Stres a únava, ktorú pociťujú záchranári, nepriamo súvisí s častejším výskytom bezpečnostných incidentov počas výkonu služby.
Aj tieto tvrdenia potvrdil výskum experimentálnych psychológov zo SAV uskutočnený na pracovníkoch a pracovníčkach posádok záchrannej zdravotnej služby. Štúdiu uverejnil vedecký časopis International Journal of Occupational Safety and Ergonomics.
Na pleciach zdravotníkov a posádok záchrannej zdravotnej služby je veľká zodpovednosť. Vážne pochybenia z ich strany preto vyvolávajú silné negatívne emócie. Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.) sa vo svojom výskume zamerali na dôvody, prečo k chybám na strane pracovníkov záchraniek (lekárov, záchranárov a vodičov sanitiek) dochádza a zisťovali, aké faktory môžu ich chybovosť pri výkone služby znížiť.
„Prostredníctvom dotazníka sme zisťovali, ako často pracovníci posádok záchrannej zdravotnej služby v práci prežívajú stres a únavu, na akej úrovni sú zvyčajne ich kognitívne kapacity či zručnosti a ako často sa v práci správajú v súlade so zavedenými bezpečnostnými postupmi, pravidlami a predpismi,“ vysvetľuje Martin Sedlár z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.
Vedcov tiež zaujímalo, ako spomenuté faktory súvisia s tzv. bezpečnostnými incidentmi, čiže chybovosťou počas výkonu služby.
„Chybovosť sme merali pomocou otázok, či sa v práci pričinili k udalostiam, ktoré poškodili alebo mohli poškodiť zdravie pacientov, ich samotných alebo aj ich spolupracovníkov,“ dopĺňa experimentálny psychológ.
Výsledné zistenia ukázali, že častejšie prežívaný stres a únava pracovníkov záchranných služieb súviseli s častejším výskytom bezpečnostných incidentov, ich súvis však bol skôr nepriamy. Častejší stres a únava oslabili kognitívnu kapacitu (situačné uvedomenie) respondentov, kvôli čomu boli menej pozorní, sústredení a mali slabší prehľad o situácii.
„Pracovníci záchraniek, ktorí prežívali menej stresu a únavy boli kognitívne viac bdelí a správali sa viac v súlade so zavedenými postupmi, čo znižovalo pravdepodobnosť bezpečnostného incidentu,“ spresňuje vedec a dodáva, že výsledky tohto výskumu poukazujú aj na možné riešenie, ktoré by chybovosť u záchranárov mohlo znížiť.
„Týmto riešením je snaha znížiť stres a únavu, zlepšiť kognitívne kapacity a pracovať viac v súlade so zavedenými pracovnými postupmi. O to sa síce môžu snažiť samotní pracovníci, avšak môžu pri tom naraziť na problematický systém, ktorý túto ich snahu marí napríklad tým, že ich niekedy doslova ‚žmýka do poslednej kvapky potu‘. Preto je v konečnom dôsledku aj zodpovednosťou systému zaviesť adekvátne opatrenia zvyšujúce bezpečnosť a zdravie pacientov aj zdravotníkov,“ zdôrazňuje M. Sedlár.
Spracovala: Katarína Gáliková, Slovenská akadémia vied.