Sčítanie domov a bytov, ktoré odštartovalo ešte v roku 2020, prinieslo mnohé zaujímavé informácie o domoch, bytoch a kvalite bývania obyvateľov Slovenskej republiky.
V rámci zverejňovania údajov vám budeme pravidelne prinášať zaujímavé informácie zo sčítania domov a bytov v podobe seriálu. Zameriame sa na kraje Slovenskej republiky.
Košický kraj a jeho jedinečnosti v oblasti domov a bytov
Z pohľadu kvality bývania v jednotlivých okresoch Košického kraja môžeme povedať, že najvyššiu kvalitu bývania vykazujú okresy mesta Košice (Košice I – Košice IV) a najnižšiu okres Gelnica. V okresoch Košice II a Košice III sa nachádza najvyšší podiel bytov so splachovacím záchodom, najvyšší podiel domov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte, najvyšší podiel bytov s ústredným kúrením diaľkovým zo všetkých okresov Slovenskej republiky. V okrese Košice III sa taktiež nachádza najvyšší podiel bytov so spriahnutou oceľobetónovou konštrukciou zo všetkých okresov SR, druhý najvyšší podiel bytov, ktoré majú zásobovanie vodou v byte zo spoločného zdroja v rámci všetkých okresov SR a najvyšší podiel bytov vykurovaných pevným palivom zo všetkých okresov SR. Taktiež všetky okresy mesta Košice (Košice I – Košice IV) patria k top 5 okresom s najvyšším podielom domov pripojených na kanalizačnú sieť. Na druhej strane najnižšiu kvalitu bývania vidíme v okrese Gelnica, kde sa nachádza najvyšší podiel domov bez vodovodnej prípojky, najvyšší podiel domov bez kanalizácie, najvyšší podiel domov bez plynovej prípojky, najvyšší podiel bytov bez vodovodu, najvyšší podiel bytov bez vane alebo sprchovacieho kúta v byte a najvyšší podiel bytov so samostatným vykurovacím telesom. Okrem okresu Gelnica však treba spomenúť aj okres Sobrance, kde sa nachádza najvyšší podiel bytov bez kúrenia.
V Košickom kraji bolo sčítaných 148 524 domov (12,03 % z celkového počtu domov v SR). V porovnaní s ostatnými krajmi SR ide o tretí najnižší počet domov zo všetkých krajov SR. Najvyšší podiel domov zo všetkých domov Košického kraja pripadal na okres Košice – okolie (23,42 %) a naopak, najnižší na okres Košice III (0,93 %). Okres Košice III je taktiež okresom, kde je najnižší počet domov zo všetkých okresov Slovenskej republiky. Celkovo bolo v kraji o 16 917 domov viac ako pri SODB 2011, čo predstavuje nárast o 12,85 % (z hodnoty 131 607 v roku 2011 na 148 524 v roku 2021).
K rozhodujúcemu okamihu sčítania (k 1. januáru 2021) bolo na území Košického kraja 281 197 bytov (12,58 % z celkového počtu bytov v SR). Najvyšší podiel bytov v Košickom kraji pripadal na okres Košice-okolie (39 639 bytov; 14,1 % z celkového počtu bytov v kraji). Na druhej strane najnižší podiel bytov v rámci Košického kraja bol v okrese Sobrance (8 537 bytov; 3,04 % z celkového počtu bytov v kraji). Za ostatných 10 rokov vzrástol počet bytov vo všetkých okresoch Košického kraja, pričom najvyšší nárast počtu bytov sme zaznamenali v okrese Košice-okolie, kde sa počet bytov oproti SODB 2011 zvýšil o 6 133 bytov, čo predstavuje nárast viac ako 18 % (18,3 %).
Najpoužívanejším materiálom nosnej konštrukcie domu v Košickom kraji bola k 1. januáru 2021 murovaná konštrukcia (tehly, tvárnice, tehlové bloky), ktorá tvorila základy 94 212 domov (63,43 % z celkového počtu domov v kraji). Po Banskobystrickom kraji išlo o druhý najvyšší podiel domov s murovanou konštrukciou.
Predovšetkým v okrese Gelnica malo viac ako štvrtina domov (27,41 %) kombinovanú konštrukciu (kameň a tehly). Po okrese Banská Štiavnica ide o druhý najvyšší podiel domov s kombinovanou konštrukciou zo všetkých okresov SR. Tretím najčastejším materiálom nosnej konštrukcie domu v Košickom kraji bola konštrukcia z nepálených tehál (11 571 domov, 7,79 %), ktorá v okrese Rožňava tvorila skoro pätinu domov (18,97 %). V okresoch mesta Košice bola významne zastúpená aj spriahnutá oceľobetónová konštrukcia. Predovšetkým v okrese Košice III bol takmer každý tretí dom tvorený spriahnutou oceľobetónovou konštrukciou, ľudovo povedané „panelák“ (29,99 %). Išlo o najvyšší podiel domov so spriahnutou oceľobetónovou konštrukciou zo všetkých okresov SR.
V okrese Košice I bol podiel domov s vodovodnou prípojkou v dome – z verejnej siete viac ako 90 % (90,34 %). Po okresoch Bratislava I a Bratislava V išlo o tretí najvyšší podiel domov s vodovodnou prípojkou v dome – z verejnej siete v rámci všetkých okresov SR. Druhým najpoužívanejším typom vodovodnej prípojky v Košickom kraji bola „v dome – vlastná“, ktorú malo takmer 20 % domov (28 777 domov; 19,38 %). Zo všetkých krajov Slovenskej republiky išlo o tretí najvyšší podiel. Väčší podiel domov, ktoré mali vodovodnú prípojku v dome – vlastnú, mal iba Prešovský a Banskobystrický kraj. Tento typ vodovodnej prípojky bol najzastúpenejší predovšetkým v okrese Gelnica, kde tvoril viac ako štvrtinový podiel (28,38 %). Takmer všetky domy v obci Malé Ozorovce (97,35 %) mali vodovodnú prípojku v dome – vlastnú. Ide o najvyšší podiel zo všetkých obcí Slovenskej republiky.
Najpoužívanejším spôsobom zásobovania vodou v byte vo všetkých krajov SR bol vodovod v byte zo spoločného zdroja. V rámci Košického kraja mali tento spôsob zásobovania vodou viac ako 4/5 bytov (83,17 %). V porovnaní s ostatnými krajmi SR išlo však o tretí najnižší podiel (nižší podiel bytov s vodovodom v byte zo spoločného zdroja mal iba Prešovský a Banskobystrický kraj). Tento spôsob zásobovania vodou prevláda predovšetkým v okresoch mesta Košice (Košice III, Košice I a Košice IV), kde je podiel bytov so zásobovaním vodou v byte zo spoločného zdroja vyšší ako 96 % (Košice III (98,65 %); Košice I (97,39 %); Košice II (96,75 %)). Pri okrese Košice III ide o druhý najvyšší podiel zo všetkých okresov SR. Podiel bytov s vodovodom v byte zo spoločného zdroja významne zvyšujú aj mestské časti mesta Košice. Predovšetkým Košice – mestská časť KVP a Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce, kde je podiel bytov so zásobovaním vodou z vodovodu v byte zo spoločného zdroja takmer 100 % (Košice – mestská časť Sídlisko KVP (99,91 %); Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce (99,73 %). V rámci všetkých obcí SR ide o obce s najvyšším podielom bytov s vodovodom v byte zo spoločného zdroja.
Splachovací záchod v byte bol vo vyše 92 % bytoch Košického kraja (92,35 %). V rámci krajov SR ide o štvrtý najnižší podiel. Okresy Košice III a Košice II mali najvyšší podiel bytov so splachovacím záchodom v byte zo všetkých okresov SR. Podiel bytov so splachovacím záchodom v byte tu dosahuje takmer 100 % (Košice III (99,35 %); Košice II (98,89 %)). Splachovací záchod mimo bytu mali vyše 2 % bytov Košického kraja (2,04 %). V obci Husák sa nachádzalo takmer 45 % bytov (43,68 %) so splachovacím záchodom mimo bytu. Ide o najvyšší podiel v rámci všetkých obcí SR. Bez splachovacieho záchodu boli viac ako 4 % bytov (12 306 bytov; 4,38 %); čo je o 4 340 bytov viac, ako je počet bytov bez vodovodu. Ide o tretí najvyšší podiel zo všetkých krajov SR. V okrese Sobrance bolo takmer 12 % bytov bez splachovacieho záchodu (11,89 %). Zo všetkých okresov SR ide o štvrtý najvyšší podiel.
Najvyšší podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte zo všetkých okresov SR sa nachádza v okrese Košice III a Košice II, kde je podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte takmer 100 % (Košice III (99,37 %); Košice II (98,86 %)). V rámci všetkých krajov SR prevládajú aj v Košickom kraji vaňa a sprchovací kút v byte, kde je podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte skoro 94 % (93,69 %). V porovnaní s ostatnými krajmi SR je to však tretí najnižší podiel a nižší podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte má už iba Banskobystrický a Prešovský kraj. Zrkadlovo otočené to vyzerá s bytmi bez vane alebo sprchovacieho kúta, ktorých má Košický kraj skoro 5 % (4,82 %). Po Banskobystrickom a Prešovskom kraji ide v tomto prípade o tretí najvyšší podiel. Vysoký podiel bytov bez vane alebo sprchovacieho kúta je predovšetkým v okrese Gelnica, kde je takýchto bytov skoro 12 % (11,62 %). Tretí najvyšší podiel zo všetkých okresov SR.
Z hľadiska typu kanalizačného systému domu prevládala v Košickom kraji prípojka na kanalizačnú sieť a septik, žumpa. Tieto dva typy kanalizačného systému domu malo 130 569 domov (87,91 %). V porovnaní so všetkými krajmi SR však išlo o tretí najnižší podiel. Nižší mali už iba Banskobystrický a Prešovský kraj. Prípojka na kanalizačnú sieť bola dostupná v 67 812 domoch (45,66 %) a septik, žumpa v 62 757 domoch (42,25 %). V okresoch mesta Košice (Košice I, Košice IV a Košice II) bol podiel domov napojených na kanalizačnú sieť viac ako 90 % [Košice IV (92,08 %); Košice I (91,05 % a Košice II (90,01 %)]. V poslednom okrese mesta Košice (Košice III) bol podiel domov pripojených na kanalizačnú sieť takmer 90 % (89,09 %). Všetky okresy mesta Košice patrili do TOP 5 okresov s najvyšším podielom bytov pripojených na kanalizačnú sieť. Logicky tieto okresy patrili aj k TOP 5 okresom s najnižším podielom bytov so septikom alebo žumpou.
Domáca čistička odpadových vôd bola najpoužívanejšia v okrese Košice-okolie, kde ju využívalo skoro 2,5 % domov (2,47 %). Tento podiel je však v porovnaní s ostatnými krajmi SR až 15. najvyšším.
Plynovú prípojku v dome malo viac ako 70 % domov Košického kraja (107 787 domov; 72,57 %), čo v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenskej republiky predstavuje štvrtý najvyšší podiel. V Košickom kraji sa taktiež nachádza obec, kde je najvyšší podiel domov bez plynovej prípojky zo všetkých obcí Slovenskej republiky. Ide o Švedlár z okresu Gelnica, kde je podiel domov bez plynovej prípojky takmer 100 % (99,8 %).
Z hľadiska obdobia poslednej obnovy domu má Košický kraj najnižší podiel domov „bez rekonštrukcie“ zo všetkých krajov Slovenskej republiky. Zrekonštruovaných tu bolo iba niečo vyše tretiny domov (35,57 %). Najviac zrekonštruovaných domov bolo v okrese Spišská Nová Ves, kde rekonštrukciou prešlo priemerne 4 z 10 domov (40,09 %).
Najviac domov pripadá na okres Košice-okolie
V Košickom kraji bolo sčítaných 148 524 domov (12,03 % z celkového počtu domov v SR). V porovnaní s ostatnými krajmi SR ide o tretí najnižší počet domov zo všetkých krajov SR. Najvyšší podiel domov zo všetkých domov Košického kraja pripadal na okres Košice-okolie (23,42 %) a naopak, najnižší na okres Košice III (0,93 %). Okres Košice III je taktiež okresom, kde je najnižší počet domov zo všetkých okresov Slovenskej republiky. Celkovo bolo v kraji o 16 917 domov viac ako pri SODB 2011, čo predstavuje nárast o 12,85 % (z hodnoty 131 607 v roku 2011 na 148 524 v roku 2021). Po Banskobystrickom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji ide o štvrtý najnižší nárast počtu bytov v danom kraji za ostatných 10 rokov. Košický kraj má po Bratislavskom kraji druhý najnižší podiel rodinných domov zo všetkých krajov SR (127 753; 86,02 % z celkového počtu domov v kraji). V zozname 10 okresov SR s najnižším podielom rodinných domov sa okrem všetkých piatich bratislavských okresov Bratislava I – Bratislava V a okresu Banská Bystrica nachádzajú aj všetky okresy mesta Košice (Košice I – Košice IV). Zaujímavosťou je, že z hľadiska podielu bytových domov je Košický kraj po Bratislavskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji až na štvrtom mieste. Podiel bytových domov v Košickom kraji však výrazne zvyšujú tri okresy mesta Košice (Košice III, Košice I a Košice II), ktoré patria do prvej päťky okresov s najvyšším podielom bytových domov v rámci všetkých okresov SR. Počet bytových domov v Košickom kraji je 9 376 (6,31 % zo všetkých bytov v kraji).
Počet bytov vzrástol o viac ako 21-tisíc
K rozhodujúcemu okamihu sčítania (k 1. januáru 2021) bolo na území Košického kraja 281 197 bytov (12,58 % z celkového počtu bytov v SR). Po Bratislavskom a Nitrianskom kraji ide o tretí najvyšší počet bytov v kraji. Počet bytov v porovnaní s SODB 2011 vzrástol o 21 180 (z hodnoty 260 017 v roku 2011 na 281 197 v roku 2021), čo predstavuje nárast o 8,15 % bytov. Po Banskobystrickom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji ide o štvrtý najnižší nárast počtu bytov za ostatných 10 rokov. Najvyšší podiel bytov v Košickom kraji pripadal na okres Košice-okolie (39 639 bytov; 14,1 % z celkového počtu bytov v kraji). Na druhej strane najnižší podiel bytov v rámci Košického kraja bol v okrese Sobrance (8 537 bytov; 3,04 % z celkového počtu bytov v kraji). Za ostatných 10 rokov vzrástol počet bytov vo všetkých okresoch Košického kraja, pričom najvyšší nárast počtu bytov sme zaznamenali v okrese Košice-okolie, kde sa počet bytov oproti SODB 2011 zvýšil o 6 133 bytov, čo predstavuje nárast viac ako 18 % (18,3 %). V porovnaní so všetkými okresmi SR je to trinásty najvyšší nárast počtu bytov za ostatných 10 rokov. Počet bytov za ostatných 10 rokov sa zvyšoval hlavne v okresoch Bratislavského kraja.
Murované domy prevládajú
Najpoužívanejším materiálom nosnej konštrukcie domu v Košickom kraji bola k 1. januáru 2021 murovaná konštrukcia (tehly, tvárnice, tehlové bloky), ktorá tvorila základy 94 212 domov (63,43 % z celkového počtu domov v kraji). Po Banskobystrickom kraji išlo o druhý najvyšší podiel domov s murovanou konštrukciou.
V okrese Michalovce malo viac ako tri štvrtiny domov murovanú konštrukciu (76,77 %). Z pohľadu všetkých okresov SR však išlo až o 25. najvyšší podiel. V dvoch okresoch Košického kraja malo menej ako polovica domov murovanú konštrukciu. Išlo o okres Gelnica (47,71 %) a okres Rožňava (48,48 %). Zo všetkých okresov SR išlo o tretí, resp. štvrtý najnižší podiel domov s murovanou konštrukciou. Druhým najpoužívanejším materiálom nosnej konštrukcie domu v Košickom kraji bola konštrukcia kombinovaná (kameň a tehly), ktorá tvorila základy 21 242 domov (14,3 %). Po Banskobystrickom kraji išlo o druhý najvyšší podiel domov s kombinovanou konštrukciou. Predovšetkým v okrese Gelnica malo viac ako štvrtina domov (27,41 %) kombinovanú konštrukciu (kameň a tehly). Po okrese Banská Štiavnica ide o druhý najvyšší podiel domov s kombinovanou konštrukciou zo všetkých okresov SR. Tretím najčastejším materiálom nosnej konštrukcie domu v Košickom kraji bola konštrukcia z nepálených tehál (11 571 domov, 7,79 %), ktorá v okrese Rožňava tvorila skoro pätinu domov (18,97 %). V okresoch mesta Košice bola významne zastúpená aj spriahnutá oceľobetónová konštrukcia. Predovšetkým v okrese Košice III bol takmer každý tretí dom tvorený spriahnutou oceľobetónovou konštrukciou – „paneláky“ (29,99 %). Išlo o najvyšší podiel domov so spriahnutou oceľobetónovou konštrukciou zo všetkých okresov SR. Zaujímavosťou Košického kraja je aj obec Dvorníky-Včeláre, v ktorej sa nachádza vyše 1 % domov s konštrukciou odolnou proti zemetraseniu. Tento typ materiálu nosnej konštrukcie domu sa nachádza iba v piatich obciach SR, pričom druhý najvyšší podiel v mestskej časti Ružinov (0,33 %). V košickej mestskej časti Lunik IX bol podiel domov v kategórii inej nosnej konštrukcie skoro dvojtretinový (60,81 %). Išlo o štvrtý najvyšší podiel zo všetkých obcí SR.
Vodovod v dome – z verejnej siete
V Košickom kraji bol najpoužívanejší typ vodovodnej prípojky „v dome – z verejnej siete“, ktorú malo takmer 64 % domov (94 689 domov; 63,75 %). Išlo o štvrtý najnižší podiel zo všetkých krajov SR. V okrese Košice I bol podiel domov s vodovodnou prípojkou v dome – z verejnej siete viac ako 90 % (90,34 %). Po okresoch Bratislava I a Bratislava V išlo o tretí najvyšší podiel domov s vodovodnou prípojkou v dome – z verejnej siete v rámci všetkých okresov SR. Druhým najpoužívanejším typom vodovodnej prípojky v Košickom kraji bola „v dome – vlastná“, ktorú malo takmer 20 % domov (28 777 domov; 19,38 %). Zo všetkých krajov Slovenskej republiky išlo o tretí najvyšší podiel. Väčší podiel domov, ktoré mali vodovodnú prípojku v dome – vlastnú mal iba Prešovský a Banskobystrický kraj. Tento typ vodovodnej prípojky bol najzastúpenejší predovšetkým v okrese Gelnica, kde tvoril viac ako štvrtinový podiel (28,38 %). Takmer všetky domy v obci Malé Ozorovce (97,35 %) mali vodovodnú prípojku v dome – vlastnú. Ide o najvyšší podiel zo všetkých obcí Slovenskej republiky. Bez vodovodnej prípojky bolo viac ako 5 % domov Košického kraja (5,38 %). V rámci všetkých krajov SR ide o tretí najvyšší podiel domov bez vodovodnej prípojky. Z hľadiska okresov Košického kraja vykazuje najvyšší podiel domov bez vodovodnej prípojky okres Gelnica (11,59 %). V rámci všetkých okresov SR ide o druhý najvyšší podiel domov bez vodovodnej prípojky. V mestskej časti Košice – Lunik IX bol podiel domov bez vodovodnej prípojky niečo nad 60 % (60,81 %), čo bol druhý najvyšší podiel zo všetkých obcí SR.
Vodovod v byte zo spoločného zdroja
Najpoužívanejším spôsobom zásobovania vodou v byte vo všetkých krajoch SR bol vodovod v byte zo spoločného zdroja. V rámci Košického kraja mali tento spôsob zásobovania vodou viac ako 4/5 bytov (83,17 %). V porovnaní s ostatnými krajmi SR išlo však o tretí najnižší podiel (nižší podiel bytov s vodovodom v byte zo spoločného zdroja mali iba Prešovský a Banskobystrický kraj). Tento spôsob zásobovania vodou prevláda predovšetkým v okresoch mesta Košice (Košice III, Košice I a Košice IV), kde je podiel bytov so zásobovaním vodou v byte zo spoločného zdroja vyšší ako 96 % (Košice III (98,65 %); Košice I (97,39 %); Košice II (96,75 %)). Pri okrese Košice III ide o druhý najvyšší podiel zo všetkých okresov SR. Podiel bytov s vodovodom v byte zo spoločného zdroja významne zvyšujú aj mestské časti mesta Košice. Predovšetkým Košice – mestská časť KVP a Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce, kde je podiel bytov so zásobovaním vodou z vodovodu v byte zo spoločného zdroja takmer 100 % (Košice – mestská časť Sídlisko KVP (99,91 %); Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce (99,73 %)). V rámci všetkých obcí SR ide o obce s najvyšším podielom bytov s vodovodom v byte zo spoločného zdroja. Druhým najpoužívanejším spôsobom zásobovania vodou v byte v Košickom kraji je vodovod v byte z vlastného zdroja, ktorým vykurovalo takmer 12 % bytov (11,87 %). V porovnaní s ostatnými krajmi SR ide o štvrtý najvyšší podiel. Z hľadiska okresov Košického kraja bol vodovod v byte z vlastného zdroja najpoužívanejší v okrese Košice-okolie, kde malo tento spôsob zásobovania vodou viac ako štvrtina bytov (25,89 %). Napríklad v obci Malé Ozorovce, ktorú sme už spomínali v súvislosti s vodovodnou prípojkou v dome – vlastnou ju tentoraz treba spomenúť aj z hľadiska podielu bytov s vodovodom v byte z vlastného zdroja. V obci Malé Ozorovce je podiel bytov s vodovodom v byte z vlastného zdroja viac ako 97 % (97,37 %). V rámci všetkých obcí SR ide o tretí najvyšší podiel. Vodovod mimo bytu malo 0,62 % zo všetkých bytov Košického kraja a bez vodovodu bolo 7 966 bytov (2,83 % z celkového počtu bytov v kraji). Po Prešovskom a Banskobystrickom kraji išlo o tretí najvyšší podiel bytov bez vodovodu. V okrese Gelnica bolo skoro 9 % bytov bez vodovodu (8,67 %). Zo všetkých okresov SR ide o druhý najvyšší podiel bytov bez vodovodu. Vyšší má už iba okres Medzilaborce. Z obcí Košického kraja bol najvyšší podiel bytov bez vodovodu v obci Richnava, takmer 60 % (57,17 %). Zo všetkých obcí SR ide o druhý najvyšší podiel bytov bez vodovodu.
Splachovacia toaleta, kúpeľňa alebo sprchovací kút
Aj v Košickom kraji platí, že nie všetky byty, ktoré boli vybavené vodovodom, boli vybavené aj splachovacím záchodom priamo v byte. Splachovací záchod v byte bol vo vyše 92 % bytoch Košického kraja (92,35 %). V rámci krajov SR ide o štvrtý najnižší podiel. Okresy Košice III a Košice II mali najvyšší podiel bytov so splachovacím záchodom v byte zo všetkých okresov SR. Podiel bytov so splachovacím záchodom v byte tu dosahuje takmer 100 % (Košice III (99,35 %); Košice II (98,89 %)). Splachovací záchod mimo bytu malo vyše 2 % bytov Košického kraja (2,04 %). V obci Husák sa nachádzalo takmer 45 % bytov (43,68 %) so splachovacím záchodom mimo bytu. Ide o najvyšší podiel v rámci všetkých obcí SR. Bez splachovacieho záchodu boli viac ako 4 % bytov (12 306 bytov; 4,38 %); čo je o 4 340 bytov viac, ako je počet bytov bez vodovodu. Ide o tretí najvyšší podiel zo všetkých krajov SR. V okrese Sobrance bolo takmer 12 % bytov bez splachovacieho záchodu (11,89 %). Zo všetkých okresov SR ide o štvrtý najvyšší podiel. Najvyšší podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte zo všetkých okresov SR sa nachádza v okrese Košice III a Košice II, kde je podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte takmer 100 % ( Košice III (99,37 %); Košice II (98,86 %)). V rámci všetkých krajov SR prevláda aj v Košickom kraji vaňa a sprchovací kút v byte, kde je podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte skoro 94 % (93,69 %). V porovnaní s ostatnými krajmi SR je to však tretí najnižší podiel a nižší podiel bytov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte majú už iba Banskobystrický a Prešovský kraj. Zrkadlovo otočené to vyzerá s bytmi bez vane alebo sprchovacieho kúta, ktorých má Košický kraj skoro 5 % (4,82 %). Po Banskobystrickom a Prešovskom kraji ide v tomto prípade o tretí najvyšší podiel. Vysoký podiel bytov bez vane alebo sprchovacieho kúta je predovšetkým v okrese Gelnica, kde je takýchto bytov skoro 12 % (11,62 %). Tretí najvyšší podiel zo všetkých okresov SR.
Typy kanalizácie v kraji
Z hľadiska typu kanalizačného systému domu prevládala v Košickom kraji prípojka na kanalizačnú sieť a septik, žumpa. Tieto dva typy kanalizačného systému domu malo 130 569 domov (87,91 %). V porovnaní so všetkými krajmi SR však išlo o tretí najnižší podiel. Nižší mali už iba Banskobystrický a Prešovský kraj. Prípojka na kanalizačnú sieť bola dostupná v 67 812 domoch (45,66 %) a septik, žumpa v 62 757 domoch (42,25 %). V okresoch mesta Košice (Košice I, Košice IV a Košice II) bol podiel domov napojených na kanalizačnú sieť viac ako 90 % (Košice IV (92,08 %); Košice I (91,05 % a Košice II (90,01 %)). V poslednom okrese mesta Košice (Košice III) bol podiel domov pripojených na kanalizačnú sieť takmer 90 % (89,09 %). Všetky okresy mesta Košice patrili do TOP 5 okresov s najvyšším podielom bytov pripojených na kanalizačnú sieť. Logicky tieto okresy patrili aj k TOP 5 okresom s najnižším podielom bytov so septikom alebo žumpou.
Domáca čistička odpadových vôd bola najpoužívanejšia v okrese Košice-okolie, kde ju využívalo skoro 2,5 % domov (2,47 %). Tento podiel je však v porovnaní s ostatnými krajmi SR až 15. najvyšším. Bez kanalizácie bolo 13 821 domov (9,31 % z celkového počtu domov v Košickom kraji). Najvyšší podiel domov bez kanalizácie mal okres Gelnica (17,74 %). Po okresoch Medzilaborce, Veľký Krtíš a Revúca išlo o štvrtý najvyšší podiel domov bez kanalizácie. V celom Košickom kraji sa nachádza 10 obcí, v ktorých majú všetky domy pripojenie na kanalizačnú sieť. Ide o Košice – mestská časť Sídlisko KVP, Čierna nad Tisou, Danišovce, Hýľov, Strážske, Budince, Veľká Lodina, Matejovce nad Hornádom, Závadka (okres Michalovce) a Klin nad Bodrogom. Na druhej strane najvyšší podiel domov bez kanalizácie má obec Ruská Bystrá, v ktorej je takmer každý štvrtý dom z piatich (78,33 %) bez kanalizácie. Ide o piaty najvyšší podiel zo všetkých obcí SR.
Pripojenie na plyn
Plynovú prípojku v dome malo viac ako 70 % domov Košického kraja (107 787 domov; 72,57 %), čo v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenskej republiky predstavuje štvrtý najvyšší podiel. Najviac domov pripojených na plynovú prípojku mali okresy mesta Košice (Košice III, Košice I a Košice II), kde bol podiel domov v prvých dvoch spomínaných nad 90 % (Košice III (91,76 %); Košice I (90,34 %)). Podiel domov s plynovou prípojkou v okrese Košice II bol takmer 90 % (88,43 %). Všetky tieto okresy patria k TOP 4 okresom s podielom domov s plynovou prípojkou. Okres Gelnica je jediným okresom Košického kraja, v ktorom je vyšší podiel domov bez plynovej prípojky (53,22 %) ako s plynovou prípojkou (45,47 %). V Košickom kraji sa taktiež nachádza obec, kde je najvyšší podiel domov bez plynovej prípojky zo všetkých obcí Slovenskej republiky. Ide o Švedlár z okresu Gelnica, kde je podiel domov bez plynovej prípojky takmer 100 % (99,8 %).
Diaľkové ústredné kúrenie
Najpoužívanejším spôsobom vykurovania bytov v Košickom kraji bolo ústredné kúrenie diaľkové, ktorým vykurovalo viac ako 40 % bytov (41,58 %). Po Bratislavskom kraji ide o druhý najvyšší podiel. Aj v tomto ohľade sa od priemeru Košického kraja odlišovali okresy mesta Košice, kde bol podiel bytov s ústredným kúrením diaľkovým najvyšší. V okresoch Košice III a Košice II bolo na ústredné kúrenie diaľkové pripojených viac ako 80 % bytov (Košice III (85,71 %); Košice II (82,18 %)). Z hľadiska všetkých okresov SR mali práve tieto dva okresy najvyšší podiel bytov s ústredným kúrením diaľkovým. Zaujímavosťou je, že päť mestských častí Košíc patrilo k piatim obciam s najvyšším podielom bytov s ústredným kúrením diaľkovým. Išlo o Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce, Košice – mestská časť Sídlisko KVP, Košice – mestská časť Dargovských hrdinov, Košice – mestská časť Západ a Košice – mestská časť Nad jazerom. Na druhej strane najnižší podiel vykazoval okres Sobrance, kde bolo ústredným kúrením diaľkovým vykurovaných menej ako 9 % bytov (8,77 %), čo predstavuje štvrtý najnižší podiel v rámci všetkých okresov SR. Druhým najpoužívanejším spôsobom vykurovania bytov Košického kraja bolo ústredné kúrenie lokálne, ktorým vykurovalo viac ako tretina bytov (102 071 bytov (36,3 %)), čo je najnižší podiel zo všetkých krajov Slovenskej republiky. V okrese Košice-okolie vykurovalo ústredným kúrením lokálnym takmer 65 % bytov (63,16 %), čo predstavuje štvrtý najvyšší podiel zo všetkých okresov SR. Na druhej strane v okresoch Košice III, Košice II a Košice I bol najnižší podiel bytov vykurovaných ústredným kúrením lokálnym zo všetkých okresov SR (Košice III (11,68 %); Košice II (13,07 %) a Košice I (15,47 %)). Samostatným vykurovacím telesom disponovalo takmer 16 % bytov Košického kraja (44 449 bytov; 15,81 %). V okrese Gelnica vykurovalo samostatným vykurovacím telesom takmer 38 % bytov (37,98 %), čo predstavuje najvyšší podiel zo všetkých okresov SR. Košický kraj je krajom s najnižším podielom bytov s etážovým kúrením, ktorým vykuruje iba niečo nad 2 % bytov (2,15 %). Bez kúrenia bolo 3 705 bytov (1,32 %), čo je po Nitrianskom kraji druhý najvyšší podiel bytov bez kúrenia. Najvyšší podiel bytov bez kúrenia bol v okrese Sobrance, kde bolo bez kúrenia viac ako 5 % bytov (5,01 %). Najviac zo všetkých okresov SR.
Kúria plynom
Pri zdroji energie využívanom na vykurovanie bytu prevládal v Košickom kraji plyn, ktorým vykurovalo viac ako 60 % bytov (171 560; 61,01 %). Čo po Žilinskom a Banskobystrickom kraji predstavuje tretí najnižší podiel zo všetkých krajov SR. Vykurovanie plynom prevládalo v 9 okresoch Košického kraja a iba v okresoch Košice I a Košice III bolo najzastúpenejším zdrojom energie na vykurovanie pevné palivo. Celkovo pevným palivom vykurovalo 76 432 bytov (27,18 %). V okrese Košice III vykurovalo pevným palivom takmer 86 % bytov (85,81 %), čo je najvyšší podiel zo všetkých okresov SR. Predovšetkým v mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce bolo pevným palivom vykurovaných takmer 100 % bytov (99,76 %), čo je najviac zo všetkých obcí SR. Spôsobené je to tým, že mestská časť Košice – Sídlisko Ťahanovce je vykurované tepelnou elektrárňou. Zo všetkých krajov Slovenskej republiky bol Košický kraj tým, kde bol najnižší podiel bytov, ktoré používali na vykurovanie elektrinu. Elektrinou vykuroval priemerne iba 1 z 25 bytov Košického kraja (2,6 %). Viac ako 1 % bytov (1,32 %) Košického kraja nemalo žiadny spôsob vykurovania, čo po Nitrianskom kraji predstavuje druhý najvyšší podiel bytov. Obce Ižkovce, Spišské Vlachy a Bežovce mali podiel domov so žiadnym spôsobom vykurovania nad 20 % (Ižkovce – 29,03 %; Spišské Vlachy – 22,38 %; Bežovce – 21,26 %).
Rekonštruované domy
Z hľadiska obdobia poslednej obnovy domu má Košický kraj najnižší podiel domov „bez rekonštrukcie“ zo všetkých krajov Slovenskej republiky. Zrekonštruovaných tu bolo iba niečo vyše tretiny domov (35,57 %). Najviac zrekonštruovaných domov bolo v okrese Spišská Nová Ves, kde rekonštrukciou prešlo priemerne 4 z 10 domov (40,09 %). Na druhej strane v okrese Košice I bola zrekonštruovaná menej ako štvrtina domov (23,28 %), čo je najnižší podiel zo všetkých okresov SR. Aj v Košickom kraji, podobne ako pri ostatných krajoch SR, bolo najviac domov zrekonštruovaných v ostatných 10 rokoch. Od roku 2010 do roku 2015 prebehla rekonštrukcia takmer na štvrtine domov Košického kraja (24,21 %) a od roku 2016 do konca roku 2020 bolo zrekonštruovaných viac ako 16 % domov (16,64 %). Najvyšší podiel domov zrekonštruovaných po roku 2010 mal okres Michalovce, kde bolo po roku 2010 zrekonštruovaných takmer polovica všetkých domov (48,82 %).
Kvalita bývania v Košickom kraji
Z pohľadu kvality bývania v jednotlivých okresoch Košického kraja môžeme povedať, že najvyššiu kvalitu bývania vykazujú okresy mesta Košice (Košice I – Košice IV) a najnižšiu okres Gelnica. V okresoch Košice II a Košice III sa nachádza najvyšší podiel bytov so splachovacím záchodom, najvyšší podiel domov s vaňou alebo so sprchovacím kútom v byte, najvyšší podiel bytov s ústredným kúrením diaľkovým zo všetkých okresov Slovenskej republiky. V okrese Košice III sa taktiež nachádza najvyšší podiel bytov so spriahnutou oceľobetónovou konštrukciou zo všetkých okresov SR, druhý najvyšší podiel bytov, ktoré majú zásobovanie vodou v byte zo spoločného zdroja v rámci všetkých okresov SR a najvyšší podiel bytov vykurovaných pevným palivom zo všetkých okresov SR. Taktiež všetky okresy mesta Košice (Košice I – Košice IV) patria k top 5 okresom s najvyšším podielom domov pripojených na kanalizačnú sieť. Na druhej strane najnižšiu kvalitu bývania vidíme v okrese Gelnica, kde sa nachádza najvyšší podiel domov bez vodovodnej prípojky, najvyšší podiel domov bez kanalizácie, najvyšší podiel domov bez plynovej prípojky, najvyšší podiel bytov bez vodovodu, najvyšší podiel bytov bez vane alebo sprchovacieho kúta v byte a najvyšší podiel bytov so samostatným vykurovacím telesom. Okrem okresu Gelnica však treba spomenúť aj okres Sobrance, kde sa nachádza najvyšší podiel bytov bez kúrenia.
Sumarizácia Košického kraja
V Košickom kraji bolo sčítaných 148 524 domov, čo predstavuje viac ako 12 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (12,03 %). V porovnaní s ostatnými krajmi SR ide o tretí najvyšší podiel. Viac ako 86 % všetkých domov (86,02 %) Košického kraja sú rodinné domy, čo je po Bratislavskom kraji druhý najnižší podiel. Bytových domov je v Košickom kraji takmer 10 000 (9 376; 6,31 %), čo predstavuje štvrtý najvyšší podiel z krajov SR. Pričom tri okresy mesta Košice (Košice I, Košice II a Košice III) patria k TOP 5 okresom s najvyšším podielom bytov.
K rozhodujúcemu okamihu sčítania bolo takmer 13 % bytov v Košickom kraji (281 197 bytov; 12,58 %), čo predstavuje tretí najvyšší podiel zo všetkých krajov SR.
Druhým najpoužívanejším typom kúrenia bytov v Košickom kraji bolo ústredné kúrenie lokálne, ktorým vykurovalo viac ako 36 % bytov (102 071 bytov; 36,3 %), čo je najnižší podiel zo všetkých krajov Slovenskej republiky. V Košickom kraji je taktiež vysoký podiel bytov bez kúrenia. Celkovo sa tu nachádza viac ako 1 % bytov bez kúrenia (3 705 bytov; 1,32 %), čo je po Nitrianskom kraji druhý najvyšší podiel bytov bez kúrenia.
Viac ako 35 % domov v Košickom kraji je nezrekonštruovaných, čo je najvyšší podiel v rámci všetkých krajov SR.
Z obcí Košického kraja má napr. mestská časť Košice – Lunik IX štvrtý najvyšší podiel domov s inou konštrukciou zo všetkých obcí SR, druhý najvyšší podiel domov bez vodovodnej prípojky zo všetkých obcí SR. Treba však spomenúť aj to, že mestská časť Košice– Lunik IX zďaleka nedosahuje taký podiel bytov bez kúrenia ako obce s najvyšším podielom bytov bez kúrenia v Košickom kraji. Podiel bytov bez kúrenia v mestskej časti Lunik IX je menej ako 10 % a v obciach ako Ižkovce, Spišské Vlachy a Bežovce sa tento podiel pohybuje až nad 20 %. Taktiež aj podiel bytov bez splachovacieho záchodu je tu pod 10 % (9,61 %).
Okrem mestskej časti Košice – Lunik IX treba spomenúť aj obec Malé Ozorovce, kde sa nachádza najvyšší podiel domov s vodovodnou prípojkou v dome – vlastnou a najvyšší podiel bytov s vodovodom v byte z vlastného zdroja zo všetkých obcí SR. Ďalej v obci Richnava sa nachádza druhý najvyšší podiel bytov bez vodovodu a v obci Švedlár sa nachádza najvyšší podiel domov bez plynovej prípojky zo všetkých obcí SR.
Autor: Štatistický úrad SR.