Humanisti sú hasičmi a kresťania požiarnikmi.
Vo fundamentalistickom časopise Kultúra č. 18 z 31. októbra 2012 je článok s názvom: Hodnoty si vyžadujú úctu, ale aj obranu.
O tento článok mi nejde. Len s týmto názvom si pomôžem. Zaujal ma iný článok, Pozvanie k tradícii, ktorý napísal Teodor Križka. Píše v ňom:
„Európa sa vyvíja k alternatíve voči kresťanstvu, pričom vymýšľa, resp. oživuje ďalší utopický pokus o novú sebaidentifikáciu človeka. Prometeus sa odtrhol z reťazí, kradne Hefaistovi oheň z jeho božskej vyhne a nosí ho ľuďom akoby z ušľachtilých pohnútok oslobodiť ich.“
„Zámerne si pomáham antickou mytológiou, lebo každá etapa takéhoto oslobodzovania sa nápadne podobá na kopírovanie antických ideálov so všetkým, teda nielen s racionalizmom, ale aj, a najmä, s jeho úpadkom,“ pokračuje ďalej Teodor Križka.
„Antických ideálov so všetkým“? Aj s otroctvom?
„Racionalistická, osvietenská, materialistická, marxistická, ľavičiarska predstava o pokroku je z tohto druhu detského hľadania zápaliek. Zakaždým to končí nie iba ohrevom vody v čajníku, ale požiarom. A čím sú tie zápalky ukryté vyššie, tým je aj požiar väčší. Dá sa preto celkom racionálne predpokladať, že viera v pokrok, toto náboženstvo bez boha, sľubované satanom už v knihe Genezis slovami ‚budete ako boh‘ (nie ‚budete boh‘, lež iba ‚ako boh‘), je pozvaním do pekla.“
„Náboženstvo bez boha“ je oxymoron. A opäť tradičné vyhrážanie sa peklom!
„Preto niet divu, že vzniká potreba obnovy mravného rytierstva. Intuitívne sa toto rytierstvo prejavuje v úsilí národov nestratiť svoju identitu, nerozpustiť sa v globálnom chaose. Ale toto úsilie o národné je iba malou ozdobou na rytierskom brnení. V skutočnosti sa rytierstvo dnešných čias volá tradicionalizmus,“ hlása v článku Teodor Križka.
„Tradicionalizmus je Mojžiš, ktorý svoj ľud prevedie Červeným morom (marxizmu, boľševizmu, trockizmu, ľavičiarstva, liberalizmu, globalizmu, všetkých podôb ateizmu, vrátane útoku na ľudskú prirodzenosť) do Zasľúbenej zeme. Táto cesta bude dlhá. Iba symbolicky bude trvať štyridsať rokov. Ale treba ju podstúpiť.“
Teodor Križka nazýva staršie náboženstvá mytológiami, pritom mytológiou je i samotné kresťanstvo.
Dávam do pozornosti článok Humanizmus je prirodzený.
Teodor Križka používa pri svetonázoroch alternatívnych voči kresťanskému svetonázoru expresívne výrazy ako „odtrhol z reťazí“, „kradne“. Potom keď hovorí o pokroku, narieka akoby bol pokrok požiarom. V určitom zmysle by som s takýmto názorom aj súhlasil. Napríklad hospodár staré a prehnité vo svojej záhrade nechá spáliť. Ale v skutočnosti je ešte užitočnejšie spraviť zo starého a prehnitého dobrý kompost. Múdry hospodár má z hnoja úžitok.
Poviem na rovinu, že keď čokoľvek čítam v súvislosti s etikou o rytierstve, tak mi vždy príde na um, že skutočným rytierstvom je dnes humanizmus.
Humanista vie, že cesta je náročná a odvážni sa už vydali na cestu. Odvážni neváhali podstúpiť útrapy a nástrahy, ktoré im kladú do cesty rôzni bigotní fundamentalisti. Čo aj by sa nazývali tradicionalistami.
Ako napísal nedávno zosnulý Paul Kurtz v Etike humanizmu, existujú vývojové štádiá ako sú detská nemorálnosť, poslušnosť voči pravidlám, city náklonnosti voči iným ľuďom, etika sebectva, jednota morálneho cítenia a rozumného sebectva, a najvyššie v hodnotovom rebríčku je humanistická etika.
Dopracovať sa k etickej dokonalosti je však náročné. Ako Paul Kurtz napísal na inom mieste:
„Humanisti vidia úspešnosť života v dobrom žití a v dosiahnutí určitej trošky (modicum) šťastia. Pre jednotlivca je šťastím v niečom obstáť a dosiahnuť plné rozvinutie svojej osobnosti. Život človeka je ako umelecké dielo.“
V závere knihy Zakázané ovocie – Etika humanizmu sa Paul Kurtz vyjadril:
„Historicky sa vyvinuli aspoň dva pramene morálnosti: nadprirodzené teistické systémy, ktoré sú založené na príkazoch viery a udomácnení zvykom; a normatívne zásady a hodnoty, založené na kritickom etickom hľadaní.“
„Teistické systémy morálnosti nie sú schopné vyrovnať sa s konfliktmi moderného sveta. Usilujú sa držať človeka v područí obmedzených morálnych predstáv, vypracovaných v detských začiatkoch ľudskej rasy. Prikazujú stiahnuť sa do kukly čakania na pomyselnú spásu. Ale starodávne pravdy sa dnes nedajú vzťahovať na nové skutočnosti sveta, v ktorom prebiehajú rýchle technologické, ekonomické, sociálne, kultúrne a politické zmeny.“
„Dajú sa odhaliť nové žriedla etickej múdrosti, ale len ak okúsime z plodov zo stromu poznania dobrého a zlého. Ako vyhnanci z raja majú ľudia vzrušujúcu možnosť stať sa eticky zodpovednými bytosťami, schopnými riešiť problémy budúcnosti prostredníctvom svojej kritickej inteligencie.“
„Etika humanizmu pramení z hĺbok filozofickej múdrosti – Grécka a Ríma, renesancie a osvietenstva – a z poznatkov modernej vedy. Kritické etické hľadanie poskytuje zmysluplné usmernenie pre etickú voľbu. Musíme ťažiť z toho najlepšieho v minulosti – zo všeobecných morálnych pravidiel, z dedičstva predošlých civilizácií a zo základov cností, ako ich predstavujú racionálne osobnosti. Humanizmus hlása, že jednotlivci sú zodpovední voči sebe samým, ale aj voči iným členom spoločnosti; že musíme rozvíjať charakter našich detí, vštepovať im súcit a láskavosť, zveľaďovať ich schopnosti etického poznania. V konečnom dôsledku nám rozum poslúži dobre len vtedy, ak vyvinieme nové zásady, primerané nastávajúcemu veku.“
„Etické koncepcie zajtrajška musia byť priam planetárne. Musíme prekročiť hranice úzkej lojality a provinciálneho šovinizmu minulosti. Musíme uznať, že základné ľudské práva sú čo do rozsahu univerzálne.“
„Nepodliehajme pesimizmu alebo zúfalstvu. Hodnotný a významný život môžeme žiť tu a teraz. Ak budeme jesť z plodov zo stromu života, spoznáme, že v priebehu tvorivého života dostávajú veci nový vnútorný zmysel. Od nás a od toho, čo robíme, závisí, či sme schopní viesť dobrý život. Každý človek je do značnej miery sám zodpovedný za svoj osud. Každý sa môže do vôle tešiť z prekrásnych radostí života. To platí pre každého; musíme sa učiť žiť, milovať a spolupracovať v spoločných etických komunitách. Osobitne to platí pre tých, ktorí nadobudli nielen cit pre vlastnú osobnú hodnotu, ale aj cit pre osobnú hodnotu a dôstojnosť každej ľudskej bytosti v celom ľudskom spoločenstve.“
Na zadnej strane obalu knihy, ktorú do slovenčiny preložil Rastislav Škoda, sa ešte píše:
„Dá sa žiť dobrým životom a byť morálne zodpovedným bez viery v nejaké náboženstvo? Áno, tvrdí v tejto knihe Paul Kurtz, významný sekulárno-humanistický filozof. Kým pravoverní teisti a fundamentalisti popierajú túto možnosť a odmietajú sekularizmus, Kurtz je pevne presvedčený, že môžeme prekročiť hranice farských postojov a dosiahnuť vyšší stupeň etiky.“
„Dejiny ukázali, že viera v Boha nie je zárukou morálnej cnosti a že je nesprávne namyslene tvrdiť, že jediní ‚svätí‘ sú tí, ktorí žili vo zväzku s kostolmi a cirkvami a jediní ‚hriešnici‘ tí, ktorí žili mimo nich. Kurtz hlása, že pretŕhaním pút deistických ilúzií môžeme podnietiť odvahu a zdravý rozum k vytvoreniu racionálnej etiky, založenej na realistickom pohľade na prírodu a na spoznaní všeobecných morálnych pravidiel, spoločných všetkým ľuďom. Presviedča nás, že musíme jesť ‚zakázané ovocie‘ rajského stromu poznania dobrého a zlého, pustiť sa do etického hľadania a zásady nášho správania budovať na samostatnom rozmýšľaní; len táto cesta vedie k objaveniu etických právd, ktoré môžu usmerňovať aj spoliehanie sa na seba samého aj uznávanie práv iných.“
Humanisti sú tí dnešní rytieri, ktorí neváhajú jesť „zakázané ovocie“ stromu poznania, a svoju chrabrosť preukazujú svojím žitím bez viery v nejaké náboženstvo.
Ak niekto zakladá požiar, tak sú to rôzni pokútni fundamentalisti, ktorí sa vyhrážajú ľuďom peklom, a svoj pesimizmus a zúfalstvo maskujú do rečičiek o „posmrtnom živote“. Alebo neustále pripomínajú apokalypsu a hovoria o hrôzostrašnej vidine konca sveta.
Aj pre humanistov platí: Hodnoty si vyžadujú úctu, ale aj obranu.
Humanisti bránia pokrok. Neznevažujú túto hodnotu. Zároveň upozorňujú na šarlatánov, ktorí sa snažia vedecké poznatky zneužiť.
Dodnes rôzni „rytieri“ žijú ako Don Quijote de la Mancha, a zneužívajú vedu napríklad na zakrytie svojej propagácie boha ako stvoriteľa vesmíru pod rúškom ilúzie takzvanej teórie inteligentného dizajnu.
Alebo prinášajú akože „vedecké dôkazy“ o existencii duše.
Dnešné humanistické rytierstvo, to nie je len boj proti rôznym pavedám a tmárstvu, kritike novších či starších mytológií, vrátane súčasnej populárnej kresťanskej mytológie, je to aj veľká výzva pre osvetu. Mnoho ľudí totiž vôbec nevie, že existujú napríklad humanistické zásady. To sú zásady nových rytierov.
Vysvetlivky pod čiarou:
bigotný – prehnane, prepiato zbožný, pobožnostkársky; nábožensky zaujatý, nadmierne nábožensky horlivý: bigotný katolík
fundamentalizmus
- ortodoxné až fanatické pridržiavanie sa istej viery, istého učenia: islamský fundamentalizmus, kresťanský fundamentalizmus
- bezvýhradné vyznávanie istej dogmy, poučky a podobne
fundamentalistický ≈ pravoverný
šarlatán (šarlatánka) – kto (chvastúnsky) predstiera nejaké znalosti a schopnosti, vystupuje podvodnícky a klamársky, zasahuje do nejakého odboru: vedecký, politický šarlatán
Archív:
Pozri: Náboženstvo starých Grékov a Hrdinské báje.
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 7. 11. 2012.