O jednom karikaturistovi ateizmu.
„Leonard Rajen“ si v Google službe vytvoril niekedy koncom roka 2012 webovú stránku s názvom Kultúrny ateizmus. Mne sa však teraz nedarí dostať na túto stránku, tak ani neviem, kedy a či vôbec ju zrušil.
Pôvodne som svoj názor na Rajena vyjadril 29. 10. 2012. Vtedy som napísal:
„Ale ak sa do nej na chvíľu začítate, rýchlo zistíte, že ide o karikatúru ateizmu.“
Aj keď je to strata času čítať jeho názory, ja sa venujem čomukoľvek, čo nejako súvisí s humanizmom. I keď okrajovo, alebo aj znevažujúco. Preto považujem za svoju „povinnosť“ informovať humanistov o tomto karikaturistovi ateizmu. Predpokladám, že až raz bude viac známy humanizmus, že niekto vytvorí i karikatúru humanizmu.
Pravidelne čítam Zošity humanistov, takže som sa z komentára od katolíka Cibrinku (známeho aj pod prezývkou TvojOponent) dozvedel o existencii tejto stránky kulturistu ateizmu.
Dosť smiešnym spôsobom sa „Leonard Rajen“ snaží znehodnocovať význam slova ateizmus.
Buď to robí zámerne, s cieľom poškodiť hodnoty ateistického svetonázoru, alebo ide o veľkého amatéra, začiatočníka, či nedouka, neschopného navštíviť zopár webových stránok, aby sa dočítal, a pochopil, čo je ateizmus. Zrejme ani nečítal knihu Antológia moderného ateizmu.
Lebo keby ju čítal, vedel by:
„Ateizmus ako svetonázor vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: človek nepotrebuje boha vôbec na nič. Nepotrebuje ho na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. Boh je podľa ateistu jednoducho zbytočná hypotéza, ktorá popis sveta iba komplikuje.
Naproti tomu teizmus (protiklad ateizmu a základné filozofické východisko každého náboženského svetonázoru) zastáva názor, že človek boha potrebuje – aspoň na niečo. Dnes ho vraj ešte potrebuje na vysvetlenie niektorých prírodných javov (napr. vzniku života a vedomia), na odvracanie či zmierňovanie chorôb a pohrôm (prostredníctvom verejných a súkromných modlitieb a náboženských obradov), na udržiavanie morálky – údajne až do tej miery, že bez boha by sa spoločnosť morálne úplne zvrhla (čomu majú napodiv čeliť také banálne opatrenia, ako je zákaz nedeľného predaja či povinná náboženská výchova, ktorá ľudskú spoločnosť zušľachťovala v Európe po dve tisícročia so známymi výsledkami). Teista teda postuluje okrem hmotného sveta aj existenciu akéhosi (bližšie nešpecifikovaného) nehmotného princípu, ktorý si obvykle predstavuje ako osobu. Čestne však priznáva, že o mechanizme účinkovania tohto princípu na svet a spoločnosť dokopy nič nevie. A má obrovský problém: existenciu priam zástupov takto postulovaných bytostí nevie ničím hodnoverne dokázať.“
Rajen napísal niekedy v roku 2012 článok Bitka o svetonázor detí. V ňom sa sťažuje:
„Až prednedávnom som sa dozvedel, že ateisti si na vypracovanie osnov etickej výchovy pribrali odborníka na etiku pána Ladislava Lencza, teológa a jezuitu. (!!!)“
Ale to ani nie je pravda. Akí ateisti? Kde sa vzali? Na ministerstve? Ktorí? To by bolo dobre vedieť, ktorí úradníci, ateisti, o tom rozhodli. Lebo humanisti majú svoje vlastné vypracované učebné pomôcky, ale žiaľ, úradníci názor humanistov ignorovali.
Je to presne naopak, ako si namýšľa Rajen. Napriek tomu, že humanisti majú pre etickú výchovu vlastné učebné materiály, proti ich vôli a záujmu rodičov – humanistov boli žiakom na hodiny etickej výchovy nanútené štátnymi úradníkmi „odborné“ knihy dajme tomu od toho teológa a jezuitu.
Veď to je výsmech a arogancia moci štátnych úradníkov, že ignorujú vôľu rodičov – humanistov.
Kým teisti, a na Slovensku ide špeciálne o kresťanov, si sami určujú, čo sa bude vyučovať na hodine náboženstva (a určujú, rozhodujú aj kto bude vyučovať; kňazi, mníšky), tak humanisti túto možnosť pri hodine etickej výchovy vôbec nemajú.
To je dôsledok tej smutne známej a rozšírenej predstavy o tom, že pre občanov je štát otcom a cirkev je matkou.
V metodickej príručke pre humanistickú etickú výchovu Zvládnuť umenie žiť a stať sa občanom sveta nie je jednoduché, ktorú vydalo v roku 2005 Vydavateľstvo Rastislav Škoda v Bratislave v edícii K teórii a praxi humanistickej výchovy, sa v úvode píše:
„Ústava SR občanom síce zaručuje slobodu v tom, že Slovenská republika je štátom, v ktorom ‚…každý má právo byť bez náboženského vyznania…‘, no minister školstva M. Fronc rozhodol inak. Ratifikáciou Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní a rozhodnutím o zavedení povinne voliteľného predmetu náboženská výchova v alternatíve s etickou výchovou od 1. 9. 2004 začínajúc 1. roč. ZŠ, prinútil rodičov – humanistov (t. j. nábožensky neveriacich občanov) vyberať pre svoje deti etickú výchovu, hoci svojím obsahom nezodpovedá ich presvedčeniu.“
O tom sa čitatelia e-zinu Humanisti.sk® už dočítali dávnejšie v článkoch Nealternatívna alternatíva a Rád vysvetlím, kto sú humanisti.
Ďalej sa v spomínanej metodickej príručke píše:
„Ministerstvo školstva Slovenskej republiky popiera a programovo bráni slobode svedomia časti občanov. Svedčí o tom aj postoj MŠ SR k našej snahe sprístupniť školám alternatívne učebnice a ďalšiu potrebnú humanistickú literatúru.
9. 3. 2004 požiadalo naše vydavateľstvo o udelenie schvaľovacej doložky na už vydané a mnohými školami používané a pozitívne hodnotené preklady alternatívnych učebníc používaných v Nemecku (Brandenbursko a Berlín). Po urgenciách sme sa z ministerstva v liste č. CD-2004-8022/15720-1:096 z 10. 8. 2004, spracovanom p. Parákovou a podpísanom p. Ing. Jánom Morongom, generálnym riaditeľom sekcie regionálneho školstva, dočkali jednoznačnej a hlbokomyseľnej odpovede, ktorej záver treba citovať v plnom znení: ‚Etická výchova na I. stupni ZŠ je ucelený projekt, ktorý má jasný cieľ, obsah, výchovný štýl i špeciálne metódy. Metodický materiál je v štádiu spracovávania. Učitelia k 1. septembru budú disponovať metodickou príručkou, ktorá im pomôže napĺňať ciele predmetu. Už v koncepcii predmetu Ústredná predmetová komisia pre ETV neráta s učebnicou (tak je to aj na II. stupni), aby sa vyhlo schematickému chápaniu predmetu, ktorý je vysoko dynamický a poskytuje priestor pre situáciu v triede a pre tvorivosť učiteľa. Predmet nie je viazaný na žiadny svetonázor, avšak ani žiadny svetonázor vrátane náboženského neznižuje a nehodnotí. V tejto oblasti je vo svojich cieľoch orientovaný na akceptáciu inakosti pri vzájomnej úcte a tolerancii. Z uvedených dôvodov neodporúčame predmetnú literatúru ako alternatívne učebnice etickej výchovy.‘
My, spolu s rodičmi, učiteľmi a všetkými občanmi humanistami ministerstvu školstva odpovedáme: ďakujeme, nechceme! Nechceme vyšpekulovanú koncepciu etickej výchovy. Chceme, aby sa predmet etická výchova určený pre žiakov občanov – humanistov koncipoval v súlade s ich svetonázorom. Chceme rovnaké materiálne, technické a personálne zabezpečenie vyučovania humanistickej etickej výchovy ako má výučba náboženskej výchovy, t. j. humanistické učebne osnovy, učebnice pre žiakov a metodické príručky pre učiteľov a chceme dôkladné odborné a metodické vzdelanie pre učiteľov humanistickej etickej výchovy. Neželáme si, aby tento predmet vyučovali katechéti. Je to naše právo a je povinnosťou MŠ SR toto pravo rešpektovať.
V tomto ohľade práva občanov – humanistov zastupuje a reprezentuje Spoločnosť Prometheus, združenie svetských humanistov. Ministerstvo školstva i ministerstvo kultúry však všetky početné doterajšie pokusy Spoločnosti Prometheus o konštruktívny dialóg zmarili a ignorovali.
Napriek tejto arogancii ústredných orgánov štátnej správy sa občania – humanisti hlásia o svoje legitímne práva. Výrazom, toho je aj vydanie tejto metodickej príručky a námetov pre humanistickú etickú výchovu, ktorú nám na tento účel ochotne poskytlo Pedagogické študijné centrum humanistickej etickej výchovy v holandskom Utrechte.
Výber nebol náhodný. Holandskí humanisti prešli podobnú cestu, prekonávali podobné prekážky, s akými sa boríme teraz my. Jedným z kľúčových znakov systému výchovy a vzdelávania v Holandsku je sloboda vzdelávania zakotvená v článku 23 holandskej ústavy. Patrí sem:
– sloboda zakladať školy v súlade s náboženskými alebo ideologickými princípmi,
– rovnosť vo financovaní štátnych a súkromných (vrátane cirkevných) škôl,
– podmienka pre obce a mestá, aby zabezpečili vhodnú formu štátneho vzdelávania.“
Rajen narieka:
„Adolf Hitler sa v jednom rozhovore posťažoval, že je choré, aby sa na jednej hodine deti učili o stvorení a na druhej o evolúcii. Vraj deti sú potom zmätené. Nevedia, kde je pravda a na frak dostáva aj autorita učiteľa. Podobnú kritiku na výuku náboženstva predkladajú aj dnešní ateisti.“
Ktorí dnešní ateisti nariekajú s Hitlerom? Jedine, ak tento Rajen!
Pripomeňme si Hitlerov názor na sekulárne školy:
„Sekulárne školy nikdy nemôžeme tolerovať, pretože takéto školy nedávajú [svojim žiakom] žiadne náboženské inštrukcie a všeobecné morálne inštrukcie bez náboženského základu visia vo vzduchu. Súčasne, akékoľvek formovanie charakteru a náboženstvo musí byť odvodené z viery.“
(Adolf Hitler vo svojom prejave 26. apríla 1933.)
Už keď si Rajen dal takú námahu s vytváraním loga pre svoju „špeciálnu“ ideológiu v podobe kvetiny, mohol sa aspoň zapojiť do súťaže, ktorú vyhlásili českí humanistickí ateisti. (To však platilo v roku 2012. Spolok Humanističtí ateisté o. s. už nemá webovú stránku.)
Rajen ďalej píše:
„Kultúrny ateizmus je teda reakcia na jednej strane na bludárstvo teizmu, no na druhej strane na bludárstvo ateizmom sa inšpirujúcich hnutí.“
Dosť čudné, že neuvádza konkrétne, aké hnutia má na mysli. Zato jezuitu vedel pomenovať menom i priezviskom. Až sa zdá, že toho nekultúrneho karikaturistu ateizmu vytvoril možno aj nejaký usilovný jezuita. Osobne z tohto paškvilu podozrievam práve spomínaného katolíka, ktorý používa prezývku TvojOponent alias Cibrinka.
Toto som ešte v roku 2012 napísal: Zatiaľ má na svojej stránke málo článkov, čas ukáže, aké šidlo sa vykľuje von z vreca.
Nakoniec čas ukázal, že stránka Rajena je už asi nedostupná, možno ju úplne zrušil.
Už sa Rajenovi venoval Rastislav Škoda v článku Poznámky k tzv. kultúrnemu ateizmu. Takže mnohé kritické poznámky môžem vynechať, lebo by som sa opakoval.
Rajen ďalej napísal:
„Sme presvedčení, že aj v komunitách veriacich je mnoho nadaných vzdelancov skúmajúcich svet, vesmír a prírodu a máme záujem o vaše názory a poznatky.“
Neviem, kto je ukrytý za slovom „sme“, nakoľko Rajen je jeden, a nezdá sa, že by ich bolo viac. Prečo sa nazval „veriacim“? Vari je veriaci ateista? Je to zmätočné, pretože aspoň na Slovensku každý kresťan sa vníma ako veriaci. Bol by to dobrý vtip, keby v prípade Rajena išlo o kresťanského ateistu.
Pozri: Veriaci a neveriaci teisti.
Ale bude pre mňa potešením, až sa raz dočítam od Rajena, že „je presvedčený, že aj v komunitách humanistov je mnoho nadaných vzdelancov skúmajúcich svet, vesmír a prírodu; a že má záujem o naše názory a poznatky“.
Rajen neskôr napísal:
„Náš ateizmus teda definujeme ako ‚bohoprázdnotu‘.“
Strašné!
Skôr „rozumprázdnotu“, čo pri karikatúre ateizmu je pochopiteľné.
Archív z roku 2012:
Autor: Ján Parada.
Článok bol pôvodne uverejnený 29. 10. 2012 a prešiel viacerými úpravami.
Jedna odpoveď na “Nekultúrny ateizmus”
[…] preto, lebo je to ďalší karikaturista pojmu ateizmus. Nemôžem ho pochopiť, má vysokoškolské vzdelanie, a pritom je taký […]