Ale rád pomôže slepému v živote.
Na dnes už neexistujúcej webovej stránke Humanistických ateistov z Českej republiky bola výzva Televízny dokument Náboženstvo verzus ateizmus – výzva pre všetkých.
Okrem iného sa tam spomína i táto veta, ktorú, zdá sa, napísal kresťan:
„Chlubit se i dnes svým bezbožectvím, je politovánihodné, jako kdyby se slepec chlubil svou bílou holí.“ (Zdeněk Čechovský)
Myslím si skôr opak. Že skôr to platí takto:
„Chváliť sa dnes svojím náboženstvom, je poľutovaniahodné, ako keby sa slepec chválil svojou bielou palicou.“
Tak som vytvoril na túto tému memetický obrázok.
Humanizmus je prirodzený svetonázor. Až teisti pridávajú k tomuto svetu ešte navyše ako bielu palicu nejaký ďalší nadprirodzený svet, plný bohov, s nebom a peklom, s anjelmi, a podobnými mytologickými bytosťami s „pridanou hodnotou“.
Takže nie tá „bezbožnosť“ je poľutovaniahodná, ale naopak, ľutovať treba tých, ktorí k prirodzenému svetu pridávajú ešte čosi navyše, čosi neprirodzené, aj keď to nazývajú nadprirodzeným svetom.
Humanisti sú tí, ktorí vidia. A nedávajú si klapky na oči. Teisti (napríklad kresťania) naopak potrebujú k životu barličku (bielu palicu). Nazývajú ju viera.
Pozri článok Humanista a bezbožník. Ako som povedal, nie je to to isté. Ale teisti zvyknú humanistov osočovať, že sú bezbožníkmi.
Napríklad v bulletine Život Cirkvi, 46/2012, ročník 19, sa na strane 4 píše:
Benedikt XVI. počas generálnej audiencie o slove, človeku a viere
„Od čias osvietenstva sa kritika náboženstva stále stupňuje: dejiny sú poznačené aj existenciou ateistických systémov, či režimov, v ktorých bol Boh pokladaný len za projekciu ľudskej mysle, ilúziu a produkt spoločnosti, tak často oklamanej rozličnými pochabosťami. V minulom storočí nastúpil silný proces sekularizácie, učenie o absolútnej autonómii človeka, ktorý je mierou a tvorcom celej reality, avšak v konečnom dôsledku ukrátený o jeden dôležitý aspekt: totiž, že je stvorením na ‚obraz a podobu Boha‘. V našich časoch vystúpil ďalší fenomén, veľmi nebezpečný pre vieru: máme tu istú formu ateizmu, ktorú možno definovať ako ‚ateizmus praktický‘, – v ktorom sa nepopierajú pravdy viery alebo náboženské obrady, ale pokladajú sa za irelevantné pre každodenný život – teda ľudia žijú tak, akoby Boha nebolo (etsi Deus non daretur). Napokon však, tento spôsob života je ešte ničivejší, pretože privádza k nezáujmu voči viere a voči otázke o Bohu ako takej.“
Katolícky pohlavár vlastne hovorí, že spôsob života humanistov je ničivý, lebo nie je slepý, a nie je odkázaný na bielu palicu.
Archív:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 21. 11. 2012.