Úvaha.
Rodíme sa, a umierame.
Také je narodenie, taký je život, taká je smrť.
Kto to nepochopí, a podľahne náboženským ilúziám, bude sa umárať vo falošných nádejach.
Posmrtný život je planá nádej. Rovnako ako život pred týmto terajším životom. V náboženstve mu hovoria minulý život.
Máme len jeden život. Ten, ktorý žijeme teraz. Žiaden iný nie je.
Je to veľmi jednoduché pre pochopenie, a kto si to uvedomuje, žije pokojnejšie, šťastnejšie, blaženejšie. Jednoducho povedané lepšie sa žije bez falošných náboženských predsudkov.
Život je ako strom
A človek je na ňom jedna malá vetvička. Ak bude mať potomka, na strome vykvitne nový púčik.
Ak bude mať jeho potomok ďalšieho potomka, strom sa bude rozrastať. Strom kvitne, ľudské pokolenie sa rozrastá.
Ak niekto nemá potomka, toho vetvička vyschne. V širšom význame ľudstva ako lesa sú stromy, ktoré vytíname povedzme vojnami, vraždami, ale zanikajú niekedy i celé lesné porasty prírodnými živlami ako sú zemetrasenia, záplavy a iné pohromy.
Príroda nemyslí. V prírode sa deje. Kde sú vytvorené vhodné podmienky, tam sa les rozrastá.
A ľuďom sa bude dariť, ak budú žiť v súlade s prírodou.
A s vedomím, že máme len jeden život.
Preto je cenný, vari najcennejší.
Ako rastieme, prichádzame na to, že v živote nás môžu postihnúť rôzne ochorenia, telesné i duševné.
Naučíme sa, že sú ľudia dobrí i zlí. Že sú ľudia, ktorí vedia nezištne pomáhať, ale i ľudia veľmi zákerní, ktorí bez emócií dokážu surovo ublížiť.
Niekto má v živote viac šťastia, niekomu sa až tak dobre nevodí vo svete.
I taká je stránka života.
Život, to sú aj rôzne prekážky, ktoré niekedy môžeme vnímať kladne, inokedy záporne. Niektoré prekážky sú ťarchou, ničia nám životy, sťažujú naše pohodlie, pokoj, či šťastie. Ale sú prekážky aj ako výzvy, ktoré nás poháňajú k novým objavom, k neprebádaným obzorom, k novým poznatkom o svete.
Mať život rád!
Občas sa stane, že sme nahnevaní, smútime, nariekame, pretože sa nám nedarí. A život sa nám javí neznesiteľný. Máme pocit, že sme unavení zo žitia. I vtedy majme na pamäti, že život musíme mať rád.
Musíme prekonať bôľ, a vedieť vychutnávať radosti života.
Keď sa inak nedá, aspoň sa prispôsobiť okolnostiam. Napríklad niekto ochorie, a je odkázaný na invalidný vozík. Aj keď sa mu v tej chvíli zdá život nanič, stačí, ak sa pokúsi aspoň si uvedomiť, že život má len jeden, že ešte žije, a že plnohodnotne sa dá žiť, aj keď používame invalidný vozík.
Dôkazom šťastných životov je množstvo ľudí, ktorí prišli o zrak, nepočujú, chýbajú im končatiny, a aj tak sa zúčastňujú povedzme rôznych súťaží, i vrcholových, ako sú napríklad športové paraolympiády, medzinárodné športové súťaže zdravotne postihnutých (hendikepovaných) športovcov, ktoré sa uskutočňujú paralelne s olympijskými hrami (spravidla v príslušnom meste alebo štáte).
Chcem vyzdvihnúť tých, ktorí si uvedomujú, že žijú len raz, tu a teraz, a napriek rôznym životným ťažkostiam dokážu byť milí, usmievaví, nezištne pomáhajú druhým ľuďom (ak môžu), a snažia sa žiť plnohodnotný život.
Život, ktorý má svoju hodnotu
Žiť dobrý život sa dá i s náboženskými pohnútkami, ale ja teraz uvažujem o humanistoch.
Moja myšlienka:
„Humanisti sú šľachetní ľudia, ktorí vedia žiť bez náboženských pohnútok.“
Bez náboženských pohnútok dokážu žiť rôzni ľudia, aj darebáci. Darebáci sú preto, lebo vedia žiť ako s náboženskými pohnútkami, tak i bez nich. Im je to jedno.
Humanistom to však jedno nie je!
Hovorím o humanistoch, ktorí majú šľachetnú myseľ, majú prehľad o etických normách a vedia zhodnotiť svoju životnú situáciu. Snažia sa žiť dokonalý život.
Každý, kto nevie celkom presne, o čom hovorím, si môže prečítať knihu Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz.
Zvyknem hovoriť takú logickú slovnú hračku:
„Život je zázrak, ktorý neodporuje prírodným zákonom.“
Uvažujte!
Ale nepreháňajte to. Radšej žite!
Autor: Ján Parada.