Islam je tolerantné náboženstvo!

Ale nestojte nám v ceste!

Na webovej stránke StrangeCosmos sa kedysi nachádzal vtipný obrázok. Ale našiel som ho ešte na stránke humanistky Taslimy Nasrinovej.

„Islam je tolerantné náboženstvo!

Tolerujeme fanatikov,
samovražedných atentátnikov,
teroristické „organizácie“…
…a ženy… sotva.“

Veru, islam je tolerantné náboženstvo. Veď v ich posvätnej knihe, v Koráne, v 3. kapitole (Rodina Imránová) sa píše:

„Jediné náboženstvo u Boha je islam.“ (3:19)

Čiže iné náboženstvá nie sú u Boha. Ani židovské, ani kresťanské, ani iné.

V 6. kapitole (Dobytok) sa v koráne kritizujú židia a kresťania, že napriek tomu, že vedeli o znameniach od Mohameda, odmietli uveriť v posolstvo posla a proroka Mohameda. Tak sa židia a kresťania uvrhli do neviery, a zatratili sa, ešte viac preto, že zatajili vlastnosti a znaky proroka, ktorého príchod očakávali. (6:20)

„Tí, ktorým sme dali Knihu (židom a kresťanom), ho (proroka, ktorého príchod a vlastnosti boli v Tóre a Evanjeliu spomenuté a ktoré sa zhodujú s vlastnosťami a znameniami, aké sa u proroka Mohameda nachádzali) poznajú tak dobre, ako poznajú svojich synov. Tí sú to, ktorí stratili svoje duše (zatratili sami seba), pretože neveria (spomenutí židia a kresťania sami seba uvrhli do neviery, pretože odmietli uveriť v posolstvo posla a proroka Mohameda, ale ešte viac preto, že zatajili vlastnosti a znaky proroka, ktorého príchod očakávali).“ (6:20)

V 2. kapitole (Krava) sa spomína radostná zvesť.

„I oznám (Mohamed) radostnú zvesť tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, že sú pre nich pripravené záhrady (rajské), pod ktorými tečú rieky.“ (2:25)

Na radostnej zvesti je založené i kresťanstvo. Slovo evanjelium pochádza z gréckeho výrazu euangélion, ktoré znamená dobrú zvesť alebo posolstvo vyvolávajúce radosť. Slovo euangélion znamená i priaznivý veštecký výrok.

Rovnako sa v koráne spomínajú aj biblické postavy ako Adam a Eva, a ich pobyt v rajskej záhrade. (2:30 – 38)

Korán vlastne nadväzuje na bibliu. V koráne sa spomína i Mojžiš, a ďalší biblickí hrdinovia.

Židia a kresťania sa v koráne nazývajú ľuďmi Knihy.

„I medzi ľuďmi Knihy (židmi a kresťanmi) sú takí, ktorí veria v Boha a v to, čo bolo vám (moslimovia) zoslané, i v to, čo bolo zoslané im (v posolstvách a knihách, v ktoré pôvodne verili), sú Bohu pokorní, nevymieňajú Božie znamenia za lacný cieľ (za nejaký pôžitok z pôžitkov tohto pozemského sveta). Tí (títo veriaci) budú mať svoju odmenu u Pána svojho. A Boh je rýchly v účtovaní.“ (3:199)

V 9. kapitole (Pokánie) sa moslimom odporúča (prikazuje?) bojovať proti tým, ktorí nevyznávajú pravdivé náboženstvo. Zrejme podľa koránu bude tým pravdivým náboženstvom práve islam.

„A až posvätné mesiace (uvedené v druhom verši) uplynú, tak zabite tých, ktorí k Bohu pridružujú (uvedených v predchádzajúcich veršoch), kdekoľvek by ste ich našli a vezmite ich do zajatia a obliehajte ich a číhajte na nich na každom mieste (ide o tých, ktorí dohody uzavreté s moslimami hrubo porušili). Ak by potom pokánie učinili a konali modlitbu a dávali zakat, tak ich pustite (ak by potom, ako ich zajmete alebo budete obliehať, začali dodržiavať islam, tak ich nechajte). Veď Boh je odpúšťajúci a milostivý (Boh im odpustí a zmiluje sa nad nimi, pokiaľ budú úprimní).“ (9:5)

„Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný (súdny) a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol (Mohamed) a ktorí nevyznávajú pravdivé náboženstvo a pochádzajú z radov tých, ktorým bola daná Kniha (židom a kresťanom), až kým neodvedú poplatok (ktorý sa dohodol v zmluve medzi nimi a moslimami) rukou vlastnou (teda dobrovoľne) pociťujúc pokoru (a rešpektujúc vládu vládnucu podľa zásad islamu).“ (9:29)

V 14. kapitole (Abrahám) sa dokonca strašia aj dobrí ľudia, ktorí neveria v islam. Jednoducho, podľa koránu musíte prijať islam, lebo nestačí, že ste dobrý človek.

„Taký je príklad tých, ktorí odmietli veriť v Pána svojho (Boha). Ich konania budú ako popol, ktorý rozniesol silný vietor v deň búrlivý, na nič sa s tým, čo získali, nezmôžu. (Žiadne dobré skutky, ktoré by v pozemskom živote urobili, im tam nepomôžu. Takéto skutky budú ako popol, ktorý ich odmietanie viery odnieslo so sebou.) To je veru ten blud ďaleký (do ktorého sa môže človek dostať, keď si myslí, že je na správnej ceste, ale pritom je od nej priveľmi ďaleko).“ (14:18)

Poznámka prekladateľa koránu k týmto vetám:

(14:18): „Ohľadom dobrých skutkov Boh určil jednu základnú zásadu. Ak veriaci človek vykoná dobro, tak sa mu takéto dobro pripíše k jeho dobrým skutkom a odloží na súdny deň. Okrem toho sa takémuto človeku, ak to Boh určí, dostane dobro aj v živote pozemskom. Neveriacemu človeku alebo človeku, ktorý odmieta veriť v Boha, však Boh každé dobro, ktoré takýto človek vykoná, odplatí priamo v živote pozemskom, takže úžitok z takéhoto dobra bude pre tohto človeka len dočasný. V súdny deň sa mu za vykonané dobro dobré skutky nepripíšu. Človek, ktorý v Boha neverí, neverí ani v existenciu súdneho dňa, preto ani Boha neprosí o to, aby mu na súdny deň dobré skutky odložil. A tak sa takýto človek v súdny deň ocitne bez dobrých skutkov, bez kapitálu, ktorý by mu pomohol.“

V 16. kapitole (Včely):

„Vojdite do brán pekla, naveky v ňom ostaňte. A zlé je veru obydlie (konečné a večné) povyšujúcich sa.“ (16:29)

„Tí, ktorí neveria v život posledný (a večný a správajú sa preto v pozemskom živote benevolentne, sebecky a len na základe vlastného prospechu) predstavujú ten najhorší príklad. A Bohu náleží príklad najvyšší (Bohu náleží uvádzať ľuďom tie najlepšie príklady a vzory správania sa v pozemskom živote). A On (Boh) je mocný a múdrosťou oplýva.“ (16:60)

„Tí, ktorí neveria v znamenia Božie, tých Boh správne neusmerní a dostane sa im trápenie bolestivé.“ (16:104)

„Klamstvá vymýšľajú len tí, ktorí neveria v znamenia Božie. A to sú (tí, ktorí v znamenia Božie neveria a klamstvá si vymýšľajú) tí klamári (nie Mohamed, ktorý bol Bohom poverený oznámiť posolstvo).“ (16:105)

V 17. kapitole (Prenesenie):

„Tento Korán správne usmerňuje k tomu, čo je správnejšie a oznamuje radostnú zvesť veriacim, ktorí konajú dobré skutky, že sa im dostane odmena veľká.“ (17:9)

„A že pre tých, ktorí neveria v život posledný (a večný), sme pripravili trápenie bolestivé.“ (17:10)

V 23. kapitole (Veriaci):

„Preč (zo života pozemského) s ľuďmi, ktorí neveria (napriek spomenutým varovaniam, ktoré k nim prichádzali)!“ (23:44)

V 26. kapitole (Básnici):

„V tom je veru znamenie (ukazujeme vám budúcnosť i čo sa v nej bude diať ako znamenie pre vás, aby ste si dali pozor a aby ste sa vyvarovali toho najhoršieho, čo vás môže stretnúť). Väčšina z nich (ľudí, ktorí v živote pozemskom žili) ale neverila (neverila v Boha tou pravou vierou).“ (26:103)

Len ktorá je tá pravá viera? Podľa islamu (koránu) to zrejme nebude židovská, kresťanská alebo iná viera.

V 50. kapitole (Qáf):

„Hoďte do pekla každého odmietajúceho vieru, tvrdohlavého.“ (50:24)

V 80. kapitole (Zamračil sa):

„Zabitý je človek tým, ako veľmi odmieta vieru.“ (80:17)

(Poznámka prekladateľa k 80:17): „Človek neustále niečo odmieta, a to aj vtedy, keď by cítil a videl, že to, čo odmieta, je správne a pravdivé. Jednu z vecí, ktoré človek odmieta, je aj viera v Boha, Stvoriteľa, a to v jej skutočnej podobe. I napriek tomu, že existujú nespočetné dôkazy o existencii Boha, človek neustále odmieta vieru v Boha a v mnohých prípadoch, ak aj v Boha verí, túto svoju vieru kazí pridružovaním k Bohu. Boh nám pritom v Koráne jasne zadefinoval, aké sú znaky odmietania viery alebo pridruženia k Bohu, ktorým by sa mal každý veriaci človek vyhýbať. Verš poukazuje na skutočnosť, že človek, ktorý odmieta vieru, akoby sám seba zabíjal, pretože svoju dušu odsudzuje k záhube a zatrateniu v pekle. Tento verš sa netýka veriacich ľudí, ktorých viera je správna a čistá, ale je adresovaný ľuďom, ktorí odmietajú vieru v Boha alebo k nemu pridružujú. Nasledujúce verše potom vracajú človeka do reality a Boh odkazuje každému, aby sa pozrel vôkol seba, ako všetko poukazuje na Boha a na Jeho moc.“

V 2. kapitole (Krava) v poznámke k znameniu (veršu) 130 sa píše:

„Cesta Abrahámova je tá cesta, ktorá viedla k uctievaniu jedného jediného Boha bez toho, aby sa Mu pripisovali akíkoľvek spoločníci alebo potomstvo. Táto cesta vedie k uctievaniu Boha, ktorému náležia len vlastnosti, ktorými sám Seba v Koráne opísal, ktorého sa žiadna z ľudských slabostí netýka. Posolstvo posla a proroka Muhammada (p.) prišlo, aby túto cestu dovŕšilo a dalo ľuďom náboženstvo, ktoré ich povedie správnym smerom až do príchodu súdneho dňa. Posolstvo, ktorým bol posol Muhammad poverený, očisťuje náboženstvo od akejkoľvek formy pridružovania k Bohu, ktorá sa môže prejaviť v mnohých formách. Môže sa prejaviť vo forme priradenia spoločníkov, detí či ľudských slabostí Bohu. Takéto formy pridruženia potom človeka vedú k nedokonalej viere, resp. až k deformácii viery. Práve návrat k čistej a pôvodnej forme viery bol cieľom každého náboženstva a je i prvoradým cieľom islamského náboženstva, ktoré prichádza napraviť to, čo ľudia v predchádzajúcich posolstvách a Knihách pozmenili alebo mylne interpretovali.“ (2:130)

V 60. kapitole (Skúška):

„Boh vám nezakazuje aby ste boli voči tým, ktorí proti vám nebojovali kvôli vášmu náboženstvu a nevyhnali vás z vašich príbytkov, úctiví a aby ste k nim boli spravodliví (nezakazuje vám, aby ste sa s nimi stýkali a mali s nimi dobré vzťahy). Veď Boh má rád tých, ktorí dodržujú spravodlivosť (ak vám neubližujú, tak sa voči nim zachovajte podobne, ba ešte lepšie).“ (60:8)

„Boh vám zakazuje len tých, ktorí proti vám bojovali kvôli vášmu náboženstvu (bojovali proti vám a neznášali vás len preto, že islamské náboženstvo uznávate) a vyhnali vás z vašich príbytkov a podporili iných (vašich nepriateľov) v tom, aby vás vyhnali, (zakazuje vám) aby ste si ich za dôverníkov vzali (zakazuje vám zdôverovať sa im). Kto by si ich za dôverníkov vzal, to je ten krivdiaci (ktorý sa krivdy dopustil).“ (60:9)

Na obranu moslimskej tolerancie sa na dnes už neexistujúcej stránke Islamweb.sk písalo:

„Je islam tolerantný voči iným náboženstvám?

Jednou z úloh islamského štátu je chrániť výsadné práva náboženských menšín, a preto v islamskom svete mali a stále majú neislamské modlitebne, kostoly a synagógy vždy svoje výsadné miesto. Dejiny poskytujú mnohé príklady tolerancie muslimov voči iným náboženstvám. Napríklad kalif Omar, ktorý v roku 634 dobil Jeruzalem, udelil slobodu vyznania kresťanským obyvateľom v meste. Islamské právo povoľuje nemuslimom zriaďovať vlastné súdy, ktorých právomocou je rozhodovať v náboženských a rodinných záležitostiach. Všetky tvrdenia o intolerancii islamu a jeho prívržencov voči stúpencom iných vierovyznaní sú nepravdivé a ničím nepodložené. Je to spôsobené hrubou neznalosťou islamského učenia, pretrvávajúcimi predsudkami a výsledkom nepoctivých a zaujatých výskumov drvivej väčšiny samozvaných orientalistov a arabistov.“

„Ako islam zaručuje ľudské práva?

Sloboda vyznania je ustanovená v samotnom Koráne:
V náboženstve niet donútenia (uznanie a nasledovanie náboženstva nesmie byť na podklade donútenia, ale musí vyvierať z presvedčenia a dobrovoľnosti).“ (2:256)

A mimo náboženstiev? Je islam tolerantný voči humanizmu?

Sú moslimovia tolerantní voči kritike, ktorú využívajú aj humanisti?

Voči kritike náboženských fanatikov, samovražedných atentátnikov a teroristických „organizácií“.

Na záver ešte uvádzam komentár k veršu 9:29.

„Nie je na škodu, aby sme znova vysvetlili naše záväzky na poli vyzývania ľudí k islamu. My nebojujeme proti nikomu, kto by prekročil nejaké medze (myslel tým nemuslimov) a ani nenútime nikoho prijať akékoľvek náboženstvo! My len ostatným ponúkame islam na základe verša: ‚…Kto chce, nech uverí a kto chce, nech veriť odmietne…‘ verš 18:29. Ak by niekto uprednostnil odmietanie viery, povieme mu: ‚To nič, žiadne zlo ťa od nás nepostihne! Všetko, čo od teba žiadame, je, aby si nás nechal k islamu vyzývať ostatných a aby si v ničom neublížil tým ostatným, pokiaľ by prijali to, k čomu ich vyzývame. Islam je z nášho hľadiska ten najlepší vzťah medzi Bohom a tým, koho stvoril a Boh nám uložil za povinnosť oznámiť islam ostatným a zapáliť svetlo pred tým, kto poznanie nemá. Nestoj nám v ceste, keď ľudí k tomu vyzývame a nestoj v ceste ostatným, ak by Boh ich srdcia pravde otvoril.‘“

Takže, milí moslimovia, nestojte v ceste humanistom, nech vyzývajú ľudí, aby otvorili oči, aby poznali pravdu. Ale nie tú vašu, náboženskú „pravdu“.

Archív:

---

Autor: Ján Parada.