Veriaci a neveriaci teisti

Pleonazmus v praxi.

Môže byť neveriaci kresťan (teista)?

Kresťania a moslimovia sa zaraďujú medzi teistov. Opozitom pre teistov sú ateisti.

V diskusnom fóre s rovnomenným názvom Diskusné fórum sa niekto zaregistroval s prezývkou Martyx69, ktorý o sebe tvrdí, že je veriaci kresťan.

Martyx69: „Veriaci kresťan, narodený na Slovensku, žijúci na Morave v ČR.“

Inde, na blogu SME, zasa Juraj Poláček viackrát hovorí o veriacich moslimoch.

„Viete čo si skutočne myslia, z akých pohnútok a podmienok konajú, resp. majú konať veriaci moslimovia? Ak hovorím o veriacich moslimoch, myslím tých, ktorí sa modlia päť krát denne, denne čítajú korán a doslova sa riadia náboženskými predpismi. Pre moslima to je samozrejme radostné čítanie, ale dôsledky pre okolitú spoločnosť už také radostné nie sú…“

Na rozdiel od Martyxa Poláček aspoň približne vysvetľuje, akých moslimov má na mysli.

Pobožní ľudia, teisti, sa zvyknú sami nazývať veriacimi. Hovoria napríklad o veriacich a ateistoch.

Veriaci v ich reči spravidla znamená to isté ako kresťan, či moslim. (Horšie je, že niekedy sa kresťania vyjadrujú o moslimoch, že sú neveriaci.)

Ale ak niekto o sebe prehlási, že je veriaci kresťan, tak je vlastne veriaci veriaci.

Rovnako je veriaci moslim veriaci veriaci.

Ak môžu byť veriaci kresťania, môžu byť potom aj neveriaci kresťania?

A ak môžu byť veriaci moslimovia, tak môžu byť aj neveriaci moslimovia?

Keď napríklad kresťania hovoria o veriacich (o kresťanoch) a ateistoch, tak slovom ateisti označujú neveriacich.

Čiže tak z toho môže vyplynúť i to, že môžu byť aj ateistickí kresťania, ak bude reč o neveriacich kresťanoch, a ateistickí moslimovia, ak bude reč o neveriacich moslimoch.

Aký iný rozumný dôvod môže mať zdôrazňovanie existencie veriacich kresťanov a veriacich moslimov? Iba ak ten, že môžu byť aj neveriaci.

Potom však nemôžu veriaci hovoriť o tých druhých, že sú neveriaci, lebo ak „veriaci kresťan“ povie, že niekto je neveriaci, tak ešte stále môže hovoriť o „neveriacom kresťanovi“.

Namiesto pomenovania „veriaci kresťan“, či „veriaci moslim“ sa lepšie hodí pomenovanie „pobožný kresťan“ a „pobožný moslim“.

Tak budú dajme tomu pobožní a bigotní kresťania a moslimovia. čiže pobožní a bigotní veriaci. A až teraz ich opozitom môžu byť neveriaci.

Uznal by som, že za neveriaceho kresťana môžeme považovať človeka, ktorý bol pri narodení svojimi rodičmi pokrstený, a teda je aspoň formálne kresťan, ale v skutočnosti nemá nijaký alebo vlažný náboženský vzťah ku kresťanskej ideológii. Skôr kultúrny, spoločenský, či rodinný vzťah.

Pokiaľ sú ľudia, ktorí o sebe zdôrazňujú, že sú veriaci kresťania, v snahe odlíšiť sa od kresťanov, ktorí sú len naoko kresťanmi, alebo sú len kresťanmi zo zvyku, lebo sa to v spoločnosti „nosí“, tak môžem s nimi súhlasiť v tom, aby sa takíto „len naoko kresťania“ napríklad pri sčítaní ľudu, ale aj hocikde inde, pri akejkoľvek príležitosti, nevyjadrovali o sebe, že sú kresťania.

Ale ľudia neradi o sebe hovoria verejne, ak ide o ich osobný pohľad na náboženstvo, najmä ak si uvedomujú, že dominantná ideológia na Slovensku je kresťanstvo.

Je pre nich menej konfliktné o sebe povedať, že sú kresťania, ako na seba pútať pozornosť upozornením na to, že sú bezkonfesionálni, neveriaci, alebo bezbožní, a teda v podstate ateisti.

Ale práve z toho dôvodu je potrebné ich burcovať, aby sa nebáli. Aby sa nebáli otvorene priznať, že nemajú kladný vzťah k náboženstvu, alebo majú veľmi vlažný vzťah k náboženstvu. Že sa ani nezaoberajú a nevenujú pozornosť teologickým otázkam. Že ich to neobmedzuje, neobťažuje, ale ani im nevadí, že všade naokolo sú veriaci ľudia. Je to každého osobná vec!

Áno, každého osobná vec to je, ale tí, ktorí nemajú osobitný vzťah k náboženstvu, prečo sa boja verejne to povedať?

Prečo nemajú odvahu povedať, že sú nekresťania, nemoslimovia, že nie sú kresťania, že nie sú moslimovia?

Ja pre negatívne pomenovania ako nekresťan a nemoslim mám jednoduché pomenovanie pre človeka s nenáboženským svetonázorom: humanista.

Prečítajte si, nekresťania a nemoslimovia (a ďalší neteisti), čo sa píše o humanistickom svetonázore. Ale aj kdekoľvek inde si môžete o humanistoch veľa prečítať, lebo vedzte, že humanisti sú taktiež organizovaní, a združení napríklad v Humanists International. Prečítajte si napríklad ich morálne zásady. A posúďte, či ten váš nekresťanský či nemoslimský svetonázor nemá náhodou bližšie k humanistickému svetonázoru ako ku teistickému svetonázoru.

Myslíte si, že boh urobil ženu z rebra prvého muža, alebo radšej dôverujete vedeckým poznatkom o evolúcii?

Ak o sebe hovoríte, že ste kresťania, čítali ste ich základnú vieroučnú knihu, bibliu? Zamysleli ste sa napríklad nad tým, odkiaľ môže pochádzať Kainova žena?

Myslím si, že ľudia sa preto často uchyľujú k tomu, že o sebe hovoria, že sú kresťania, lebo ide o taký zvyk v rodine. Naokolo sú všade kresťania, tak prečo na seba upozorňovať, že ste iní!

Áno, je to potrebné, až nutné! Povedzte, že ste „iní“, ako to verejne povedal Adam Roman v eseji Sme „iní“.

Pretože na Slovensku sa pri sčítaní ľudu odmietlo prihlásiť k slovenským náboženským organizáciám (cirkvám a náboženským spoločnostiam) až 1 296 142 (čo je 23,79 %) občanov.

Toľko ľudí sa zreteľne vymedzilo, že sú bez náboženského vyznania. Čiže deklarovali, že nemajú účasť na náboženskom živote niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a nemajú vzťah k tejto cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Sú tak po občanoch, ktorí sa prihlásili k Rímskokatolíckej cirkvi (3 038 511 občanov, čo je 55,76 %), druhou najpočetnejšou skupinou obyvateľstva. Za nimi sa ako tretí v poradí nachádzajú evanjelici (286 907, čo je 5,27 %). A pokračujú menšie cirkvi a náboženské spoločnosti, až napríklad po novoapoštolov, ktorých je na Slovensku 73.

Ak patríte k tým, ktorí deklarovali, že sú bez vyznania, neváhajte, a nebojte sa nabudúce na verejnosti otvorene o sebe povedať, že ste humanisti.

Prečo by ste mali byť označovaní za neveriacich?

Nech sa hoci aj teisti snažia medzi sebou zdôrazňovať, že sú veriaci teisti, a z toho zrejme budú i neveriaci teisti (teista = kresťan, moslim atď.), viem, že ide o zbytočné (i nadbytočné) hromadenie slov, čiže ide o pleonazmus. A slovný výraz „neveriaci kresťan“ považujem zasa za oxymoron (protirečenie).

---

Vysvetlivky:

pleonazmus – literárne, lingvisticky: štylistická figúra vznikajúca hromadením významovo blízkych výrazov; nadbytočné hromadenie synoným rozličného slovného druhu

pleonazmus – poeticky: slohová figúra, výrazový prostriedok vznikajúci pôsobivým hromadením rôznych slov približne rovnakého významu

teista – stúpenec teizmu; teizmus – svetonázor uznávajúci osobnú existenciu boha a jeho zasahovanie do sveta

opozitum – slovo vyjadrujúce opačný význam, antonymum; kontrastné antonymá (napr. veľký – malý); graduálne stupňovité antonymá (napr. ľadový – studený – chladný – vlažný)

bigotný – nábožensky zaujatý, nadmierne nábožensky horlivý: bigotný katolík, bigotný veriaci

pobožný – kto (obyčajne aj navonok) prejavuje svoje náboženské cítenie, zbožný, nábožný; nábožný – vyznávajúci vieru v boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (opakom je bezbožný)

pobožný – oddaný viere, náboženstvu

konfesia – náboženské vyznanie, vyznanie viery: byť bez konfesie = byť bez náboženského vyznania

konfesionálny – náboženský, ktorý súvisí s náboženstvom alebo s cirkevnou náukou, náboženské presvedčenie

bezkonfesionálny – nenáboženský

oxymoron – vyjadrenie obsahu spojením dvoch navzájom sa vylučujúcich pomenovaní (napr. chudobný boháč)

---

Archív:

Autor: Ján Parada.