Začalo leto. Okrem extrémne horúceho počasia nám kropaje potu spôsobuje nielen naša vláda, ale aj európski úradníci.
Tým v Európskej centrálnej banke sa darí pretrvávajúcou politikou nízkych úrokových sadzieb „kaziť“ euro do takej miery, že dolár bude čochvíľa silnejší než spoločná európska mena. Inflácia, ktorá je hlavne dôsledkom expanzívnej monetárnej politiky ECB a nezodpovednej fiškálnej politiky, sa do krajín eurozóny prelieva rôznym tempom a u nás pozorujeme jednu z najvyšších. Novinári nám často posielajú otázky, čo s tým môžeme robiť. Stručná a jednoznačná odpoveď je – vôbec nič.
Ak teda za realistickú možnosť nepovažujeme apel občanov za škrtanie vo vládnych výdavkoch. Skúste si spolu so mnou predstaviť protest zodpovedných rodičov pred parlamentom za nižšie rodinné prídavky. Jednou z ilúzií, ktoré sú masívne rozšírené v slovenskej spoločnosti, je, že nás politici pred infláciou dokážu bezbolestne uchrániť. To ale nejde. Inflácia je ako choroba, a pri chorobe každý pacient trpí. Vláda krátkodobo môže vyvolať ilúziu, že formou dávok pomôže obyvateľstvu infláciu zvládnuť, avšak o čom už nehovorí, sú skryté náklady týchto (bohužiaľ plošných) dávok, ktoré budú musieť byť kompenzované buď škrtmi v iných výdavkoch štátu (chudák zdravotníctvo a školstvo!) – a to vieme, že politici robia neradi, a teda pristupujeme k „alebo“, a tým je zvyšovanie daní s negatívnym dopadom na budúci ekonomický výkon hospodárstva. Všetko toto sa deje napriek vyššiemu výberu daní, než bol plánovaný. Je za tým, samozrejme, rast cien, nie rastúca produktivita. Nutkanie rozdávať a byť za pekného je však neodolateľné. Pritom len ekonomický rast a zvyšovanie produktivity môže z dlhodobého hľadiska dostať slovenské verejné financie do udržateľných čísiel. Zvyšovanie daní by sa mohlo dostať na stôl až po vyčerpaní možností úspor. Ale žiadne návrhy na šetrenie a signifikantné úspory nevidíme. Roky voláme po personálnom audite verejnej správy, ten sa však ani nezačal.
A tak jedným z populárnych „stolčekov prestri sa!“ ostávajú napríklad tzv. sin taxes, alebo po slovensky dane z hriechu. Je pritom jedno, že môže ísť o charitatívnu tombolu, športku či stávky na víťazstvo v prezidentských voľbách. Keď ich politik neinformovanej verejnosti artikuluje ultimátne ako spôsob boja proti závislostiam a gamblingu, diskusia je ukončená.
Podobne ako pri iných typoch daní z hriechu môžete zabudnúť na earmarking, ergo použitie výnosu dane na eliminovanie spoločenských nákladov zdaňovanej negatívnej externality. Ani nehovoriac o ďalších negatívnych nezamýšľaných následkoch, ktoré opisujeme v novej publikácii Hazardné hry: stolček prestri sa.
Slovné spojenie „fínsky model“ sa stalo vo verejných diskusiách o reformne vzdelávacieho systému na Slovensku mantrou, ktorú sa nepatrí spochybňovať. Etalón prístupu, ktorú by sme mali replikovať, počúvate z každej strany. O čom sa až tak nehovorí, je klesajúci trend výsledkov fínskych žiakov a mnohé ďalšie problémy, ktoré sa vo fínskom vzdelávaní objavujú. Opisujeme ich v novej publikácii Fínsky sen – Ako sa poučiť z fínskych chýb a skutočne reformovať školstvo, kde okrem opísania rizík a výsledkov monokultúry vo vzdelávaní a centrálneho riadenia prezentujeme aj alternatívy vedúce k inovatívnejšiemu vzdelávaniu s vysokou vnútornou dynamikou pri imitovaní dobrých postupov a odmietaní nesprávnych.
Počas minulého mesiaca sme publikovali aj novú publikáciu Dáta v globálnom zdravotníctve. Zdravotníctvu sa venujú aj ďalšie texty v tomto čísle a s potešením píšem, že sme oživili náš diskusný neformálny formát #ekonomickereci, kde na 21. pokračovaní na tému „Kto nás ošetrí?“ diskutéri rozoberali jednu z kľúčových výziev (nielen) slovenského zdravotníctva.
Prajem vám príjemné letné, no stále inšpiratívne čítanie!
Mesačník Market Finesse 6/2022.
Richard Ďurana
Autor: INESS.