Hoci všeobecné negatívne postoje voči migrantom ako takým u Slovákov stále pretrvávajú, ich názory na migračnú a azylovú politiku sa po vypuknutí vojny na Ukrajine zmiernili a stali sa o niečo liberálnejšie.
Slováci a Slovenky sú omnoho súcitnejší a ochotnejší otvárať hranice ľuďom v ohrození, s ktorými zdieľajú spoločnú históriu, geografický priestor a hodnoty. Aj tieto poznatky priniesol nedávny výskum experimentálnych psychológov zo Slovenskej akadémie vied, ktorí porovnávali postoje obyvateľov Slovenska voči migrantom po vypuknutí migračnej krízy na východnej hranici EÚ na jeseň 2021 a po rozpútaní vojny na Ukrajine.
Náhly začiatok vojny na Ukrajine, ktorá napriek dlhodobo napätej situácii na rusko-ukrajinskej hranici stále mnohých zaskočila, podnietil vedcov a vedkyne z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.) k opätovnému štúdiu témy migrácie a utečeneckej krízy. Svoj prieskum začali v deň, keď Rusko vyhlásilo zvýšenie pohotovosti jadrových zbraní. Cieľom výskumného tímu bolo zistiť, či pocity ohrozenia a úzkosti z vojny zmiernia podporu striktnej exkluzívnej migračnej politiky a negatívne postoje voči migrantom.
„Nie všetky naše predpoklady sa potvrdili. Prekvapujúce bolo, že postoje voči migrantom a utečencom sa skoro vôbec nezmenili. Zistili sme rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021. Oproti minulému roku sme si však všimli jednu podstatnú zmenu. V literatúre sa predpokladá, a naše dáta z jesene 2021 to aj potvrdili, že podpora exkluzívnej migračnej politiky silne súvisí s negatívnymi postojmi voči migrantom. Teda čím boli silnejšie negatívne postoje voči migrantom, tým nižšia bola ochota ich prijímať. V čase vojny však už tento vzťah taký silný nebol,“ vysvetľuje Magdalena Adamus z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.
Podľa experimentálnych psychológov všeobecné postoje voči migrantom nemusia dostatočne dobre vysvetľovať to, aké majú ľudia názory na migračnú politiku, a to najmä v situáciách emočného napätia a osobného pocitu ohrozenia. Psychologické teórie to vysvetľujú tým, že je o mnoho ťažšie morálne sa odpútať od kritickej situácie, ak sa nás bezprostredne dotýka (napr. v prípade vojnových utečencov zo susednej krajiny).
„Ukrajinci sú nám predsa podobní, mnohí pred vojnou na Slovensku študovali alebo pracovali Naša mentálna reprezentácia Ukrajinského utečenca je výrazne iná, menej nejasná a neznáma, v porovnaní s utečencami a migrantmi vo všeobecnosti. A práve preto je ľahšie s nimi súcitiť,“ dodáva spoluautor výskumu Matúš Grežo z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.
Dôležitým zistením vedeckého tímu SAV je, že vojna zmiernila postoje ľudí, ktorí mali ešte pred nedávnom veľmi silné exkluzívne názory na migračnú politiku. Hoci stále pociťujú nepokoj či strach z migrantov ako takých, sú ochotní prekonať ho a aj za cenu vlastného nepohodlia súhlasiť s tým, aby sa Slovensko stalo aspoň dočasne novým domovom pre Ukrajincov.
„V konečnom dôsledku sa zdá, že subjektívne pocity ohrozenia vojnou napomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, čo prežívajú samotní utečenci. A možno práve toto uvedomenie vedie Slovákov k tomu, aby ponúkli útočisko pre tých, ktorých doma ohrozuje vojnový teror,“ dodávajú vedci na záver.
Autor: SAV.