Náboženstvo Rimanov

Dejiny starého veku.

Pôvodné predstavy o prírode privádzali Rimanov k viere v bohov. Takmer každý predmet a prírodný jav mal svoje božstvo. Boli bohovia potoka (bystriny), lesa, cesty, kozuba atď. Zrno, zasiate do zeme, malo svojho osobitného boha, rastúci klas spravovalo druhé božstvo, kvitnúci klas – tretie, zrelý – štvrté. Život dieťaťa riadilo 43 bohov: bol boh prvého kriku novorodeniatka, boh kolísky, boh deviateho dňa dieťaťa atď. Každá rodina uctievala duše svojich predkov – ochrancov. Títo ochranní bôžikovia domácnosti sa volali lárovia. Ich sošky stáli pri domácom ohnisku v osobitnej skrinke. Keď rodina obedovala, postavili jedlo na malých tanierikoch aj pred zobrazeniami lárov. V dňoch rodinných sviatkov ozdobovali lárov kvetmi. Medzi domáce božstvá patrili aj penáti, bohovia domáceho blahobytu a rodinného kozuba (penus = zásoba).

Už dosť skoro sa objavili u Rimanov aj spoločné božstvá, napríklad Janus, strážca brán i verejného majetku, začiatku (počiatku i konca) každej práce, Vesta – bohyňa kozuba a iní. Za vyšších bohov v starovekom Ríme pokladali: Jupitera, Junónu, Marsa a Kvirína. Jupiter požíval najvyššiu vážnosť; dával zemi plodnosť a posielal na zem svetlo, dážď, blesk a hrom. Mars a Kvirín boli bohmi vojny; Junóna, manželka Jupitera, bola ochrankyňou manželstva a rodinného života.

V živote Rimanov mali veľký význam náboženské obrady. Bolo treba presne vedieť, na aké božstvo sa obrátiť v tom alebo onom prípade, aké slová pritom povedať, aké sľuby urobiť alebo aké obete priniesť. Rimania sa nazdávali, že najmenšia chyba zmarí všetko. Jednako im to neprekážalo prípadne aj oklamať svojich bohov. Ak napríklad sľubovali priniesť ako obeť bohu 30 hláv (rozumelo sa – dobytka), tak bolo možno zameniť tie hlavy za makové hlávky.

Pri takejto povahe rímskeho náboženstva mali veľký význam kňazi. Spájali sa do rozličných zborov (kolégií). Najdôležitejší zbor pontifikov vysvetľoval súdne zákony a zvykové právo. Pontifikovia tiež určovali, ktoré dni sú priaznivé alebo nežičlivé pre uskutočnenie verejných prác. Pod ich správou bol kalendár, ktorý spočiatku v Ríme bol veľmi zložitý a spletitý.

Iní kňazi sa zaoberali tým, že veštili vôľu bohov. Jedni to robili najmä z letu vtákov, druhí z vnútorností obetovaných zvierat.

Veľkú úctu požívali vestálky – kňažky bohyne Vesty. Ich povinnosťou bolo udržovať večný oheň na oltári bohyne Vesty a zaviazali sa za 30 rokov nevydať. Ak niektorá z vestálok porušila tento sľub, zaživa ju zakopali.

Od 4. storočia pred n. l. Rimania nadväzujú tesné styky s juhotalianskymi Grékmi. Začína sa mocný vplyv rozvinutejšieho gréckeho náboženstva na rímske. Spočiatku si Rimania nepredstavovali bohov ako ľudské bytosti. Tak napríklad Marsa zobrazovali ako kopiju, Jupitera ako kamennú strelu. Neskôr pod gréckym vplyvom sa zjavili prvé zobrazenia bohov v podobe človeka. Preto svoju mytológiu (bájoslovie), t. j. rozprávanie o bohoch, Rimania zložili podľa gréckych vzorov.

Postupne sa v Ríme zjavujú grécke báje a legendy, napríklad o Herkulovi a iných bohoch a hrdinoch. Podľa gréckeho zvyku si začínajú bohov predstavovať ako ľudí a robiť ich vyobrazenia (sochy). V rímskom náboženstve sa zjavujú nové božstvá, napr. Apolón. Iní rímski bohovia sa začínajú stotožňovať s obdobnými gréckymi. Hlavný rímsky boh Jupiter sa stotožňuje s Diom (Zeus), Junóna – s Herou, Minerva – s Aténou atď.

Rimania ako aj Gréci ešte nevedeli vedecky vysvetľovať prírodné javy a ľudský život. Domnievali sa, že všetko závisí od vôle bohov.

---

Úryvok pochádza z učebnice Dejiny starého veku.

Autor učebnice: A. V. Mišulin.

Učebnica je pomocná kniha dejepisu pre I. triedu škôl III. stupňa. Schválilo ju Povereníctvo školstva, vied a umení výnosom z 28. júna 1949, č. 105.413/49-III/1, ako pomocnú knihu pre I. tr. škôl III. stupňa v prvom vydaní.

Štátne nakladateľstvo v Bratislave 1949. Tlačila kníhtlačiareň Ľudotypia v Bratislave, Malinovského 27.

---

Pre čitateľov pripravil Ján Parada.