Mäkké kartóny

O jednom duševnom ochorení.

Diagnóza: mäkký kartón

Po 2. svetovej vojne nastal v Spojených štátoch amerických hysterický ošiaľ v spojení so studenou vojnou. V USA silnel antikomunizmus, čo čiastočne odrážalo fakt, že Sovietsky zväz mal rozhodujúci podiel na víťazstve v 2. svetovej vojne. Niektorí americkí politici mali strach, aby sa komunistická ideológia nestala populárnou i v USA, a tak podporovali a podnecovali protisovietske nálady. [1], [2], [3]

Najaktívnejším sa stal americký republikánsky politik Joseph McCarthy. Po ňom je pomenovaný aj pojem mccarthizmus. [4]

Pojem mccarthizmus označuje demagogické prenasledovanie a útoky na základe nepodložených obvinení v súvislosti s vlastenectvom politických oponentov v USA. [5] Vychádza z označenia éry mccarthizmu – obdobia vyhraneného antikomunizmu v USA počas studenej vojny, v rokoch 1947 – 1957. [6] Prvýkrát bol pojem mccarthizmus použitý v roku 1950 v súvislosti s praktikami Josepha McCarthyho. McCarthy bol americký republikánsky politik a od roku 1947 až do svojej smrti v roku 1957 senátor za štát Wisconsin. Preslávil sa tvrdeniami o veľkom počte komunistov a komunistických špiónov v amerických vládnych aj mimovládnych inštitúciách, a taktiež v zábavnom priemysle. V roku 1950 prehlásil, že má k dispozícii zoznam členov komunistickej strany a prosovietskych špiónov. McCarthy však svoje obvinenia nikdy nedokázal. Podľa odhadov bolo počas éry mccarthizmu preverovaných zhruba 13 miliónov ľudí, z toho niekoľko desiatok tisíc bolo obvinených. Takmer 12 000 ľudí bolo prepustených z práce a približne rovnaký počet sa zriekol funkcie v štátnych rezortoch. Vyše stovka ľudí bola zatknutých, niektorí spáchali samovraždu a uskutočnili sa aj 2 popravy. Medzi obvinenými bolo aj mnoho slávnych osobností. McCarthy sa o to postaral svojím hollywoodskym čiernym zoznamom. Zo známych umelcov to boli napr. Leonard Bernstein, Arthur Miller, Charlie Chaplin, Jiří Voskovec a Orson Welles. Z vedcov boli obvinení Robert Oppenheimer a Linus Pauling. Zo sympatií ku komunistom bol vyšetrovaný i Albert Einstein, ktorý povedal [7]:

„Nie som komunista, ale keby som ním bol, nehanbil by som sa za to.“

Mccarthizmus je politický pojem. Priezvisko politika McCarthyho sa vyslovuje „mek karty“. Z toho vznikol parafrázovaný výraz „mäkký kartón“. Ešte pejoratívnejšie: kartonár alebo mekot. [8]

Diagnózu „mäkký kartón“ má osoba, u ktorej sa prejavuje extrémne silný vyhranený antikomunizmus. Charakteristické pre mäkkých kartónov je, že všade vidia komunistov. V tomto sa v ničom neodlišujú od mentality nacistov (pejoratívne „náckov“), ktorí všade vidia Židov alebo Cigánov. [9] Tak ako je nacista karikatúrou vlastenca, tak je mäkký kartón karikatúrou antikomunistu. Zjednodušene povedané náckovia vidia za všetkým Židov a mäkké kartóny komunistov. Mäkký kartón napríklad podráždene reaguje v diskusii na niečo, čo sa ho dotkne, ak sa to týka kritiky kapitalistického režimu. A tak zaútočí, že oponent je komunista, boľševik alebo totalitár. [10], [11] Mäkký kartón je karikatúra obrancov kapitalistického režimu podobne ako je nácek karikatúra obrancov nacistickej politiky založenej na šovinizme, xenofóbii až opovrhovaniu voči iným národom a etnickým skupinám. (Na Slovensku najmä voči Židom a Rómom.) [12], [13]

Antikomunizmus má svoje opodstatnenie voči komunistom, ale ak niekto hádže do jedného vreca všetky nekomunistické ideológie, demokratické alebo ľavicové, tak to už hraničí s neschopnosťou logicky uvažovať, a ja takúto neschopnosť dávam na roveň s inými duševnými ochoreniami.

Preto dnes, dávno po ukončení studenej vojny, považujem osoby s prejavmi mccarthizmu, za duševne chorých ľudí.

Kritika patrí k občianstvu, k vlastenectvu, k demokracii, pretože ak existujú nekalé javy v spoločnosti, je potrebné ich kritizovať a snažiť sa o nápravu. Nie všetko, čo sa udeje v spoločnosti, je správne. A nie všetko, čo považujeme za správne, musí byť správne i pre väčšinu občanov. Niekedy sa stane udalosť, s ktorou nemusíme súhlasiť. Vtedy nastáva priestor pre kritiku. Ale kritika má obsahovať určité racionálne jadro, a nemá sa zakladať na výmysloch či bludoch. To, že oponent je niekomu nepríjemný so svojimi názormi, neznamená hneď, že musíme oponenta častovať rôznymi pejoratívnymi pomenovaniami (boľševik). Nie je dôvod napríklad každého, kto kritizuje demokraciu, nutné hneď považovať za fašistu. I o demokracii máme rôzne predstavy, od demokracie parlamentného typu až po priamu demokraciu. A názory občanov na demokraciu môžu byť značne odchylné. Zároveň je však potrebné mať na pamäti, že demokracia umožňuje v rámci slobody slova a slobody prejavu združovať ľudí, ktorí naopak majú snahu demontovať demokraciu. Napríklad nastolením monarchie alebo podobným spôsobom ako bola v roku 1973 zvrhnutá demokratická vláda Čilskej republiky vojenským pučom generála Augusta Pinocheta. Nasledovala vojenská diktatúra. Bola ustanovená chunta vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila ústavu, rozpustila kongres, zaviedla prísnu cenzúru, zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova chunta rozpútala kampaň proti svojim oponentom; viac než 3 000 Čiľanov bolo popravených, tisíce ľudí z radov ľavice, ku ktorej sa rátali aj kresťanskí socialisti, bolo uväznených, mučených, prípadne bez stôp zmizli. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v Argentíne) ako politickí utečenci. Často boli prenasledovaní čilskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. Operácie Kondor. [14], [15]

Čiže výraz „mäkký kartón“ je pejoratívne pomenovanie antikomunistu. A nehodí sa na každého antikomunistu. Ako som sa vyjadril, nie je potrebné každého oponenta hneď častovať pejoratívnym pomenovaním. Niekedy z diskusie neskôr vyplynie, že oponent síce nesúhlasí s nejakým javom v demokratickej spoločnosti, ale nie je zástancom likvidácie samotnej povahy demokracie. Napríklad, keď kritizuje javy v spoločnosti, ktoré by mohli viesť k „tyranii väčšiny“, k ochlokracii. [16] Skôr by som hovoril o patologickej dementokracii.

Ale špekulanti, podnikaví boháči, dokážu rovnako demontovať demokraciu, vtedy môžeme hovoriť o demontokracii.

Preto je potrebné pre zachovanie demokracie mať vyspelú vzdelanú spoločnosť. Aby sa občania dokázali čo najlepšie rozhodovať, aby vykonávali tú najlepšiu politiku pre celú spoločnosť. Verejná diskusia, ak má byť účinná a prospešná pre celú spoločnosť, musí poskytovať priestor i oponentom, pretože niekedy môžu občania dospieť k novým názorom pomocou sporov a ich výsledný názor bude vecou dohody zúčastnených. Čím viac ľudí sa zapája do správy vecí verejných, tým viac môžeme hovoriť o demokratickej politike. Preto je potrebné zachovávať slobodu slova a prejavu. Lenže niekedy sa v diskusii objaví kritický názor, a diskutujúci je hneď označený za komunistu či boľševika. V takomto prípade ide o podlý alebo zvrátený jav, pretože by to svedčilo o tom, že nekalé javy v dnešnej spoločnosti sú schopní kritizovať len komunisti či boľševici, a vylučujú sa tak z diskusie anarchisti, sociálni demokrati, liberálni demokrati, kresťanskí demokrati, humanistickí demokrati či zástancovia priamej demokracie, ale aj iní. Kritizovať sa dá čokoľvek, a kritizovať môže ktokoľvek, len by to malo mať istú formu, istú úroveň. Sú aj isté hranice kritiky. Najlepšie je kritizovať vecne, pomocou dobre podložených argumentov.

---

Vysvetlivky:

[1] – Diagnóza – určenie choroby; určenie vôbec; rozbor príčin nejakého javu, stavu, poškodenia a podobne; zistenie, stanovenie choroby po vyšetrení pacienta; prenesene: poznanie, určenie príčin niektorého javu, chýb.

[2] – Hystéria – duševná choroba prejavujúca sa neprimerane zvýšenou reakciou na vonkajšie popudy; neuróza prejavujúca sa kolísavými náladami, zvýšenou sugestibilitou, snahou upútať pozornosť egocentrizmom, sklonom k dramatizovaniu, k zveličovaniu a iné.

[3] – Studená vojna – skrytý konflikt medzi Západom (sem patrí napríklad USA a ďalšie kapitalistické krajiny) a komunistickým blokom (alebo východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom) trvajúci približne od roku 1947 do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991.

[4] – Mccarthizmus – [číta sa: mekkartizmus] politický smer vo vnútornej politike USA po 2. svetovej vojne (podľa senátora J. R. McCarthyho). Pozri aj Joseph Raymond McCarthy: Termín mccarthizmus, použitý po prvý raz v roku 1950 v súvislosti s McCartyho praktikami, sa čoskoro rozšíril i na iné podobné postupy proti komunistom. Dnešný zmysel tohto termínu je všeobecnejší a označujú sa ním demagogické, unáhlené a nepodložené obvinenia a taktiež verejné útoky na charakter či vlastenectvo politických oponentov.

[5] – Demagógia – pozri Definície dôležitých pojmov.

[6] – Ako éra mccarthizmu sa v histórii USA označuje obdobie počínajúc zhruba od konca 40. rokov 20. storočia a trvajúci až do konca 50. rokov, ktorého hlavnou črtou bol vyhranený antikomunizmus prechádzajúci až v antikomunistickú hystériu. Hlavným predstaviteľom tohto prúdu bol senátor Joseph McCarthy, podľa ktorého je táto epocha pomenovaná. McCarthy nikdy svoje obvinenia nedokázal. Mccarthizmus pre mnohých Američanov najmä vo vládnych inštitúciách, odboroch, školstve a zábavnom priemysle znamenal postihy, napríklad stratu zamestnania, na základe často len vágnych podozrení, že sympatizujú s komunistami. (Zdroj: Mccarthizmus) O udalostiach z 50. rokov 20. storočia, z éry mccarthizmu, rozpráva i film Dobrú noc a veľa šťastia (v origináli Good Night, and Good Luck). Je to čiernobiely americký film režiséra Georgea Clooneyho z roku 2005. Je založený na skutočných udalostiach a zaoberá sa situáciou v televízii CBS v 50. rokoch 20. storočia, v dobe tzv. mccarthizmu, t. j. v dobe silného antikomunizmu, v ktorom bolo mnoho Američanov stíhaných za viac či menej pravdivé obvinenia zo spolupráce so Sovietskym zväzom a/alebo Komunistickou stranou USA. Konkrétne rozpráva príbeh investigatívneho publicistického programu See It Now a jeho tvorcov, Edwarda Roscoe Murrowa, Freda Friendlyho a Josepha Wershbu. Názov filmu je inšpirovaný vetou, ktorú Edwar Murrow opakoval vždy na konci programu – “Good night, and good luck”, čiže slovensky „Dobrú noc a veľa šťastia“. Film bol nominovaný na šesť Oscarov, vrátane Oscara za najlepší film, nezískal však ani jedného, avšak bola ocenený Americkým filmovým inštitútom ako jeden z desiatich najlepších filmov roku a ďalej Cenou Stanleyho Kramera. (Zdroj: Dobrou noc a hodně štěstí.)

[7] – Pozri článok Einstein’s Deeply Held Political Beliefs. Citujem:

“I have never been a Communist,” he said. “But if I were, I would not be ashamed of it.”

[8] – Pejoratívnosť výrazu mäkký kartón ako mekáč čiastočne v sebe ukrýva i citoslovce mé, i méé, ktoré napodobňuje bľakot (hlas) ovce alebo kozy, mečanie: posmešné m-é-é-é.

[9] – Nacista – stúpenec nacizmu, ideológie, politiky a praxe vyhroteného nacionalizmu, ideológie jednostranne zdôrazňujúcej význam národa ako spoločenskej jednotky.

[10] – Boľševik – prívrženec ľavého krídla bývalej ruskej Sociálnodemokratickej robotníckej strany (proti prívržencom pravého krídla, menševikom); starší názov komunistov leninovcov: Všezväzová komunistická strana (boľševikov) – starší názov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

[11] – Totalitár (totalitárka) – stúpenec totalizmu; totalitný – ktorý je založený na násilnej, neprirodzenej jednote; ktorá je príznačná pre totalitu.

Totalita:

1. celistvosť, jednotnosť: totalita života;
2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych režimoch.

[12] – Šovinizmus – krajný nacionalizmus sprevádzaný nenávisťou k iným národom; vyhranený nacionalizmus založený na slepej viere v nadradenosť vlastného národa a hlásajúci nenávisť k iným národom (podľa postavy napoleonského granátnika Chauvina z francúzskej satirickej komédie).

[13] – Xenofóbia – (chorobný) strach zo všetkého neznámeho, cudzieho; strach z cudzincov; nenávisť voči nim; odpor, nepriateľstvo, nedôvera ku všetkému cudziemu.

[14] – Pozri Augusto Pinochet.

[15] – Chunta, junta [ch-] – vládny orgán, organizácia s dočasnou právomocou často s vojenským a protidemokratickým rázom (napríklad v juhoamerickom prostredí): vojenská chunta.

[16] – Ochlokracia – vláda luzy; prevzatie politickej moci revolučnými masami (chápané z hľadiska vládnucej triedy); luza – pejoratívne: deklasované zložky spoločnosti; zberba.

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 10. 12. 2012.