O jednej neúčinnej kresťanskej kampani.
Kresťania na Slovensku sa rozhodli pôsobiť na politikov pomocou „Modlitbovej kampane Adoptuj si politika“, ktorú spustili 1. 1. 2013.
Webová stránka medzičasom zanikla, zrejme modlitby neboli účinné. Existuje ešte česká verzia Adoptuj si politika.
Kampaň zastrešuje Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže (IČO: 00641162).
Jedným z ich cieľov je, aby zástupcovia štátu mali bázeň pred jediným bohom, a to práve pred kresťanským bohom (kresťania sú monoteisti), ktorému podľa ich názoru všetko patrí, a aby podľa toho pristupovali aj k svojmu vedúcemu postaveniu a brali ho ako službu ostatným.
Ponúkajú aj univerzálnu modlitbu:
„Nebeský Otec,
Ty si Pán Pánov, Kráľ kráľov a Autorita autorít,
Preto Ťa chcem prosiť za: {POLITIK}.
Daj mu spoznať seba ako Pravdu, ktorá mu pomôže kráčať životom vo Svetle.
Daruj mu vieru živú a pevnú, odolávajúcu nesprávnym názorom sveta.
Obdaruj ho odvahou prinášať spravodlivosť, čestnosť, pokoj a ďalšie Tvoje princípy a hodnoty všade tam, kde pracuje a žije, hľadať pravdu a posúvať ju ďalej.
Pomôž mu byť citlivým a vnímavým voči potrebám iných ľudí.
Požehnaj aj jeho rodinu a blízkych láskou, pokojom a radosťou.
Preukáž mu, Pane, svoje veľké milosrdenstvo.
AMEN“
O svojej vízii hovoria:
„Myslíme si, že túžbou Boha je, aby hodnoty kresťanstva, ako je spravodlivosť, čestnosť či úcta k životu, boli rešpektované aj v politike. A my máme byť tými, ktorí uplatňovanie týchto hodnôt od politikov očakávajú. Namiesto nekonečného kritizovania či dištancovania sa od politiky chceme zaujať postoj, v ktorom sa bude odrážať zodpovednosť za túto krajinu a za jej budúcnosť.“
Hodnoty ako spravodlivosť, čestnosť či úcta k životu sú univerzálne hodnoty, a netýkajú sa len kresťanstva.
V Etike humanizmu sa na strane 77 o spravodlivosti píše:
„Spravodlivosť je slušnosť, nestrannosť, úsilie zachovávať pravdu. V civilizovanej spoločnosti sa všeobecne uznáva, že spravodlivosť musí zvíťaziť, aj keď môžu byť značné rozdiely v jej chápaní. Opakom je nespravodlivosť, neslušnosť, straníckosť.
V najjednoduchšom význame sa spravodlivosť týka len dôsledkov činov, t. j. potreby potrestať za zlé činy a odmeniť za zásluhy. K tomu pristupuje zásada zodpovednosti a zachovávania pravdy.
Zásada spravodlivosti zahrnuje aj pojem spravodlivej odmeny za vykonané dielo alebo preukázanú službu. Patria sem aj normatívne štandardy na rozdeľovanie vecí a služieb v spoločnosti. Ľuďom patrí slušná pláca za dobre vykonanú každodennú prácu. Príjmy a bohatstvo majú byť spravodlivo rozdelené medzi tých, čo ich vytvorili; na druhej strane si ľudia majú zaslúžiť, čo dostávajú. To všetko sa má odohrávať na základe zásady nestranného hodnotenia. V demokratickej spoločnosti sa vyvinuli aj iné prejavy spravodlivosti: zákonnosť, rovnosť a sloboda. Všetci jednotlivci sú si pred zákonom rovní a nesmú sa domáhať osobitných výsad alebo ochrany na úkor ostatných príslušníkov spoločnosti.“
(Citované z knihy Zakázané ovocie – Etika humanizmu, časť II, 3. Všeobecné morálne pravidlá, Katalóg všeobecných morálnych pravidiel, IV. Slušnosť, 3. Spravodlivosť; autor Paul Kurtz, preklad Rastislav Škoda, Vydavateľstvo Rastislav Škoda, ISBN 80-967906-5-X.)
V Etike humanizmu sa na strane 70 o čestnosti píše:
„Čestnosť je vlastnosť správať sa k iným ľuďom statočne, poctivo a slušne. ‚Čestnosť je najlepšia zásada‘ je porekadlo, ktoré sa často cituje, ale nie vždy sa podľa neho koná. Ak sa nikomu nedá dôverovať, padajú všetky spoločenské zámery. Opakom je nečestnosť, nespoľahlivosť, faloš; byť podfukár alebo podvodník.
Výraz čestnosť predpokladá predovšetkým absolútny zákaz používať nečestné prostriedky na dosiahnutie materiálnej výhody. V ľudských stykoch je dôležité môcť sa spoľahnúť na niečie slovo. Ak niekto niečo povie a potom sa vykrúca a robí niečo celkom iné, tomu chýba statočnosť. Ak popri tom ešte sleduje skryté ciele, usiluje sa podviesť alebo oklamať druhého, potom mu nemožno dôverovať. Nečestnosť je odlišná od neúprimnosti, hoci sa tieto dve chyby charakteru čiastočne prekrývajú. Nečestnosť je spojená so zámerom získať nejakú materiálnu výhodu; nečestný človek je pripravený dopustiť sa podvodu; za určitých okolností vie kradnúť a zradiť. Jeho správanie si nezaslúži úctu a veľmi skoro stratí dôveryhodnosť a našu úctu. Pokušenie byť nečestný pochádza z túžby po možnom zisku alebo prvenstve. Nečestní ľudia sa pretvarujú, intrigujú, sú nespoľahliví a ochotní klamať a rušiť sľuby. Naopak, čestný človek hovorí vždy pravdu a pokiaľ len môže, plní svoje zmluvné záväzky. Poctivosť v stykoch s ľuďmi je prvoradou vlastnosťou tých, ktorí si chcú zachovať svoje dobré meno. Ak sa o niekom rozhlási, že je podvodník, zničí to jeho kariéru.
V hospodárskej oblasti patrí medzi zhubné formy nečestnosti predaj skazeného tovaru, klamanie spotrebiteľov a ich okrádanie. V politike je opakom čestnosti rodinkárstvo a úplatkárstvo.“
(Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmu, časť II, 3. Všeobecné morálne pravidlá, Katalóg všeobecných morálnych pravidiel, I. Integrita, 4. Čestnosť; autor Paul Kurtz, preklad Rastislav Škoda.)
Modlitba je účinná ako placebo.
Múdrejšie je citlivé použitie rozumu.
Radšej myslieť, ako modliť sa…
Vysvetlivky:
bázeň – strach, obava, tieseň: cítiť bázeň;
nábožensky: bázeň božia, bázeň voči bohu – úcta a láska k bohu
modlitba – (v náboženskom chápaní) vzývanie, uctievanie, prosenie boha alebo svätých; ustálený text na modlenie: ranná, večerná modlitba, odriekať modlitbu
placebo – zdanlivý liek obsahujúci iba farmakologicky nepôsobivé látky, prázdne liečivo
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 2. 1. 2013.