Sumeri – Gudeove sochy

Vladár zvečnený v kameni.

Utuchengal zničí draka z vrchov

Akkadi sa už po vpáde Gutejcov a po zničení svojho hlavného mesta nespamätali. Ich listina kráľov obsahuje po Šarkališarrim celý rad otáznikov:

„25 rokov vládol Šarkališarri, Narámsinov syn. Ale kto bol potom kráľom? Kto nebol kráľom? Bol kráľom Iggi? Bol kráľom Nanum? Bol kráľom Imi? Bol kráľom Elulu? Títo štyria súčasne zastávali kráľovský úrad a panovali dovedna tri roky.“

To znamená, že na severe a severozápade krajiny začas ešte vládali akkadské ostrovy s rozprášenými vojenskými oddielmi vzdorovať Gutejcom, alebo sa akkadské jednotky stiahli do oblastí, kam ich gutejská horda predbežne neprenasledovala.

Ani sa takmer storočné panstvo Gutejcov nerozprestieralo rovnomerne a neprerušene na celú Mezopotámiu. Najmä juhomezopotámske mestá, ktoré sprvoti s Gutejcami paktovali, akoby sa boli postavili proti „nadvláde barbarov“. Pravdepodobne sa Uruk v značnej miere oslobodil spod akkadského panstva už za čias Šarkališarriho, ešte skôr ako krajinu zaplavili gutejské vojská. To by vysvetľovalo aj okolnosť, prečo sa celý rad uruckých kráľov zjavuje v listine kráľov medzi Akkadmi a Gutejcami. Lebo pri preratúvaní letopočtov listín kráľov vždy znova zisťujeme, že zoznamy popri ríšskych kniežatách z Akkadu a už predtým popri dominujúcich dynastiách uvádzajú aj iné poradia vladárov. Preto sa na určenie definitívnej chronológie nedajú použiť listiny kráľov, hoci boli – aspoň v druhej polovici tretieho tisícročia – navidomoči veľmi presne vedené. Nevieme, kde prebiehajú jednokoľajne a kde – ako v prípade Akkadu, Uruku a Gutejcov – viackoľajne. Tu sme odkázaní na číre dohady. Presné prechody medzi údajmi nepoznáme.

V poslednom období Akkadskej ríše, ako aj za vlády Gutejcov bolo rozdelenie moci a rozloženie mocenských záujmov v Mezopotámii také rozdielne, že dokonca aj textom súčasníkov možno veriť iba podmienene. Sú – ako všetky správy zverejňované vo vojnových časoch a v období občianskych vojen či zápasov politických a vojenských síl – zafarbené silno propagandisticky a neposkytujú historicky verný obraz. Mimostojacich neutrálnych pozorovateľov nebolo. Preto sme utisnutí na osobne zafarbené podania, ktorých platnosť si môžeme overiť len podľa priebehu dejín vo veľkom.

Tak napríklad sa potvrdzuje Utuchengalov kráľovský nápis zachovaný v neskoršom odpise, v ktorom sa tento urucký kráľ vystatuje, že porazil gutejského kráľa Tirigana a „drakov z vrchov“ – tak v Mezopotámii prezývali Gutejcov – definitívne vyhnal z povodia Eufratu a Tigrisu. Rozhodujúca bitka sa podľa všetkého odohrala severne od ruín Akkadu, teda aj severne od dnešného Bagdadu.

Tirigan mal očividne za lubom vytiahnuť do poľa proti Uruku, ktorý opäť zmocnel, keď ho Utuchengal, rýchle sa rozhodnúc, predbehol. So svojou sumerskou armádou, medzičasom preškolenou na nové bojové metódy, vyrazil na sever. Keďže Gutejci ako ničitelia skvostného Akkadu určite nenašli u obyvateľov tohto územia podporu, ostal im po prehratej bitke len rýchly ústup do dobre známych vrchov, obývaných seberovnými.

Keď Utuchengal premohol Gutejcov, akoby si krajina zhlboka vydýchla. Mestá boli vykrvácané a vyčerpané vojnami. Vyše dvesto rokov ustavičných tvrdých bojov a zrážok prešlo ponad Mezopotámiu, ani jedno mesto neostalo ušetrené. Takmer všetky, na juhu ako na severe, boli niekoľko ráz zničené a znova postavené.

Výnimku v tých časoch tvoril Lagaš so svojím novým hlavným mestom Girsuom, dnešným Tellom. Tam sa celý rad miestnych vládcov, ktorých ako vôbec všetkých lagašských kráľov márne hľadáme v listinách kráľov, zrejme pokonal s Gutejcami, možno si dokonca dojednali dohody zaručujúce Lagašu istú nezávislosť.

Lagaš v tom období zahrnoval územie merajúce asi 160 000 hektárov s 216 000 obyvateľmi. To je šesťkrát toľko ako za Urukaginu. Kniežatstvo sa skladalo zo siedmich veľkých miest, ôsmich mestečiek a dnes už nezistiteľného počtu dedín a osád, z ktorých podľa mena poznáme štyridsať. Zo súvekých údajov získavame predstavy o hustom osídlení Mezopotámie v okruhu jej metropolí a ozrejmí sa nám aj to, aký význam mal pre týchto ľudí obchod. Bez rozsiahleho dovozu by nebola sumerská spoločnosť mohla jestvovať, tobôž uspokojovať svoju potrebu prepychu.

Už v čase gutejského panstva mohol kráľ Urbaba z Lagaša pravdepodobne pokojným spôsobom rozšíriť svoj vplyv na sumerskom území. Jeho dcéra Enanepada sa stala hlavnou kňažkou pri chráme boha mesiaca v Ure. Je možné, že si tu kliesnilo cestu sprisahanie sumerských panovníckych rodín, ktoré sa vo vzťahu k votrelcom zameriavalo na obratné taktizovanie. Na druhej strane Gutejci, vojensky až po krk vyťažení na severe Mezopotámie, mali záujem na dobrom vzťahu k sumerským ensiom.

Po začiatočných ničivých poľných výpravách museli si získať v krajine obľubu, ak, pravda, nechceli riskovať ustavičné nepokoje. Z toho nepochybne ťažil Urbaba. Na vrchole slávy a moci uznávala ho ako hlavného vládcu celá juhosumerská oblasť až po Ur a Eridu. Iba Uruk nepatril k tomuto zväzku miest závislých od Lagaša.

Urbaba vládol v Mezopotámii pokojne dvadsať rokov. Podarilo sa mu to iba preto, lebo sa nevzoprel proti Gutejcom rozmiestneným v krajine, ale ich akceptoval a vyhovel ich požiadavkám, pokiaľ išlo o odvádzanie tribútu. Tým gutejský tlak na juhu povolil a ľuďom sa žilo lepšie než za čias akkadských vládcov.

Po Urbabovi nastúpil v Lagaši kráľ Gudea, z portrétov, ako aj nápisov najznámejší vládca Sumeru. Ak hodnotíme rozkvet hospodárstva, umenia a duchovného života v jeho krajine, ledva vieme pochopiť, že to bolo v čase cudzej nadvlády. Gudeovu epochu možno bezmála prirovnať k západonemeckému hospodárskemu zázraku po druhej svetovej vojne. Túto asociáciu vnucujú tak Gudeove obchodné vzťahy vo svetovom rozsahu, ako aj jeho bohatá staviteľská činnosť v krajine spustošenej vojnou.

Gudeov pokojný vzostup na panovníka južnej Mezopotámie bol spätý s politickou a náboženskou obrodou. Základný postoj kráľa, ktorý si ponechal skromný titul ensi, hoci sa raz nazýva aj „lagašským bohom“, bol konzervatívny. Išlo mu o obrodu starého poriadku sumerského kniežatstva, pričom sa usiloval o nadvládu nad celým Sumerom, nadvládu vyškolenú na Sargonovej veľkopriestorovej politike, lenže nenásilnú. Nechcel ostatných ensiov zbaviť moci, ale zaviazať si ich pod svojou nadvládou pre spoločné hospodárske, stavebné a umelecké aktivity. Záležalo mu na novom vzostupe Sumeru, ktorý chcel dosiahnuť pokojnými prostriedkami.

Čo Sargon ako nezávislý vladár dobyl svojimi vojskami, to vedel Gudea opäť získať pod svoju sféru vplyvu pomocou diplomacie a obchodu. Keď je v jeho nápisoch reč o poľných výpravách proti Elamu, išlo iba o obranné opatrenia proti neprestajne útočnému susedovi, ktoré zároveň prospievali gutejskému suverénovi, a ten sa za ne Gudeovi odmieňal veľkorysými prejavmi ochoty na hospodárskom poli. Lebo Gudea uzavrel s Gutejcami obchodné dohody o prechode svojich karaván na sever a severozápad. Gudeove hospodárske styky siahali až do severovýchodných vrchov, východiskovej oblasti Gutejcov.

Po prvý raz sme sa mohli zoznámiť s Gudeom vďaka vykopávkam de Sarzeca v Telle, keď tam na samom začiatku svojej prvej kampane narazil na veľkú plastiku kráľa, žiaľ, s odrazenou hlavou. Odvtedy bolo objavených vyše tridsať Gudeových sôch. Väčšinou sa nachádzajú v Louvri. Sú zhotovené z čierneho alebo modrasto-zeleného kameňa a ukazujú lagašského ensiho postojačky alebo posediačky vždy so zloženými rukami, často s textami na rúchu, raz aj so stavebným plánom na lone, ktorý celé tisícročia zachoval jeho chýr veľkého staviteľa Sumeru.

Jedným z najvýznamnejších dokladov sumerskej reči je Gudeov hymnus na chrámové staviteľstvo, zachovaný na dvoch hlinených valčekoch. Ukazujú, ako vie vládca byť spätý s Ningirsuom, svojím mestským bohom, s Enlilom Mocným. Hymnus sa začína ako básnická skladba zo zlatého veku:

„Keď nebo a zem rozhodovali o osudoch sveta,
Tu Lagaš v božskej sile hrdo hlavu k nebu zodvihol,
A Enlil vľúdne pozrel na Ningirsua:
‚V tom našom meste všetko, čo sa patrí, skvele sa podarilo.‘
Príliv sa zodvihol,
Enlilov príliv sa zdvihol,
Príliv sa zdvihol,
Zažiaril príboj, strach a bázeň budiaci,
Enlilov príboj, Tigris, sladkú vodu priniesol…“

Nič v celom texte, ktorý sa ráta k najdlhším zachovaným sumerským skladbám, nenaznačuje politické napätia ani závislosť. Knieža sa velebí ako „rozhľadený muž“, ktorému leží na srdci dobro bohov i ľudu a ktorému ide najmä o to, aby vykonal veľké činy v mierumilovnom prostredí.

Pritom, ako sa zdá, blahobyt ľudí zohrával v Gudeových úvahách a skutkoch práve takú rozhodujúcu úlohu ako plnenie náboženských povinností. Tak sa môžeme dočítať o veľkej procesii mestského boha Ningirsua k chrámom v Eridu. To bol, pravdaže, nielen náboženský akt, ale aj demonštrácia politickej moci. Ibaže sa uskutočnil ako všetko, čo Gudea robil, pokojnými prostriedkami. Tým však zaručoval aj svojim poddaným dobrý a pomerne istý život v čase, ktorý z celkového pohľadu bol všetko iné, len nie istý.

Ak nové výpočty historikov súhlasia, bol Gudea už osem rokov mŕtvy, keď sa v Uruku dostal k moci Utuchengal a vydal sa na svoju oslobodzovaciu poľnú výpravu proti Gutejcom. Za Gudeových nástupcov Urningirsua a Pirigmeho úsilie o zachovanie mieru v južnej Mezopotámii pokračovalo, ale Gudeov syn a vnuk zrejme nemali silu a prezieravosť svojho predchodcu; jeho veľká osobnosť sa zvýrazňuje nielen v početných portrétoch, ktoré máme a ktoré ho pri všetkej zbožnosti ukazujú ako sebavedomého a sebaistého muža, ale prejavuje sa aj v jeho štátnickej úspešnosti, dokumentovanej mnohými nápismi.

No ani Utuchengalovi, ktorý bol vo svojom období pravdepodobne jedinou výraznou osobnosťou medzi sumerskými ensiami, sa nepodarilo dosiahnuť okrem vyhnania Gutejcov úspechy v prospech Sumeru. Ani len Uruk nevedel politicky opäť zapojiť do hry, hoci jeho nárok na titul „kráľ štyroch strán sveta“ prezrádza ešte oveľa ďalekosiahlejšie ambície.

A tak prežívame úžasnú skutočnosť, že po skončení gutejského panstva sa nevedel vyšvihnúť za pána oslobodenej krajiny ani osloboditeľ Sumeru – Utuchengal z Uruku – ani nástupca dlhodobých mocipánov v južnej Mezopotámii – lagašský ensi. Ani jeden zo sumerských kniežat nebol schopný uchopiť moc.

---

Vydavateľstvo OBZOR
Edícia Periskop
Bratislava 1983

---

Z knihy prepísal Ján Parada.

Pokračovanie v ďalšej kapitole Sumerská renesancia. Návrat na úvod knihy Sumeri.