Zo Slovníka vedeckého ateizmu.
Život – forma pohybu hmoty. Materiálnym nositeľom života sú bielkovinové bunky, ich spôsob existencie – látková výmena s okolitým prostredím. V súlade s tým F. Engels v Dialektike prírody život definoval takto:
„Život je spôsob existencie bielkovín, ktorých podstatným momentom je nepretržitá výmena látok s okolitou prírodou…“
Treba mať na zreteli, že bielkoviny sú zložité látky, ktoré obsahujú okrem bielkovinovej zložky aj iné organické látky. Osobitný význam majú nukleoproteidy – zlúčeniny bielkovín s nukleínovými kyselinami. Látková výmena bielkovín zabezpečuje ich sebazáchovu a vzájomným pôsobením bielkovín a iných organických látok sa uskutočňuje životná činnosť organizmov (živých tiel), ich rast, vývin a rozmnožovanie. Zo vzájomného pôsobenia organizmov sa skladajú biosystémy najvyššieho typu – druhy biocenózy a biosféra. Tieto systémy vytvárajú živú prírodu ako osobitnú formu organizácie hmoty.
Pre živé organizmy je charakteristická štruktúra a funkcie v ich vzájomnej pôsobnosti v stále meniacich sa podmienkach okolitého prostredia. Medzi dôležité vlastnosti života patrí dedičnosť. Podľa zložitosti živočíšnych organizmov sa v živej prírode najjednoduchšia forma odrazu – podráždenie – dopĺňa ešte pocitmi, vnemami, predstavami a myslením, ktorých základom sú reflexy.
Kvalitatívne zvláštnosti – vlastnosti živých organizmov, najmä celkový charakter ich zloženia a vzájomného pôsobenia na okolité prostredie, sa dlhý čas zdali ľuďom tajomné a záhadné, vzbudzovali myšlienky o ich nadprirodzenom božskom pôvode. Idealistickí filozofi a vysluhovači kultu využili tieto okolnosti pre osobitný biologický spôsob dôkazu existencie boha.
Úspechy biológie krok za krokom prekonávali náboženské názory na život a jeho pôvod. Už len jednoduchá systemizácia nazhromaždených poznatkov o faune jednotlivých kontinentov a objasnenie mikroorganizmov (17. stor.) odhalili neopodstatnenosť biblického mýtu o tom, že boh stvoril všetky živočíšne druhy; autori biblie poznali značne obmedzený počet živočíšnych druhov a rastlín (prakticky len z krajín okolo Stredozemného mora) a považovali za možné umiestniť ich všetky po páre na Noemovej arche. Dnes pozná veda na 2 mil. druhov živočíchov a rastlín. Novým krokom v prekonávaní náboženských predstáv o živote je Darwinova evolučná teória. Mnoho faktov na potvrdenie evolučnej teórie poskytla embryológia, ktorá odhalila vo vývoji zárodku dôsledne sa opakujúce základné etapy všeobecného vývoja živočíšneho sveta. Fyziológia a biochémia, ktoré skúmajú syntézu bielkovín, nukleínových kyselín, tukov a uhľovodíkov ako aj mechanizmy regulácie výmeny látok v organizme, umožnili prekonať názory vitalizmu, ktorý chcel vysvetliť tieto procesy činnosťou nejakej mýtickej životnej sily, ktorej existencia sa spájala s božským zásahom. Geológia, geofyzika a geochémia dokázali, že vzniku života predchádzalo dlhé obdobie (vyše dve miliardy rokov), počas ktorého sa formovala zemská kôra a jej chemické zloženie, vytvárali sa vhodné podmienky pre vznik a rozvoj života na našej planéte. Osobitný význam pre vznik života malo tvorenie a kombinovanie zlúčenín uhlíka, ktoré dostali názov organické zlúčeniny. Spočiatku vznikli podmienky pre masovú syntézu organických látok v prvotnej atmosfére, nasýtenej uhlíkom, čpavkom, vodíkom a vodnými parami. Pôsobením dažďov sa pomerne jednoduché organické látky dostali do rozpadnutých hornín. Tu sa pod vplyvom minerálnych látok ďalej zlučovali a tak sa objavili vysokomolekulárne organické látky, ktoré vo vode vytvorili koloidné zlúčeniny. Fyzikálno-chemické podmienky v ich vnútri umožnili syntézu bielkovín, ktoré mali vlastnosti života. Experimentálne možno sledovať etapy tohto procesu vzniku života na Zemi. Mimoriadne zásluhy pre vedecké rozpracovanie problému vzniku života má sovietsky vedec – A. I. Oparin.
Prírodné vedy teda úplne vyvrátili náboženské učenie o živote. V súčasnosti sa hlavné snahy bádateľov o podstate života zameriavajú na objasnenie vzájomnej podmienenosti štruktúry a funkcií v rozličných biologických systémoch. Osobitná pozornosť sa venuje vnútrobunkovým procesom, najmä skúmaniu životných pochodov na molekulárnej úrovni. Tieto výskumy ešte presnejšie odhaľujú materiálnu podmienenosť života, jeho vznik a vývoj bez zásahu akýchkoľvek nadprirodzených síl.
Tento text pochádza zo Slovníka vedeckého ateizmu. Po kliknutí na písmeno Z sa medzi heslami nachádza i slovo Život.
O projekte
Slovník vedeckého ateizmu je internetový projekt spoločnosti Prometheus, združenia svetských humanistov na Slovensku. Táto elektronická verzia bola vytvorená na báze pôvodného tlačeného vydania.
Vedeckoateistický slovník dávame do pozornosti ateistov i veriacich, aby im poslúžil pri premýšľaní, v diskusiách, pri prehlbovaní poznania o náboženstve i o ateizme. Naším cieľom je tiež prispieť k prekonávaniu náboženstva ako prevráteného odrazu skutočnosti vo vedomí človeka.
Bibliografické údaje pôvodného tlačeného vydania:
Z ruského originálu Kratkij naučno ateističeskij slovar, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Nauka v Moskve 1969 (kolektív autorov – hlavný redaktor I. P. Camerjan), preložil kolektív prekladateľov. Domestikovali – J. Dubnický, T. Halečka, V. Hudečková, B. Kvasnička, P. Prusák, A. Skácel, J. Zouhar, F. Vašečka.
Vedecký redaktor: člen korešpondent SAV Felix Vašečka.
Recenzenti: prof. PhDr. Ing. Jaroslav Čelko, DrSc. a RSDr. Július Filler, CSc.
Vydal: Ústav vedeckého ateizmu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Zodpovedný redaktor: člen korešpondent SAV Felix Vašečka. Náklad: 3 500 výtlačkov. Formát: B5. Počet strán: 736. Rok vydania: 1983.
Vyhotovilo malotirážne stredisko VEDY, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, v Bratislave. Vytlačili Nitrianske tlačiarne n. p., Nitra.
V e-zine Humanisti.sk® uverejnil: Ján Parada.