Z dažďa pod odkvap

Alebo kam padli komunisti? Do kresťanskej pasce predsa.

Ján Gašo na svojej stránke kladie otázku: Kam v 89-tom padli komunisti?

Uvádza, kedy ktorý prezident či predseda vlády vstúpil do komunistickej strany. Neuvádza však, kedy a v akej konfesii boli pokrstení.

Prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč je rímskokatolíckeho vierovyznania. Na stránke Konferencie biskupov Slovenska je článok Bývalý prezident SR Michal Kováč ocenený na Cyrilometodskom stretnutí v Sandomierzi. V ňom sa píše:

„Michal Kováč ocenenie neprijal iba ako prejav uznania za minulú prácu: ‚Znamená pre mňa ďalší záväzok. Potrebné je dôsledne sa zaoberať tým, ako zabezpečiť vnášanie skutočných kresťanských hodnôt do života našej spoločnosti.‘ Ako ďalej dodal, ‚je totiž našou povinnosťou, aby sa hodnoty pravdy a morálky presadzovali aj v politickom, ekonomickom a sociálnom systéme.‘ Rovnako tak aj jednotlivé národy majú spolunažívať a rásť v duchu spoločnej viery v Boha. Toto posolstvo, ktoré na Cyrilometodskom stretnutí v Sandomierzi mimoriadne rezonovalo, podčiarkol aj Michal Kováč. ‚Európa volá po tom, aby bola napĺňaná kresťanským duchom. Zatiaľ robíme málo pre to, aby sa to stalo skutočnosťou. Základom toho musí byť pevná rodina a duchovná zrelosť národov. A tieto stretnutia sú výzvou k ich vzájomnej duchovnej jednote.‘“

Ďalším prezidentom je Rudolf Schuster, ktorý je tiež rímskokatolíckeho vierovyznania. Na stránke Postoj.sk je článok Komunista so srdcom katolíka?

V ňom sa píše:

„Neexistujú len farári, ktorí boli ‚načierno‘. Boli aj komunisti, ktorí boli ‚načierno‘ veriaci. Ktorí nemohli byť oficiálne veriaci,“ obhajuje Schuster svoju prednovembrovú minulosť. Otec robotník – komunista, matka vraj najlepšia katolíčka v Medzeve, ktorá sa starala o jeden z tamojších oltárov. Kvety jej pomáhal polievať aj otec.

Ako ďalší dôkaz svojej viery žoviálny exprezident predkladá svadbu s už nebohou manželkou Ingrid. Pod zámienkou fotografovania si po civilnom sobáši odbehli do Modrého kostolíka, kde prijali sviatosť manželstva. Pokrstiť nechali aj svoje deti. Samozrejme, potajme.“

Bývalý prezident Ivan Gašparovič sa jasne pred voľbami vyjadril, že je rímskokatolíckeho vierovyznania.

Na Aktuálne.sk bol v roku 2012 článok Medzi prezidentskými kandidátmi nie sú neveriaci.

V ňom sa písalo:

„Prezidentskí kandidáti odpovedali na otázky Aktuálne.sk:
Ste veriaci? Ak áno, akého vierovyznania?
Mala by sa uskutočniť finančná odluka cirkví od štátu?

Ivan Gašparovič – súčasný prezident, podporujú ho SMER – SD a SNS.

Áno. Som rímskokatolík.
Ak je vzájomný vzťah cirkví a štátu pozitívny a prispieva k akceptovaniu morálnych, sociálnych i ekonomických hodnôt, nevidím dôvod na odluku.

Bývalý predseda vlády Milan Čič podľa názoru rímskokatolíka Jána Čarnogurského si zachoval vieru v kresťanského boha.

Ján Čarnogurský, ktorý kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, a ktorý je zakladateľom Kresťanskodemokratického hnutia, sa v piatok 9. novembra 2012 pre denník SME o Milanovi Čičovi vyjadril:

„Ako typický Oravčan si zachoval vieru v Boha a to mu pomohlo, aby si pri všetkých tých zvratoch slovenských dejín zachoval osobnú dôstojnosť. Takže nech mu svetlo večné svieti.“

Pozri aj článok Šaty človeka nerobia.

Ďalším predsedom vlády bol Vladimír Mečiar. V rozhovore pre Rádio Frontinus odpovedal na otázky moderátorky Jany Rojkovej:

J. Rojková:
„Pán MEČIAR, vy ste veriaci človek?“
V. MEČIAR:
„Samozrejme.“
J. Rojková:
„Chodíte do kostola?“
V. MEČIAR:
„Áno.“
J. Rojková:
„Ako často?“
V. MEČIAR:
„Nie pravidelne, ale chodím.“
J. Rojková:
„A ste vierovyznania rímskokatolíckeho.“
V. MEČIAR:
„Rímskokatolíckeho, áno. Teraz budem krstiť vnuka v tom istom kostole, kde sme krstili až na prvú vnučku všetkých ostatných.“

Mikuláš Dzurinda? Nebol komunista, ale patrí sa ho tiež spomenúť. Dzurinda v rozhovore, ktorý vyšiel v týždenníku Púchovské noviny 6/2012, odpovedal na otázku redaktorky Lucie Žatkovej takto:

„‚Veríte v Boha, pán Dzurinda? Čo pre vás Boh a vzťah s ním znamená? Kedy a za čo sa Mikuláš Dzurinda naposledy modlil?‘

‚Som praktizujúci veriaci človek, katolík. Viera mi pomáha, vedie ma k pokore. Pokora je dôležitá – aby sme rozumeli ľuďom, aby sme mysleli viac na spoločné dobro a širšie spoločenstvo, ako sami na seba. Je to jeden z kľúčových fundamentov, na ktorých stojí môj život. A to, k čomu som sa modlil, to už je moja výsostne intímna záležitosť.‘“

Robert Fico sa stihol verejne pochváliť, že absolvoval aj birmovku.

„Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života, ktorého jednotu treba zachovať. Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom. (KKC 1285)“

V článku Fico: Cirkev matkou, štát otcom od Zuzany Uličianskej sa Robert Fico vyjadril:

„Väčšina občanov je integrálnou súčasťou cirkví. Bol by som veľmi rád, že ak veriacemu človeku je cirkev matkou, nech štát je všetkým občanom otcom.“

Tak takto je to s tými bývalými komunistami – dnešnými kresťanmi (okrem Dzurindu). Keby ich kresťanské vierovyznanie bolo v rozpore s RKC, už dávno ich mohli z cirkvi exkomunikovať, ak si o nich niekto myslí, že nie sú kresťania. Ale to nikto nespraví, rovnako ako to nespravili ani v prípadoch nacistických a fašistických pohlavárov kresťanského vierovyznania. A tak ako po rokoch sa mnohí bigotní kresťanskí fundamentalisti snažia „vyrobiť“ z Hitlera ateistu, tak možno raz budú „vyrábať“ z týchto kresťanov akýchsi nekresťanov. Pozri: „Boh je,“ konštatoval Hitler.

Keď niekto chcel byť členom komunistickej strany, tak musel v prihláške uviesť, že sa „dôsledne vysporiadal s náboženskou otázkou“. Môže byť, že niektorí komunisti klamali v prihláške do KSČ a stále boli nábožní (kresťania).

Pripomeniem iného komunistického prominenta.

Aká je komunistická minulosť Miroslava Lajčáka?

Je zvláštne, že vo svojom životopise nespomína svoje členstvo v Komunistickej strane Československa. Hanbí sa za to? Uškodili by mu nejako informácie o tom, že kedysi bol komunistom? Neviem. Rudolf Schuster bol komunistom, a aj tak sa stal prezidentom Slovenskej republiky.

Miroslav Lajčák patril do základnej organizácie pri Gymnáziu v Banskej Štiavnici. Kandidátom KSČ bol od 14. mája 1981, čiže už ako 18-ročný študent. S číslom kandidátskeho preukazu 579497. Členom sa stal 17. mája 1983 s číslom členskej legitimácie KSČ 01186488.

V Prihláške za člena Komunistickej strany Československa sa zo Stanov KSČ cituje:

„Členom Komunistickej strany Československa môže byť každý občan Československej socialistickej republiky, ktorý uznáva jej program, riadi sa jej stanovami a plní stranícke uznesenia, aktívne sa podieľa na vytváraní a uskutočňovaní politiky strany pri budovaní socialistickej spoločnosti, pracuje v niektorej organizácii strany a platí členské príspevky.“

Miroslav Lajčák v životopise, ktorý je súčasťou prihlášky, o sebe napísal (výber, krátené):

„Pochádzam z rodiny, kde obidvaja rodičia sú dlhoročnými členmi KSČ. Už rodinné prostredie je zárukou toho, že som si dôkladne osvojil materialistický svetonázor, že som sa vysporiadal s náboženskou otázkou. V školskom roku 1981/82 som študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Tu som sa zapojil do práce ZO KSČ a takisto som vykonával funkciu predsedu odbočky ZČSSP pri 1. ročníku. Od septembra 1982 som študentom MGIMO v Moskve. Tu som navštevoval večernú funkcionársku školu SZM.“

Ďalej v prihláške uvádza:

„Vyhlasujem, že som bol oboznámený so stanovami strany, uznávam program a ciele Komunistickej strany Československa, vo svojom konaní sa budem riadiť učením marxizmu-leninizmu, stanovami strany a plniť povinnosti a zverené úlohy tak, aby som mohol so cťou nosiť hrdé meno člena strany.“

V prihláške sú aj odporúčania troch ručiteľov.

„Odporúčania troch ručiteľov, ktorí sú najmenej 3 roky členmi strany a poznajú odporúčaného z pracovnej a verejnej činnosti najmenej jeden rok. V ňom stručne vyjadria, aká je jeho uvedomelosť a oddanosť veci socializmu a proletárskeho internacionalizmu, vzťah k Sovietskemu zväzu, politickú a pracovnú aktivitu, charakterové a morálne vlastnosti. Ručitelia zodpovedajú za to, že ich odporúčania sú vierohodné a objektívne vystihujú politické i morálne vlastnosti odporúčaných.“

1. ručiteľ Pavol Katančík z Michaloviec, zo základnej organizácie MGIMO v Moskve, ktorý je členom KSČ od roku 1979 s číslom členskej legitimácie 01614098, o Lajčákovi napísal:

„Má správne politické názory, ktoré aj aktívne presadzuje. Má vrelý vzťah k ZSSR. Takisto jeho morálne a charakterové vlastnosti sú predpokladom toho, že bude platným členom KSČ.“

2. ručiteľ Milan Lajčiak z Bratislavy, tiež zo základnej organizácie MGIMO v Moskve, ktorý je členom KSČ od roku 1979 s číslom členskej legitimácie 01614104, o Lajčákovi napísal:

„Poznám ho ako zodpovedného, rozvážneho človeka, v kolektíve obľúbeného. Má kladný vzťah k ZSSR, podporuje politiku strany. Jeho charakterové vlastnosti a politické názory sú predpokladom, že bude platným členom KSČ.“

3. ručiteľ Milan Hakl z Bratislavy, ale zo základnej organizácie ASV pri ǓV KSSZ v Moskve, ktorý je členom KSČ od roku 1963 s číslom členskej legitimácie 01201999, o Lajčákovi napísal:

„Súdr. Lajčák bol vychovaný v duchu vedeckého svetonázoru a socialistického internacionalizmu. Menovaný aktívne pracuje v SZM, má zodpovedný vzťah k plneniu povinností.“

Smiešne, že pomenovanie „súdruh“ dokázal skrátiť na „súdr.“, ide o nejakú mentálnu asociáciu s MUDr.? Tie dve písmenká „uh“ už nemusel vynechať.

V komplexnom zhodnotení kandidáta sa uvádza:

„Povahovo je s. Lajčák tichý, rozvážny, skromný, priateľský, otvorený. Má zmysel pre kritiku a sebakritiku. Má dobré spoločenské vystupovanie.“

Z výpisu z uznesenia členskej schôdze ZO KSČ pri MGIMO v Moskve, ktorá sa uskutočnila 17. mája 1983 vyplýva, že prítomných bolo všetkých 28 členov, a všetci jednohlasne hlasovali ZA.“

Súčasťou prihlášky je aj vyjadrenie predsedu ZO KSS č. 3, bez uvedenia mena a priezviska, len s nečitateľným podpisom v. z. zo 14. júna 1982. Vyberám:

„Otec RSDr. Michal Lajčák je odborným asistentom na Katedre teórie a praxe výstavby strany VŠP ÚV KSČ v Bratislave. Je organizovaný v KSČ, zastáva funkciu člena výboru ZO KSS, pôsobí ako lektor na KPŠ KSS v Modre. Menovaný (poznámka: myslí sa Miroslav Lajčák) je tichej, rozvážnej povahy, skromný, priateľský, otvorený. Má primeranú ctižiadostivosť, je kritický a sebakritický. Jeho spoločenské vystupovanie je na dobrej úrovni, prejavuje rozhodnosť, samostatnosť a ochotu pomôcť druhým. Svoje ciele dosahuje odvádzaním dobrej psychickej a fyzickej práce. Patrí medzi aktívnych členov SZM. Má dobrý vzťah k spolužiakom, spoluobčanom i starším, ale dáva prednosť menšiemu okruhu ľudí pred veľkým kolektívom. V priebehu celoškolského štúdia dosahoval veľmi dobré výsledky – prospieval s vyznamenaním. Je to výsledok všestranne rozumových schopností, logického myslenia, ale aj svedomitého a systematického štúdia.“

V návrhu na prijatie za člena KSČ sa ešte spomína:

„S. Lajčák si všetky úlohy, ktorými bol ako kandidát KSČ poverovaný, plnil zodpovedne a svedomite.“

---

Vysvetlivka:

konfesia – vierovyznanie, organizované náboženstvo

Archív:

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 29. 12. 2012.