Súčasné balíčkové turbulencie priniesli tvrdenie ministra financií o nemožnosti zostaviť rozpočet verejných financií bez vyšších a nových daní.
Takéto tvrdenie považujeme za mýtus, ktorý financmajstri oprašujú pomerne často. Zamieňajú si pritom slovíčko „nedá sa“ so slovíčkom „nechceme“.
Najskôr niekoľko aktuálnych faktov o rozpočtových príjmoch:
- Príjmy verejnej správy vzrástli od roku 2008 o 6,2 % HDP
- Podľa prognózy EK dosiahnu v roku 2023 príjmy štátu 40,7 % HDP, to je viac ako v Česku 39,8 % či v Poľsku 38,6 %, len v Maďarsku budú mierne vyššie 41,4 %
- Slovensko má najvyššie daňovo odvodové zaťaženie mzdy v strednej a východnej Európe
- Slovensko má najvyššiu sadzbu firemnej dane v strednej a východnej Európe
- Objem firemných daní dosahuje 3 % HDP, čo je viac ako priemer EÚ, výrazne viac ako v Poľsku a v Maďarsku
- Nepriame dane predstavujú 35 % daňových výnosov, v Poľsku 40 %, v Česku 32 %, v Maďarsku 50 %. Medzi krajinami sú veľké rozdiely v prístupe v zdaňovaní, v Nemecku to je len 26 %
- V Česku nikdy nebol bankový odvod, ani špeciálny odvod regulovaných subjektov
- Negatívne externality sú len zástierka pre zvyšovanie spotrebných daní. Negatívne externality štát nesleduje ani nevyhodnocuje, nepozná ich hodnotu. Na osvetové programy vydáva menej ako percento z týchto daní
V takto zarámcovanej situácii môžeme preto tvrdiť, že nie je problém zostaviť rozpočet. Dôvody sú nasledovné:
- Zostaviť rozpočet nie je problém. Problém je zastaviť nekontrolovaný rast výdavkov. Ešte v roku 2019 dosahovali výdavky 40 mld. eur, v roku 2022 to už je 49 mld. eur. Aj bez vyšších daní má dnes vláda k dispozícii o 9 miliárd eur viac, než pred pandémiou.
- Dodatočné daňové príjmy sa nepoužívajú na znižovanie deficitu ale na zvyšovanie výdavkov. V rokoch 2015 – 2020 dosiahli nadpríjmy (neplánované príjmy) 6,5 mld. eur, ale výdavky prevyšujúce rozpočet dosiahli 15,8 mld. eur.
- 327 mil. eur z daňových nadpríjmov štátneho rozpočtu má byť použitých na financovanie sociálneho balíčka, hoci deficit v tomto roku dosahuje 4,5 mld. eur.
- Vláda nevykonala systematický a personálny audit kapitol štátneho rozpočtu, ten je predpokladom dlhodobých úspor v jej výdavkoch.
- Neefektívne výdavkové tituly, vrátane rodinnej politiky neboli revidované s cieľom zvýšiť ich adresnosť a efektívnosť. Nevieme, či tieto výdavky robia to, čo od nich čakali politici pri ich zavádzaní. Navrhnutý sociálny balíček v tomto prístupe pokračuje. Je finančne nákladný, a tým vytláča potrebné reformy výdavkov v oblasti hmotnej núdze.
Slovenská verejná správa má k dispozícii podobný objem zdrojov ako iné, porovnateľné krajiny. Problémom je neustále vytváranie nových výdavkových politík, ktoré sú plošné, a preto veľmi nákladné.
Slovensko potrebuje zodpovedný prístup k verejným financiám. To znamená, že dodatočné daňové príjmy sa využívajú na znižovanie deficitu a znižovanie verejného dlhu. Adresná pomoc odkázaným domácnostiam sa dá financovať z rezerv, ktoré sú na výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy.
Súčasťou tejto správy je súbor obrázkov a grafov, ktoré nájdete na odkaze INESS.
Autor: INESS.
Jedna odpoveď na “Stanovisko k návrhu ministra financií na zvyšovanie daní”
Kto vyššie dane zaplatí?
– spotrebitelia
– obyvatelia samospráv
– zamestnanci
– vlastníci kapitálu (nepriamo spotrebitelia)