Nedajte svoj hlas politikom, ktorí vás nezastupujú!
Pri sčítaní ľudu sa humanisti museli „uspokojiť“ len so zaradením do kategórie ľudí „bez náboženského vyznania“.
Podľa sčítania je na Slovensku takých ľudí okolo 23,79 percent (v absolútnom čísle 1 296 142).
Verejne sa mnoho z nich o sebe vyjadrí, že sú ateisti, čím sa vymedzujú len voči teistickým náboženstvám. (Na Slovensku sa pod teizmom najčastejšie myslí na kresťanstvo.) Čiže dávajú najavo, že nie sú kresťania alebo neveria v žiadneho boha.
Niektorí sledujú vývoj na Slovensku, a súhlasia s odlukou cirkví a náboženských spoločností od štátu. [1] Ale ak chcú byť úspešní v dosiahnutí takéhoto cieľa, ak vôbec chcú, aby sa to úspešne realizovalo, mali by sa organizovať, vyjadrovať sa hlasnejšie, aby ich hlas rezonoval vo verejnosti, aby ich hlas mal aj určitú politickú váhu.
Kresťania, keď sa dopočuli, že politici plánujú napríklad zrušiť nejaký cirkevný sviatok, tak sa vedia dohodnúť na spoločných krokoch, a dajme tomu formou petície spravia nátlak na politikov, aby ustúpili od svojho zámeru meniť tie štátne sviatky, ktoré sú zároveň cirkevnými.
Nepočul som, aby sa „ľudia bez náboženského vyznania“ takto organizovali, aby sa formou petície dožadovali odluky náboženských organizácií (cirkví) od štátu.
Keď nie je tlak, politik nespraví nič v prospech občana. Politik nebude konať, vyvíjať iniciatívu, ak vidí u občanov pasivitu až ľahostajnosť ohľadom odluky.
Občan je aj volič. A ako volič sa môže napríklad začať zaujímať o svoju politickú stranu (tú, ktorej má v úmysle odovzdať svoj voličský hlas), či má v stanovách alebo volebnom programe spomenutú požiadavku na dôslednú odluku cirkví od štátu. Alebo aký je názor na odluku v danej strane či politickom hnutí.
Občan, ktorý si myslí, že odluka je potrebná, a zúčastňuje sa volieb, mal by vo voľbách odovzdať hlas takej politickej strane, ktorá verejne deklaruje záujem o dôslednú odluku.
Politické strany totiž na takúto zmenu nenašli od roku 1989 odvahu.
7. bod v Programovom vyhlásení občianskej iniciatívy Verejnosti proti násiliu a Koordinačného výboru slovenských vysokoškolákov z 25. 11. 1989 znel:
„Žiadame dôslednú odluku cirkví od štátu.“
Kým v ostatných bodoch boli politici dôslední, tento bod, zrejme pomocou silnej nevôle cirkevníkov (klerikov), nebol dodnes dôsledne vykonaný. Naopak, cirkevníci zrejme dôsledne konajú tak, aby k odluke nedošlo. A naťahujú čas…
A politikom dá volič najavo svoju nespokojnosť tak, že neodovzdá vo voľbách svoj hlas politickej strane, ktorá nemá záujem uskutočniť dôslednú odluku cirkví od štátu.
[1] – Príspevok štátu na podporu činnosti cirkví a náboženských spoločností na rok 2022 podľa zákona č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností.
Autor: Ján Parada.
2 odpovede na “Aká úloha čaká humanistov?”
[…] 3. júla 2022 som uverejnil o politikoch svoj názor v článku Aká úloha čaká humanistov? […]
Aj Marián Repa je za odluku.