fiktívne fakty sú v pozadí za dokumentárnymi, konkrétnymi faktmi, v ktorých sa ale zároveň využívajú jazykové prostriedky a postupy umeleckej literatúry. Literatúra faktu je na rozhraní vecnej a umeleckej literatúry.
(6) Zoznam postáv gréckej mytológie, Kyklop.
(7) Vedecká fantastika alebo science fiction [vyslov: sajensfikšn] alebo sci-fi [vyslov: scifi alebo sájfaj] je žáner prozaických alebo audiovizuálnych diel, v ktorých sa obraz sveta, spravidla premietnutá do budúcnosti, opiera o znalosti súčasnej vedy a techniky a o predpoklady jej vývoja.
(8) Jules Verne – Cesta do stredu Zeme.
(9) Kresťanská biblia, Sväté písmo Starého i Nového zákona, Evanjelium podľa Jána, 2. kapitola:
„Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: ‚Nemajú vína.‘ Ježiš jej odpovedal: ‚Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.‘ Jeho matka povedala obsluhujúcim: ‚Urobte všetko, čo vám povie!‘
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každý na dve až tri miery. Ježiš im povedal: ‚Naplňte nádoby vodou!‘ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: ‚Teraz načrite a zaneste starejšiemu!‘ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal na ženícha a vravel mu: ‚Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.‘ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.“
(10) Alchýmia – stredoveká nevedecká chémia usilujúca sa najmä premieňať kovy na zlato (Krátky slovník slovenského jazyka 4); stredoveká chémia, ktorá sa usilovala premieňať kovy, najmä menejcenné, na zlato a striebro pomocou tzv. kameňa mudrcov a nájsť elixír života, ktorý by dal ľuďom večnú mladosť. (Slovník slovenského jazyka.)
(11) Zázrak – čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom: nábožensky Ježišove zázraky; rozprávkový svet zázrakov. (Krátky slovník slovenského jazyka 4.)
Autor: Ján Parada.