Veľmi starodávny, ale dodnes oslavovaný sviatok.
Vianoce sú pre humanistov obdobím zimného slnovratu a oslavujú ho oddychom, rodinnými stretnutiami a darčekmi pre svojich blízkych bez toho, aby do toho miešali náboženské predstavy. Humanisti k Vianociam pristupujú rovnako ako pristupujú napríklad k používaniu kresťanského kalendára.
Kresťanský letopočet navrhol v 6. storočí rímsky opát Dionysius Exiguus. Za základ letopočtu určil dátum Kristovho narodenia.
Pre humanistov je Kristus biblická, mytologická a literárna postava, opísaná v kresťanskom Novom zákone (súčasť biblie).
Napriek tomu humanisti žijúci v kresťanskom prostredí, to je v takom prostredí, kde má historicky dominantný vplyv kresťanská ideológia, používajú kresťanský letopočet ako svoj. Lebo na tom nezáleží. Jednoducho, ako sa nejaký kresťan vyjadrí, že teraz je rok 2022, tak rovnako aj humanista povie, že teraz je rok 2022.
Ak by humanisti žili dlhodobo v islamskom prostredí, zvykli by si na používanie islamského kalendára. Používanie občianskeho kalendára je zatiaľ v nedohľadne. Návrh na jednotný svetový kalendár sa nachádza napríklad v knihe Základy inteligencie, ktorú napísal Jozef Kozaňák.
V knihe píše:
„O zavedení jednotného svetového kalendára sa už niekoľko desaťročí neúspešne uvažuje. Možno aj pre jazykové, náboženské bariéry, či iné kultúrne rozdielne hľadiská.“
Existuje internetový čas. Je jedno či ste v New Yorku, v Ríme alebo či letíte lietadlom cez Atlantik. Na všetkých miestach sveta je internetový čas rovnaký. Ale ten sa ráta len na jeden deň.
Hedžra letopočet (islamský letopočet) sa zasa začal datovať od emigrácie proroka Mohameda z Mekky do Mediny a podľa toho aj dostal svoje pomenovanie ako Hidžri. [Preklad slov z arabčiny je zložitý.]
Tabuľka pre prevod gregoriánskeho roku na islamský
Za počiatok islamského (arabského) kalendára je považovaná Hidžra [hedžra] (622 n. l.), kedy prorok Mohamed utiekol z Mekky do Mediny. Pretože je islamský kalendár lunárny, nie je gregoriánsky letopočet previesť na islamský bežným odčítaním 622, ale je potrebné použiť vzorec. Bežne sa pre výpočet islamského letopočtu (I) z gregoriánského letopočtu (G) používa vzorec:
I = (G − 622) × 33/32
Pre výpočet gregoriánskeho letopočtu z islamského potom možno použiť vzorec:
G = (I × 32/33) − 622
V islamskom svete humanista nepovie, že teraz je rok 2022, ale rok 1443 Hidžri.
Nevidíme na používaní počítania rokov podľa kresťanskej tradície nič zvláštne alebo výnimočné. Veď aj kresťanom nijako nevadí používanie názvov mesiacov podľa pôvodného rímskeho kalendára.
Mesiac január je pomenovaný podľa Jana, rímskeho boha dverí a brán, začiatku a konca, preto býval zobrazovaný s dvomi tvárami – jednou hľadel do minulosti, druhou do budúcnosti. V rímskom kalendári bol marec zasvätený bohu Martovi, pretože v tento mesiac sa obyčajne začínali vojenské výpravy (po zime obschli cesty). Mesiac jún bol v pôvodnom rímskom kalendári zasvätený bohyni Junóne.
Tak ako nevníma humanista v bežnom živote pôvod počítania rokov, či pôvod názvov mesiacov, čiže je mu jedno, či majú nejaký kresťanský alebo rímsky pôvod, tak rovnako bežne pristupuje k sviatkom, ktoré sa zvyknú v jeho prostredí oslavovať.
Rovnako je bežné používať arabské číslice. Aj keď ich pôvod je niekde v starovekej Indii.
Na Slovensku máme 6 štátnych sviatkov a 10 dní pracovného pokoja.
Štátne sviatky
Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.
• 1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky (občiansky sviatok)
• 5. júl – sviatok svätého Cyrila a Metoda (cirkevný sviatok)
• 29. august – výročie Slovenského národného povstania (občiansky sviatok)
• 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky (občiansky sviatok)
• 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu (občiansky sviatok). Medzi štátne sviatky je zaradený aj 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, ktorý však nie je dňom pracovného pokoja.
Dni pracovného pokoja
• 6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) (cirkevný sviatok)
• Veľký piatok (cirkevný sviatok)
• Veľkonočný pondelok (cirkevný sviatok)
• 1. máj – Sviatok práce (občiansky sviatok)
• 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom (občiansky sviatok)
• 15. september – Sedembolestná Panna Mária (cirkevný sviatok)
• 1. november – Sviatok všetkých svätých (cirkevný sviatok)
• 24. december – Štedrý deň (cirkevný sviatok)
• 25. december – Prvý sviatok vianočný (cirkevný sviatok)
• 26. december – Druhý sviatok vianočný (cirkevný sviatok). Niektoré sú občianske sviatky, a niektoré cirkevné.
Ak by kňazi a cirkevníci dávali veľký dôraz na slávenie Dňa víťazstva nad fašizmom, a veriaci (občania hlásiaci sa ku kresťanstvu) by vo veľkej pompéznosti oslavovali 8. mája víťazstvo nad fašizmom, iste by táto radosť prejavujúca sa u kresťanov mala aj istý vplyv na humanistov. Našťastie, humanisti si pripomenú 1. a 8. máj, aj keby všetci cirkevníci na celom svete o týchto dňoch mlčali. Kresťania sú umní v spôsoboch ako osloviť širšiu verejnosť. V počiatkoch vznikajúceho kresťanstva sa kresťanom podarilo pôvodný zvyk oslavovania Zimného slnovratu pretvoriť do oslavy „narodenia Ježiša Krista“. Podľa legiend v deň Zimného slnovratu porodila bohyňa Zem svojho syna Slnečného boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Symbolické znovuzrodenie Slnka si ľudia uctievali už od pradávna. Zimný slnovrat patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť od rodiny nešťastie a choroby. Oslavovanie kresťanských Vianoc tak nie je nič iné ako pokračovanie praktík, ktoré vykonávali naši vzdialení predkovia každoročne na oslavu Zimného slnovratu po mnoho storočí ešte pred vznikom kresťanstva. Za plného rozkvetu Rímskej ríše bola táto ríša kozmopolitnou zostavou národov, v ktorej panovala obdivuhodná tolerancia všetkých náboženských presvedčení. Saturnálie, ktoré trvali od 17. decembra a postupne sa predlžovali do 30. decembra, boli prejavom týchto osláv. Končili veľkou hostinou (Brumalia) spojenou so stretávaním rodinných príslušníkov a priateľov a výmenou darčekov. Tento deň sa nazýval „Natalis solis invicti“, čo znamená „narodeniny neporazeného slnka“, čiže slnovrat znamenajúci obrat prírody k podmienkam rozkvetu celej rastlinnej i živočíšnej ríše.
Ešte pripomeniem úryvok z rozhovoru s názvom Na Vianoce má právo každý, ktorý je uverejnený v časopise PROMETHEUS č. 6/2005. Zhovárala sa Miloslava Necpalová s etnologičkou prof. PhDr. Zuzanou Beňuškovou, CSc., pracovníčkou Ústavu etnológie SAV, ktorá zároveň pôsobí na Katedre etnológie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Miloslava Necpalová: „Vianoce sú štátnym sviatkom. Každý má teda voľno, niet hádam domácnosti, kde by nebol vianočný stromček či vetvičky. Nedávno som však počula vo verejnoprávnom rozhlase vyjadrenie jedného predstaviteľa katolíckej cirkvi, že ak od Vianoc oddelíme Ježiška, tak nám ostane len maštaľ… kde sa narodil. Ak si nenábožensky založený človek nezaumieni, že si to nebude všímať, musí ho to uraziť. Ako sa pozeráte na podobné vyjadrenia cirkvi na adresu nenábožensky založených humanistov?“
Zuzana Beňušková: „Rozumný človek sa neurazí, ale skôr zosmutnie nad netolerantnosťou niektorých veriacich. V tých slovách cítiť strach niektorých cirkevných predstaviteľov zo všetkého, čo pripúšťa inú alternatívu, čo by ich mohlo ohroziť. Navyše, pri výskumoch sme svedkami toho, že ani mnoho mladých katolíkov sa nestotožňuje s takýmito vyjadreniami, pretože si uvedomujú, že to mnohých, i lojálnych, odpudzuje. Netolerantnosť sa nemusí dotknúť len nenábožensky založených ľudí, ale aj nekresťanov. Katolícki hodnostári by si mali uvedomiť, že nie sú u nás jediní, okrem nich a ďalších kresťanov sú tu aj židia, moslimovia i ľudia s iným vierovyznaním. Niektorí sa tu nenarodili, ale žijú tu preto, lebo si pre život vybrali práve našu krajinu. A nikoho, kto nám neubližuje, by sme nemali vylučovať z nášho kultúrneho sveta. Nie je hádam láska k blížnemu aj o tom? Na Vianoce má právo každý. Platí to, čím sme začali. Je to starodávny sviatok vychádzajúci z prírodných tradícií, zo zimného slnovratu, má predkresťanské i kresťanské prvky. Človek si môže vybrať, čo je pre neho prijateľné. Ak niekto neverí v Ježiša Krista, neznamená to, že ich bude prežívať menejhodnotne ako kresťania. Pritom tieto sviatky majú najmä rodinný charakter, ktorý sa spája so želaním všetkého najlepšieho.“
Toľko úryvok z časopisu. Je pravda, že humanista nevníma Vianoce ako pripomenutie narodenia mytologickej bytosti, ale teší sa v tomto zimnom období zo zvyku, že sa postaví vianočný stromček, pod ktorým na Štedrý deň nachádza darčeky od svojich blízkych. Jednoducho, rodinní príslušníci sa obdarúvajú darčekmi, pripravujú sa hostiny, stoly sú plné rôznych chutných jedál a sladkostí. Tieto sviatky majú pre humanistov naozaj rodinný charakter. Nie cirkevný charakter. Áno, kresťania tieto sviatky oslavujú ako pripomenutie si narodenia Ježiša Krista. Humanisti vnímajú už tento sviatok bez tohto cirkevného pátosu. Charakteristickým prvkom Vianoc je rodina. Bližšia i vzdialenejšia. Posielajú sa vianočné pohľadnice, želá sa kolegom na pracovisku, i známym na ulici, kdekoľvek, v týchto dňoch: Šťastné a veselé Vianoce. Áno, šťastné a veselé! Alebo radostné a príjemné prežitie vianočných sviatkov. Veľa zdravia a rodinnej pohody. Áno, humanisti si tiež prajú prežiť tieto chvíle v láske, šťastí, harmónii, v kruhu rodiny, a aby nastávajúci rok priniesol všetkým ľuďom na svete viac zdravia a šťastia, a splnenie tých ich najtajnejších túžob a želaní. Veru, aj keď sa nám často naše sny neplnia, nemusíme hneď rezignovať, vzdávať sa, lebo sny sa oplatí mať. Máme sen úspešne ukončiť školu. Máme sen byť úspešní v práci. Máme sen pomáhať druhým, najmä slabším. Máme sen byť zdraví a šťastní. Máme sen žiť dobrý a spokojný život. Máme rôzne sny, pri ktorých sa oplatí, aby sa splnili. A na Vianoce máme sen, že pod stromčekom nájdeme vytúžený darček. A tešia sa všetci, darcovia i obdarovaní. Jeden môj známy sa vyjadril, že neoslavuje narodeniny, pretože mu pripomínajú, že je o jeden ďalší rok starší. Zvykol som si nepripomínať mu, že má narodeniny. Pritom ostatní radi oslavujeme narodeniny. Páči sa nám oslavovať. Tešíme sa aj z darčekov, a pritom oslava narodenín je vlastne pripomenutím, že už sme o jeden ďalší rok starší. Že starneme. Starneme, starneme, to áno, i tak sa tešíme z oslavy. Tešíme sa, že sme zdarne prežili ďalší skvelý kus svojho života. Ako sa tešíme pri narodeninách, tak sa tešíme i z Vianoc. Pritom Vianoce nemusia byť také spokojné alebo honosné, čiže štedré. Môžu byť i celkom všedné. Skromné. Bez vianočného stromčeka, bez darčekov, bez stolov plných jedál a sladkostí, ale plné milých slov, pokoja, nehy a lásky. Tak ako si vieme 1. mája uctiť boj pracujúcich za skrátenie pracovnej doby zo 16 na 8 hodín, a uvedomiť si ako neustále narastá hodnota Sviatku práce kvôli vysokej nezamestnanosti, tak rovnako vieme prijať i vianočné hodnoty o rodinnej pohode, zdraví a šťastí.
Jednoducho, humanisti nežijú vo vákuu, ale v prostredí, kde sa stretajú ľudia s rôznymi svetonázormi, ale i s rôznymi názormi na to, ako oslavovať sviatky. Niekto má rád to, iný ono. Niekto žije hojnejšie, niekto skromnejšie. A poznáme humanistov, ktorí neoslavujú Vianoce. Pre nich je to deň ako každý iný. Za sviatkom 1. mája nájdete vykorisťovaných robotníkov. 8. máj je spojený s ukončením 2. svetovej vojny. 29. augusta si pripomíname výročie Slovenského národného povstania.
Nezáleží na tom, kto je pôvodcom nejakého sviatku. Ak v ňom nachádzate určitú hodnotu, pokojne takýto sviatok oslavujte.
Poznáte sviatok ĽUDSKÉHO SVETLA?
Aj humanisti majú svoj vlastný decembrový sviatok. V roku 2001 humanisti v jednej z pobočiek Americkej humanistickej asociácie v New Jersey inaugurovali sekulárny sviatok Ľudské Svetlo (HumanLight) ako špeciálne humanistický obrad. Odvtedy sa oslava tohto sviatku rozšírila do mnohých miest v USA. Ako dátum vybrali 23. december, lebo je medzi zimným slnovratom a Vianocami. Keďže humanisti nemajú bibliu alebo náboženské dogmy, nemajú ani dobrý ani zlý dôvod na oslavu Ľudského Svetla. Gary Brill, spoluzakladateľ Ľudského Svetla, povedal, že oslavy sa väčšinou odohrávajú v rodinách. Humanisti sa prostredníctvom tohto sviatku snažia povedať, že humanizmus je idea toho, že každý človek môže byť dobrý, spokojný a činorodý bez viery v boha. Napriek tomu niektorí humanisti tento sviatok ignorujú s odôvodnením, že príliš zaváňa náboženstvom. Od roku 2001 prešiel krátky čas na to, aby sa tento spôsob oslavy ujal i na Slovensku. Takže je na každom humanistovi, čo sa rozhodne oslavovať, a ako to bude oslavovať alebo aj neoslavovať.
Brajťania oslavujú Šťastný slnovrat (Happy Solstice).
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 26. 12. 2012.