Hlasujte za obľúbený strom v jubilejnom ročníku.
Každoročný súboj o titul Strom roka sa práve rozbehol! V ankete, ktorú organizuje Nadácia Ekopolis, medzi sebou opäť súperí 12 finálových stromov z celého Slovenska. O tom, kto sa bude hrdiť prestížnym titulom a získa odborné ošetrenie, rozhodne verejnosť v hlasovaní počas leta na www.ekopolis.sk.
Hlasovanie verejnosti začína 1. júla 2022 a potrvá do konca septembra
„Tento ročník je pre anketu ozaj výnimočný, slávime 20 rokov, počas ktorých sa začala stromom venovať väčšia pozornosť, upozorňuje sa na ich význam, hodnotu a krásu. Každý rok počúvame stále nové príbehy, ktoré vypovedajú práve o vzťahoch medzi ľuďmi a stromami,“ hovorí Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis.
Letokruhy ankety
V roku 2000 sa ochranári prírody v Česku rozhodli usporiadať prvý ročník ankety o najsympatickejší strom. O dva roky sa súťaž dostala na Slovensko, od roku 2007 ju organizuje Nadácia Ekopolis. Dnes, o dve dekády neskôr, sa do súťaže každoročne zapája 16 krajín Európy a myšlienku podporujú stovky tisíc ľudí. A anketa strom roka na Slovensku prekročila druhé desaťročie.
„Pri príležitosti jubilejného 20. výročia sme sa rozhodli predstaviť verejnosti všetkých doterajších víťazov ankety prostredníctvom výstavy fotografií. Vychutnať si ju môžu návštevníci Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici počas leta. Veríme, že povzbudíme u všetkých milovníkov stromov lásku k nášmu kultúrnemu a prírodnému dedičstvu,“ približuje Martina Hromadová.
Súčasťou ankety aj naďalej ostávajú odborné ošetrenia stromov, septembrová súťaž pre školy, či ceny pre hlasujúcich v záverečnom žrebovaní.
Ako hlasovať?
Hlasovať je možné formou oficiálneho hlasovacieho lístka, ten je súčasťou letného vydania časopisu Krásy Slovenska. Hlasovať sa dá aj formou SMS správy, na webovej stránke www.ekopolis.sk alebo na sociálnej sieti Facebook. Slávnostné vyhodnotenie spojené s verejnou výsadbou stromov sa uskutoční na jeseň.
Anketa Strom roka 2022
Príbehy finálových stromov
Hruška obyčajná (Pyrus communis)
Vek stromu: 150 rokov, obvod kmeňa: 200 cm, výška stromu: 17 m
Ratkovo, okres Martin, Žilinský kraj
Posledná hruška
Presný príbeh stromu nepoznáme – divorastúca hruška nikdy nezažila starostlivosť či ošetrenie, rastie osamotená na lúke. Pri potulkách prírodou ju však stále obdivujú miestni obyvatelia i turisti. Leží na súkromnom pozemku a majiteľ tvrdí, že ju spolu s inými ovocnými stromami vysadil ešte jeho prapradedo pred približne 150 rokmi. Zachovala sa však už len táto jediná, posledná hruška.Lipa malolistá (Tilia cordata)
Vek stromu: 300 rokov, obvod kmeňa: 650 cm, výška stromu: 30 m
Telgárt, okres Brezno, Banskobystrický kraj
Lipa na dvore starej fary
Prastará lipa rastie na dvore starej fary, stojí na križovatke šiestich ciest a toku Zubrovica, v strede obce Telgárt. Je viditeľná z každého miesta v dedine, pretože vysoko prečnieva nad strechami domov. Vysadená bola pravdepodobne ešte pred výstavbou gréckokatolíckeho chrámu Najsvätejšej Trojice okolo roku 1750. Počas 2. svetovej vojny boli v okolí Telgártu intenzívne boje, čo malo za následok vypálenie obce. Je zaujímavé, že požiaru podľahol celý vyšný koniec dediny, no oheň sa symbolicky zastavil oproti starej fare so starou lipou a celý nižný koniec zostal zachovaný.Dub jadranský (Quercus virgiliana)
Vek stromu: 250 rokov, obvod kmeňa: 383 cm, výška stromu: 13 m
Dimitrij – časť obce Kesovce, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
Nezvyčajný dub
Dub rastie na hranici dvoch pozemkov, zrejme i v minulosti slúžil ako „hraničný strom“. V máji pod jeho mohutnými zakrivenými konármi kvitne aj prilbovka dlholistá – vzácny a zraniteľný druh orchidey. Strom je svojím tvarom už na prvý pohľad nezvyčajný a je výrazným krajinotvorným prvkom. Nie len v regióne je dub jadranský vzácnou a zriedkavou drevinou. Na jar tohto roku boli v jeho okolí zredukované konkurenčné dreviny. Z ich časti sa vytvoril vhodný úkryt pre plcha, ktorý si pri dube tiež našiel svoj domov.Platan západný (Platanus occidentalis)
Vek stromu: 100 rokov, obvod kmeňa: 330 cm, výška stromu: 20 m
Centrum obce Tomášov pri kultúrnom dome, okres Senec, Bratislavský kraj
Pýcha obce
Do obce Tomášov približne pred 100 rokmi priniesli požiarnici tri platany z Maďarska. Zachoval sa však len jeden z nich. Dnes je to najväčší platan v obci a určite i v okolí. To, že dokázal prežiť na takomto mieste, je symbolom jeho životaschopnosti. Aj napriek mnohým rekonštrukčným prácam v obci bol platan s korunou v tvare trojlístka vždy uchránený ako pýcha obce. Priamo pri ňom sa nachádza kultúrny dom, pri rôznych podujatiach sa tu stretávajú miestni obyvatelia a v tieni oddychujú turisti.Hruška planá (Pyrus Pyraster)
Vek stromu: 200 rokov, obvod kmeňa: 240 cm, výška stromu: 12 m
Za dedinou pri rieke Myjave, okres Senica, Trnavský kraj
Hraničná hruška
Hruška sa nachádza na hranici katastra obce Kúty a Borský Svätý Jur. S najväčšou pravdepodobnosťou bola vysadená ako hraničný strom, pretože ďalej, popri toku rieky Myjavy, sa tu nachádzajú i ďalšie podobne staré plané hrušky. Strom je momentálne v periférii verejného záujmu, ale miestni vedia, že tam stojí od nepamäti a dáva nezabudnuteľný ráz priľahlej krajine. Tieň stromu je vítaný najmä v letnej horúčave. Na jeseň občianske združenie Pjekné mjestečko zbiera plody na znamenitú pálenku.Lipa veľkolistá (Tilia platophyllos)
Vek stromu: 222 rokov, obvod kmeňa: 404 cm, výška stromu: 25 m
Senica, okres Senica, Trnavský kraj
Kresákova lipa
Podľa ostatných líp v Senici, ktorých vek vieme určiť, predpokladáme, že Kresákova lipa môže mať cez 200 rokov. Na mieste, kde bola vysadená, mal Cyril Kresák svoj dom a záhradu. Bol významnou osobnosťou, ktorá v Senici žila a pôsobila. Dnes už nie je po dome, ani záhrade žiadnej stopy. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia všetko pôvodné zmizlo a vybudovalo sa nové sídlisko. Akoby zázrakom stará lipa zostala zachovaná. Je nie len krásna, ale i plná života a je útočiskom pre množstvo iných tvorov. Taktiež je zapísaná v zozname pamätihodností mesta Senica. Všetko vďaka dobrým, snaživým ľuďom, ktorí si uvedomujú jej vzácnosť.Buk lesný (Fagus sylvatica)
Vek stromu: 240 rokov, obvod kmeňa: 398 cm, výška stromu: 17 m
Svrčinovec – Matiaškovci, okres Čadca, Žilinský kraj
Strážca dediny
V obci pod kopcom je plno stromov, ale keď niekto povie „náš buk“ každý vie, na ktorú stranu má obrátiť zrak. Strom stojí sám na vŕšku a z výšky ticho sleduje celú dedinu, akoby nad ňou držal stráž. „Od detstva som chodil k tomuto stromu na prechádzky s rodičmi, neskôr s priateľkou. Pod jeho korunou som ju požiadal o ruku. V deň svadby sme k nemu prišli taktiež. Teraz tam chodíme s našimi deťmi a dúfam, že jedného dňa aj s vnúčatami.“Orech čierny (Juglans nigra)
Vek stromu: 200 rokov, obvod kmeňa: 380 cm, výška stromu: 12 m
Záhrada 1. mája v Rimavskej Sobote, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
Orech zo Széchenyiho záhrady
Mestský park pod názvom Széchenyiho záhrada založil roku 1825 mestský radca Ferdinand Lenner. Približne do tohto obdobia je možné predpokladať aj výsadbu orecha. Strom sa dnes nachádza v rimavskosobotskej Záhrade 1. mája a na mieste, ktoré je hojne navštevované, ľudia sa tu radi stretávajú a trávia tu voľný čas. Strom je akýmsi symbolom parku – žiaden návštevník ho nemôže prehliadnuť. Svojím vzrastom a širokými konármi pôsobí majestátne a vznešene. Patrí medzi významné dreviny v meste Rimavská Sobota.Dub letný (Quercus robur)
Vek stromu: 700 rokov, obvod kmeňa: 677 cm, výška stromu: 18 m
Les v katastri obce Lozorno, okres Malacky, Bratislavský kraj
Dračí dub
Strom dostal pomenovanie vďaka svojej mohutnosti a výzoru. Pripomína sediaceho draka a jeho kôra je drsná a zjazvená ako z bájnych súbojov drakov. Ale nikto sa ho nebojí. Skôr naopak! Každý sa v jeho blízkosti cíti bezpečne. Je ukrytý na malom vŕšku v lese, po stáročia chráni miestnych – od prvých osadníkov, ktorí pomáhali pri stavbe neďalekého hradu Pajštún, cez obchodníkov a prisťahovalcov z Chorvátska. Dohliadal aj na vybudovanie úzkokoľajnej parnej lesnej železnice, ktorú však už dávno prežil. V jeho okolí aktuálne prebieha ťažba dreva. Snáď sa Dračí dub podarí zachrániť aj pre budúce generácie, aby aj oni mali možnosť objavovať jedinečnosť prírody a prchavý moment času zapísaný v jednom kmeni stromu.Lipa malolistá (Tilia cordata Mill.)
Vek stromu: 375 rokov, obvod kmeňa: 682 cm, výška stromu: 23 m
Smolenice, okres Trnava, Trnavský kraj
Pálffyovská lipa
Na trávnatej ploche pred smolenickým kostolom neostane bez povšimnutia najväčšia a najmohutnejšia zo skupiny líp. Obyvateľov a návštevníkov Smoleníc uchváti hlavne svojou zvláštnou stavbou koruny, ktorej konáre majú výrazný vertikálny rast. Bola vysadená v roku 1647 pri príležitosti vysviacky kostola Narodenia Panny Márie, ktorý bol rekonštruovaný z iniciatívy Gabriela Erdödy a jeho manželky Márie Pálffyovej. Dnes je svedkom mnohých kultúrnych podujatí a zároveň aj počiatočným bodom turistov na mnohých trasách v Malých Karpatoch. Svojimi rozmermi a vekom sa smolenická lipa právom zaradila na 1. miesto medzi chránené lipy okresu Trnava.Tis červený (Taxus baccata.)
Vek stromu: 300 rokov, obvod kmeňa: 210 cm, výška stromu: 10 m
Areál Nyáryovskej kúrie v Bučanoch, okres Trnava, Trnavský kraj
Živý pamätník
Tis červený, ktorý nájdete v areáli Nyáryovskej kúrie v Bučanoch, je nádherným solitérom z pôvodnej záhrady, ktorá v minulosti tento objekt obklopovala. Predpokladá sa, že bol vysadený v priebehu 18. storočia. Objekt i záhrada však dlho chradli. Kúria sa po rekonštrukcii v roku 2014 stala sídlom Kultúrno-spoločenského centra v Bučanoch a z pôvodnej záhrady sa podarilo zachrániť už len dnes osamotený tis. Pod svojou korunou počas leta obdarúva tieňom návštevníkov rôznych podujatí. Strom je jediným živým pamätníkom čias minulých.Lipa veľkolistá (Tilia platophyllos)
Vek stromu: 300 rokov, obvod kmeňa: 640 cm, výška stromu: 25 m
Nádvorie kaštieľa v obci Opiná, okres Košice-okolie, Košický kraj
Opinská lipa
Lipa bola pravdepodobne vysadená po vybudovaní kaštieľa, pričom v obecnej kronike sa uvádza rok 1589. Tvorila nádvorie súčasného kaštieľa a druhého kaštieľa, z ktorého sú dnes viditeľné iba ruiny. Oba patrili rodine Keczer, v 18. storočí ho vlastnila grófska rodina Vecsey. Lipa bola svedkom viacerých pohnutých spoločenských udalostí napr. povstania Štefana Bočkaja, či počiatkov dobývania drahého opálu. Posledná majiteľka kaštieľa, pri ktorom lipa rastie, grófka Terézia Pallaviciny Denesy Vecsey predala kaštieľ evanjelickej cirkvi z obavy, aby nebol prestavaný na hospodárske účely. Vyjadrila želanie, aby jej podobizeň bola v kaštieli vyobrazená, pokiaľ kaštieľ bude stáť. Jej želanie je dodnes rešpektované.
Hlavným partnerom je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Ďalšími partnermi sú ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum, Záhradníctvo ABIES a . Patrónom ankety je viac ako 10 rokov známy spevák Peter Lipa.
Autor: Nadácia Ekopolis.
Jedna odpoveď na “20 letokruhov ankety Strom roka”
[…] Pozri: 20 letokruhov ankety Strom roka. […]