Koho? Kto sú tí iní?
10. januára 2013 sa konalo novoročné stretnutie prezidenta Slovenskej republiky s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností.
Na Slovensku máme 18 štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností.
Na tomto stretnutí sa prezident prihovoril k cirkevníkom:
„Veď odkaz svätého Cyrila a svätého Metoda oslovuje nielen kresťanov, oslovuje aj iných, ale mal by osloviť predovšetkým nás, všetkých našich občanov. Opodstatnene, lebo ten odkaz je stmeľujúci a ľudský, odvíja sa od neho naša vzdelanosť, kultúra, duchovné poznanie. Preto patrí posolstvo solúnskych učencov medzi piliere nášho štátu a národa, a preto je zapísané aj v Preambule Ústavy SR.“
V Preambule Ústavy Slovenskej republiky sa píše:
„…pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…“
Áno, v Preambule sa spomína cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. To je v poriadku, taká je história. Ale ako oslovuje „svätosť“ Cyrila a Metoda iných? Keďže prezident nemenuje, koho tým myslel, hovorme im pracovne nekresťania. Takže koho iného, ktorých nekresťanov, má oslovovať náboženský, presnejšie kresťanský výraz „svätý“?
Pripomínam, že solúnski bratia sa počas svojho pôsobenia na Veľkej Morave nazývali Konštantín Filozof a Metod. Konštantín Filozof pravdepodobne až tesne pred smrťou prijal rehoľné (mníšske) meno Cyril.
Výraz „svätý“ súvisí len s náboženskou politikou a expanziou do sveta. Svätý je v náboženskej terminológii ten, koho cirkev slávnostne vyhlási, že hrdinsky praktizoval cnosti a dáva ho kresťanom za vzor.
Takými hrdinami boli Konštantín Filozof a Metod, a u cirkevníkov je pochopiteľné, že keď Konštantín Filozof prijal nové meno Cyril, že budú hovoriť o svätom Cyrilovi a svätom Metodovi. Konštantínovi Filozofovi a Metodovi sa podarilo na Veľkej Morave posilniť kresťanstvo. Podarilo sa im presvedčiť rímskokatolíckeho pápeža, aby povolil cirkevníkom používať staroslovienčinu pre náboženské obrady. Dovtedy mohli kresťania používať len tri jazyky: hebrejský, grécky a latinský. Veľkej Morave sa podarilo dostať spod cirkevnej sféry Bavorska. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom. Neskôr ďalší pápež zakázal používať staroslovienčinu pre náboženské obrady, ale veľkým prínosom Konštantína Filozofa a Metoda bolo vytvorenie prvého písma Slovanov: hlaholiky. Z tohto písma sa vyvinula cyrilika a azbuka. Hlaholské písmo tvorilo základ kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy. Kultúra a vzdelanosť išla ruka v ruke s kresťanskou ideológiou, ktorá bola súčasťou vtedajšej politiky. Takže ako oslovuje náboženská cnosť, tá cirkevná svätosť, nekresťanov? A ktorých? Lebo prezident ich menuje len slovom „iní“.
Myslel na moslimov? Z výsledkov sčítania v roku 2011 sa nedá zistiť, koľko moslimov je na Slovensku. V položke Iné náboženské vyznania sa uvádza počet obyvateľov 23 340. Čiže toľko ľudí je štatisticky započítaných ako ľudí s iným (s nekresťanským) náboženským vyznaním. Z roku 2021 už však áno. Na Slovensku žije 3 862 moslimov, čo je 0,07 %.
Myslel na hindov, sikhov, džinistov, šintoistov, taoistov? Sotva.
Ako oslovujú Svedkov Liehovových, ktorých je na Slovensku 14 207? Nijako!!!
Keď už prezident pozýva zástupcov náboženských organizácií na novoročné stretnutie, lebo podľa neho majú tieto organizácie prínos pre celé Slovensko, tak prečo nepozve i zástupcov nenáboženských organizácií? Veď podľa sčítania z roku 2021 tvoria obyvatelia bez náboženského vyznania druhú najpočetnejšiu skupinu (1 296 142, čo je 23,79 %). Hneď za obyvateľmi rímskokatolíckeho vyznania, ktorých je 3 038 511, t. j. 55,76 %. Treťou skupinou sú evanjelici (286 907, t. j. 5,27 %). Takže, ak sú podľa názoru prezidenta evanjelici hodní novoročného prijatia, prečo vytrvalo ignoruje spoločenský prínos ľudí bez náboženského vyznania? Ľudí z druhej najpočetnejšej skupiny obyvateľstva, ktorých je len podľa štatistického sčítania 1 296 142. Pre tento štát sú občania bez náboženského vyznania, ktorých je viac ako milión, len občania druhej kategórie, tzv. iní. Štát im nevie prísť na meno!!!
Veď sám prezident Slovenskej republiky deklaruje, že svätý Cyril a svätý Metod oslovuje nielen kresťanov, ale aj iných. Tak ktorých iných?
Humanista Rastislav Škoda uverejnil 10. marca 2010 v Zošitoch humanistov č. 82 článok Ateisti dostali stoličku pri americkom stole v Bielom dome. Píše v ňom:
„Dňa 26. februára 2010 sa konal v Bielom dome historický brífing, ktorého sa zúčastnilo asi 60 delegátov 10 rozličných neteistických organizácií USA. Po prvý raz v dejinách štátu dostali ateisti zaslúženú stoličku pri americkom stole v Bielom dome, presnejšie v jeho Eisenhooverovej budove pri západnom krídle; škoda, nebolo to celkom v Bielom dome.
Tento brífing je udalosť, keď sa americká administratíva po prvý raz zapája do formálnej výmeny názorov s reprezentantmi americkej rýchlo rastúcej nenáboženskej komunity. Prezident Obama je prvý americký prezident, ktorý menoval nevercov vo svojej inauguračnej reči, keď povedal: ‚Sme národ kresťanov a moslimov, židov a hindov, aj nevercov‘ a túto formuláciu od tých čias viackrát opakoval; sám sa označuje za veriaceho. Vo vyhlásení pre tlač, ktorú vydala pred brífingom Americká sekulárna koalícia (ASK), sa brífing opisuje ako najnovší prejav skutočnosti, že sekulárne hnutie získava preukazne na význame a že sekulárni Američania, rátajúci sa na desiatky miliónov, sú voličská základňa, ktorá sa musí brať do úvahy.“
Humanistom neostáva nič iné, než dúfať, že budúci prezident alebo prezidentka už budú iní než doterajší prezidenti, a že oslovia i zástupcov druhej najpočetnejšej skupiny s pozvaním na novoročné stretnutie.
Alebo sa prezident bridí sedieť za jedným stolom s humanistami?
Dávam do pozornosti skvelú esej Sme „iní“ od Adama Romana.
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 11. 1. 2013. Čiastočne aktualizovaný.