Na území Slovenskej Republiky žije 58 498 cudzincov, čo tvorí niečo viac ako 1 % (1,07 %) zo všetkých obyvateľov. Pre cudzincov sme atraktívnejšia krajina, čo dokazuje skokový nárast ich počtu. Súčasný počet cudzincov (58 498) je viac ako 2-násobný oproti stavu spred uplynulej dekády. V roku 2011 ich bolo 26 572 a tvorili necelé pol percento (0,49 %) z celoslovenskej populácie.
V Bratislave žije najviac cudzincov
Najviac cudzincov (19 569) žije v Bratislavskom kraji a tvoria 2,72 % z obyvateľov kraja. Koncentruje sa tu viac ako tretina (33,45 %) zo všetkých cudzincov na Slovensku. Viac ako 1 % populácie kraja tvoria cudzinci v Trnavskom kraji (7 215; 1,27 %) a Nitrianskom kraji (7 627; 1,13 %). V ostatných krajoch dosahujú cudzinci marginálne počty nedosahujúce ani 1 % populácie: Košický kraj (6 203; 0,79 %), Banskobystrický kraj (4 524; 0,72 %), Trenčiansky kraj (4 021, 0,7 %), Žilinský kraj (4 471; 0,65 %) a najmenší podiel cudzincov žije v Prešovskom kraji (4 868; 0,6 %).
Atraktívne sú aj iné veľké slovenské mestá
Cudzinci sa najviac koncentrujú do veľkých mestských aglomerácií alebo prihraničných okresov. Na prvých troch pozíciách sú bratislavské okresy. Okresom s najvyšším podielom cudzincov je okres Bratislava I, kde tvoria 6,56 % (3 021) populácie. Ďalšie v poradí sú tiež okresy Bratislava III (3 787; 4,97 %), Bratislava II (3 818; 3,05 %). Viac ako 2 % populácie tvoria cudzinci ešte v okresoch Sobrance (599; 2,67 %), Bratislava IV (2 646; 2,51 %) a Senec (2 083; 2,15 %). V okrese Komárno je podiel migrantov tesne pod 2 % (1 971; 1,77 %). Bratislavským okresom s najnižším podielom cudzincov je okres Bratislava V (2 125; 1,73 %). Viac ako 1,5 % cudzincov vykazujú prihraničné okresy Malacky (1 285; 1,64 %), Skalica (771; 1,62 %) a Dunajská Streda (1 936; 1,55 %). Najmenej atraktívne pre cudzincov sú okresy Sabinov (160; 0,26 %), Gelnica (106; 0,33 %), Detva (114; 0,37 %) a Námestovo (248; 0,39 %).
Autor: Štatistický úrad SR.