Dejiny starého veku.
Po skončení trójskej vojny Gréci sa dlho plavili do svojej vlasti. Na tejto ceste zažili veľa útrap a dobrodružstiev. Najdlhšie trvala cesta Odyseovi, kráľovi Itaky (ostrov v Jónskom mori), ktorý sa dostal do svojej vlasti až po desiatich rokoch po skončení trójskej vojny. Jeho dobrodružstvá z tejto cesty opisuje epos „Odysea“.
Oboznámime sa s niektorými jeho dobrodružstvami.
Raz rozbúrené more zahnalo Odysea s jeho družinou na ostrov Kyklopov – jednookých obrov. Odyseus s niekoľkými spoločníkmi sa dostal do jaskyne jedného z obrov, Kyklopa Polyféma.
Keď sa Polyfém vrátil domov, našiel ich v jaskyni. Hneď zatarasil východ z jaskyne ohromným kamenným balvanom a zjedol dvoch spoločníkov Odyseových. Potom zaspal. Odyseus mohol spiaceho obra ľahko zabiť, ale neurobil tak, keďže by im potom nebol mal kto odvaliť balvan z východu jaskyne. Sami si netrúfali pohnúť ohromným balvanom, takže v jaskyni by boli zahynuli hladom.
Chytrý Odyseus vyhútal plán, ako sa dostanú z jaskyne. Na druhý deň ponúkol Kyklopa vínom, ktoré priniesli ešte pri príchode do jaskyne. Obrovi víno chutilo, a keď vypil niekoľko vedier, spitý zaspal. Spiacemu Polyfémovi Odyseus vypálil brvnom jediné oko. Polyfém sa hrozne rozzúril a prisahal, že nik nevyjde z jaskyne živý.
Keď ráno oslepnutý Polyfém vypúšťal svojich baranov z jaskyne, každého pri východe ohmatal. Ale Odyseus ho aj teraz preľstil. Zviazal baranov po troch a pod brucho každého prostredného barana priviazal jedného zo svojich spoločníkov. Nakoniec aj sám sa podobným spôsobom dostal z jaskyne. Takto unikol so svojou družinou hroznému ľudožrútovi.
Neskoršie sa dostal Odyseus na ostrov boha vetrov Eola, kde ho veľmi srdečne prijali. Pri rozlúčke mu Eolus okrem iných darov dal kožený vak, v ktorom boli spútané všetky búrlivé a nepriaznivé vetry. Odyseus plával do svojej vlasti po úplne pokojnom mori. Keď sa už približoval k brehom rodnej Itaky, zaspal. Odyseovi spoločníci, nazdávajúc sa, že vo vaku sú skryté poklady, otvorili ho. Vyslobodené vetry sa vytrhli, rozbúrili more a Odyseovu loď opäť zahnali k ostrovu boha Eola. Ale Eolus už odoprel pomôcť Odyseovi, takže sa musel plaviť po rozbúrenom mori.
Na ďalšej ceste sa dostali k ostrovu Sirén. Sirény boli ženy, spola vtáci. Ich spev bol taký vábivý, že prilákal každého na ich ostrov, z ktorého sa už nik nevrátil. Keď sa približovali k tomuto ostrovu, zalepil Odyseus všetkým spolucestujúcim uši a seba dal priviazať k stožiaru lode, aby odolali čarovnému spevu Sirén. Keď Odyseus počul hlas Sirén, napäl všetky sily, aby sa dostal na breh, ale jeho spoločníci ho ešte tuhšie priviazali o stožiar. Tak Odyseus počul aj spev Sirén, aj sa šťastlivo preplavil ďalej.
V istom mieste Odyseova cesta viedla popri dvoch hrozných obludách: Skylle a Charybde. Skylla uchvacovala z plávajúcich lodí najlepších námorníkov. Pred Charybdou nebolo záchrany; pohlcovala celé lode aj s cestujúcimi. Keďže uniknúť týmto obludám nebolo možné, Odyseus volil menšie zlo: Skyllu. Zožrala síce šesť mužov z jeho družiny, ale ostatní sa zachránili.
Raz hrozná búrka úplne zničila Odyseovu loď a s ňou zahynula celá jeho družina; len Odyseus sa zachránil. Po dlhých útrapách zhotovil si plť a plával ďalej. Ale Poseidon, ktorý prenasledoval Odysea za oslepenie svojho syna Kyklopa Polyféma, zničil mu aj plť. Len s pomocou jednej morskej bohyne sa podarilo Odyseovi priplávať na ostrov Seria, na ktorom žili obratní námorníci – Feakijci (Phäakovia). Kráľ tohto ostrova Alkinóza srdečne prijal Odysea, štedro ho obdaroval a dal mu zhotoviť loď, na ktorej sa mohol vrátiť do vlasti.
Po celú dobu, kým Odyseus bojoval v trójskej vojne a vracal sa do vlasti, o jeho ženu Penelopu sa uchádzalo veľa ženíchov. Boli presvedčení, že Odyseus sa už nevráti. Ale Penelopa pevne verila v Odyseov návrat a odmietala všetkých nápadníkov.
Z Odyseovho syna Telemacha, ktorý pri odchode svojho otca bol dieťaťom, vyrástol chrabrý mládenec. S rozhorčením sa prizeral na výčiny hýriacich ženíchov v dome svojho otca. Lež proti presile týchto dobrodruhov nemohol nič podniknúť. Raz sa rozhodol ísť po stopách svojho otca, ale vrátil sa bez výsledku.
Odyseus skoro po svojom príchode sa dozvedel, čo sa odohráva v jeho dome. Preto sa rozhodol vrátiť do svojho paláca preoblečený za žobráka. Takto preoblečený dostal sa až do paláca, kde nápadníci práve hodovali. Pravda, zo žobráka sa len vysmievali, nepokladali ho ani za človeka.
Na druhý deň po Odyseovom príchode bol sviatok Apolóna. Pri tejto príležitosti Penelopa chcela vyskúšať svojich nápadníkov. Priniesla Odyseov luk a povedala, že sa vydá za toho, ktorý natiahne tetivu luku a šípom prerazí 12 obručí. Ženísi jeden po druhom skúšali, ale ani jednému sa to nepodarilo.
Vtedy Odyseus, ešte preoblečený za žobráka, prosil, aby mu dovolili vyskúšať silu. Ale ženísi mu nedovolili. Lež Telemachos, ktorému sa Odyseus už predtým dal poznať, podal mu luk. Odyseus ľahko napäl tetivu a šípom prerazil 12 obručí. Hneď nato Odyseus s pomocou Telemacha a dvoch otrokov pobil všetkých nápadníkov. Potom sa odhalil aj Penelope, ktorá nemohla ani uveriť, že by tento v handrách oblečený starec-žobrák mohol byť jej mužom. Konečne ho aj Penelopa poznala. Bohyňa Aténa, Odyseova ochrankyňa, vrátila mu voľakedajší mladý výzor.
Chýr o návrate Odysea a pobití Penelopiných nápadníkov sa rýchlo rozniesol po celej Itake. Príbuzní pobitých začali bojovať proti Odyseovi a jeho stúpencom, ale Odyseus s pomocou bohyne Atény zvíťazil. Po čase Aténa zmierila Odysea so všetkými obyvateľmi Itaky, takže ho uznali za kráľa ostrova.
Eposy „Iliada“ a „Odysea“ v niečom sú si podobné, ale v mnohom sa líšia. Kým „Iliada“ zobrazuje najstaršiu grécku spoločnosť v čase vojny a je hrdinským eposom, „Odysea“ zachycuje mierový stav a čerpá námety z rozprávkového sveta; vyniká farebnosťou a rozmanitosťou. „Ilias“ a „Odysea“ sú vrcholným dielom najstaršieho gréckeho literárneho umenia a najhodnotnejšou historickou pamiatkou.
Úryvok pochádza z učebnice Dejiny starého veku.
Autor učebnice: A. V. Mišulin.
Učebnica je pomocná kniha dejepisu pre I. triedu škôl III. stupňa. Schválilo ju Povereníctvo školstva, vied a umení výnosom z 28. júna 1949, č. 105.413/49-III/1, ako pomocnú knihu pre I. tr. škôl III. stupňa v prvom vydaní.
Štátne nakladateľstvo v Bratislave 1949. Tlačila kníhtlačiareň Ľudotypia v Bratislave, Malinovského 27.
Pre čitateľov pripravil Ján Parada.