O zaujímavých citátoch.
Na webovej stránke Vychytané.sk sa nachádza citát od Gabriela Lauba:
„Pravým ateistom môže byť len bývalý veriaci.“
Hneď mi napadlo dodať:
„Pravým humanistom môže byť i bývalý pravý ateista.“
Gabriel Laub vyslovil zaujímavú myšlienku:
„Najviac potrebujú boha ateisti. Čo by inak boli?“
Predsa by boli humanisti. Slovo „ateista“ existuje len preto, lebo sú teisti. Keby neboli teisti, nepoužíval by sa ani výraz ateista. Výborne to povedal Adam Roman.
„O bohu by človek za normálneho vývoja spoločnosti nemal ani len vedieť. Náboženstvom sa ľudia dnes zaoberajú len preto, že náboženstvo vôbec prežilo, rovnako ako sa trápia len tými chorobami, ktoré dnes ešte nie sú úplne odstránené. Ak by náboženstvo dnes nejestvovalo, zrejme by už nikdy nevzniklo! Práve v tom zmysle nás nič nenúti zaoberať sa vôbec predstavou akéhosi boha a práve preto veriaci sú tí, ktorí tvrdia čosi nezvyklé, čo by mali veľmi starostlivo dokazovať a nie počítať s tým, že kľukatý vývoj spoločnosti spôsobil, že sú dnes vo väčšine.“
Gabriel Laub sa narodil 24. 10. 1928, Bochnia (pri Krakove, Poľsko) a zomrel 3. 2. 1998, Hamburg (Nemecko). Bol najmä prozaik, humorista, autor aforizmov a prekladateľ. Narodil sa v rodine židovského obchodníka. Po vypuknutí vojny v septembri 1939 a po obsadení východných území Poľska sovietskou armádou rodina žila najprv deväť mesiacov vo Ľvove, neskôr bola odvedená za Ural a po prepustení v roku 1941 žila do mája 1946 v Samarkande (Uzbekistan). Laub navštevoval poľské a ruské školy. Maturoval v roku 1946 v Krakove. Od toho roku žil v Prahe, kde absolvoval Novinársku fakultu Vysokej školy politických a sociálnych vied (1946 – 1951). Od 1948, kedy tiež obdržal československé občianstvo, pracoval ako novinár a spisovateľ: najprv v Študentskom predvoji (do 1950), od októbra 1950 v Ľudových novinách. Po návrate z vojenskej služby v roku 1953 nebol prijatý do trvalého zamestnania kvôli presídleniu rodičov do Izraela. Prechodne pôsobil okrem iných zamestnaní v redakcii Mladá dedina (1964 – 1966) ako redaktor Plameňa a tiež ako kabinetný tlmočník. V roku 1968 bol prijatý do redakcie Ľudových novín, ktoré však nezačali vychádzať. Po auguste 1968 Laub odišiel do západného Nemecka a usadil sa v Hamburgu ako novinár, neskôr spisovateľ z povolania. Spolupracoval s nemeckou televíziou a rozhlasom (Nord Deutschland Rundfunk, West Deutschland Rundfunk, Deutsche Welle), bol členom Akadémie slobodných umení v Hamburgu, v rokoch 1978 – 1982 bol predsedom exilového PEN-klubu nemeckej jazykovej oblasti. Prispieval do Ľudových novín, Kina, Hosťa do domu, Plameňa (tu uverejnil v roku 1963 preklad Solženicynovho Jedného dňa Ivana Denisoviča), Literárnych novín (Literárnych listov, Listov), Divadelných a filmových novín i do celej rady slovenských, poľských, sovietskych a rakúskych časopisov. Po roku 1968 publikoval v Die Zeit, Deutsche Zeitung (Bonn), Die Presse (Viedeň), Die Weltwoche (Zürich), Israel Nachrichten, Al Hamišmar (obe Tel Aviv) a iných. Prekladal z poľštiny, slovenčiny, ruštiny, neskôr z češtiny a do nemčiny. V roku 1994 mu bola udelená hlavná cena v súťaži Európsky fejtón. Užíval o. i. šifier: -au- (Kino 1959), gl, G. L. (Plameň), -gl-, (lb), -ll-. Len ojedinele použil pseudonymy Jewgenij Samarkandcev a Josef Simon. Už počas svojho pobytu v Československu sa Laub prezentoval ako bystrý novinár, humorista a satirik, autor originálnych úvah, mikropoviedok, a predovšetkým vtipných aforizmov (Skúsenosti). Z perspektívy všedného ľudského života v nich relativizoval a demýtizoval témy spoločenské, filozofické i umelecké. Medzi autorom najčastejšie používané prostriedky patria hra s významami slov a s nezvyčajnými kontextmi, zdoslovnenie metafory, ako i používanie úsudkov obsahujúcich logický paradox a formulácie nových „definícií“. Individuálne a sociálne klamy tak, ako sú formulované v pojmoch, konvenčných úsudkoch, večných pravdách, frázach, filozofických poučkách, heslách, definíciách, programoch a teóriách, ironicky a satiricky odkrýva i Laubova tvorba neskoršie, či už vydané česky (Najväčší proces dejín), alebo nemecky či hebrejsky.
Viac: Slovník českej literatúry.
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 5. 12. 2012.