Prečo som ateista?

Ricky Gervais.

Ľudia sa ma neustále pýtajú, prečo neverím v Boha. Vždy sa snažím odpovedať ohľaduplne a rozumne, čo je zvyčajne nepríjemné, zdĺhavé a zbytočné. Ľudia veriaci v Boha nepotrebujú dôkaz jeho existencie a rozhodne nechcú dôkazy tvrdiace opak. Sú so svojou vierou spokojní. Hovoria, že je to ich pravda a ich viera. I tak sa snažím odpovedať logicky, pretože si myslím, že neodpovedať úprimne by bolo nezdvorilé a povýšenecké. Je preto ironické, že veta „Neverím v Boha, pretože neexistuje žiadny vedecký dôkaz jeho existencie, a pokiaľ viem, tak samotná definícia je logický nezmysel v rámci známeho vesmíru“ pôsobí povýšenecky i nezdvorilo.

Tiež ma obviňujú z arogancie, čo mi príde obzvlášť neférovo. Veda hľadá pravdu. Nikoho nediskriminuje. V podstate zisťuje skutočnosti. Veda je pokorná. Vie, čo vie, a vie, čo nevie. Zakladá svoje závery na dôkazoch – na dôkazoch, ktoré sú neustále aktualizované a vylepšované. Veda sa neurazí, keď sa objavia nové dôkazy. Uznáva vedenie ako celok. Nedrží sa stredovekých praktík, pretože sú tradičné. Keby tomu tak bolo, nepichli by ste si penicilín, ale strčili by ste si do nohavíc pijavicu a modlili sa. Nech už „veríte“ čomukoľvek, nie je to tak účinné ako medicína. Môžete povedať, že pre vás to funguje, ale to môžete povedať i o placebe. Chcem tým povedať, že Boh neexistuje. Nehovorím, že neexistuje viera. Viem, že existuje. Stretávam sa s ňou neustále. Ale keď v niečo veríte, neznamená to, že je to zrazu pravda. Existencia Boha nie je subjektívna. Buď existuje alebo nie. Môžete mať vlastné názory, ale nemôžete mať vlastné fakty.

Prečo neverím v Boha? Nie, žiadne také – prečo TY veríš v Boha? Bremeno dôkazu by malo ležať na veriacom (teistovi). Vy ste to začali. Keby som k vám prišiel a povedal: „Prečo neveríš, že neviem lietať?“ Povedali by ste: „Prečo by som mal?“ A ja by som odpovedal: „Pretože je to otázka viery.“ Keby som potom povedal: „Dokáž mi, že neviem lietať. Vidíš, nemôžeš to dokázať, čo?“ Najskôr by ste odkráčali preč, zavolali ochranku alebo ma vyhodili z okna a kričali: „Tak ukáž, ako vieš lietať, ty magor.“

Toto je samozrejme otázka duchovna, náboženstvo je niečo iného. Ako ateista nevidím nič „špatného“ na viere v Boha. Nemyslím si, že Boh existuje, ale viera v neho nikomu neškodí. Pokiaľ to na vás má pozitívny vplyv, tak proti tomu nič nemám. Vadí mi, keď sa viera začne pliesť do práv ostatných ľudí. Nikdy by som vám neuprel právo na vieru v Boha. Ale bol by som rád, keby ste napríklad nezabíjali ľudí, ktorí veria v iného Boha. Alebo nekameňovali ľudí, ktorých sexuálne preferencie sú podľa vašej príručky nemorálne. Je zvláštne, že niekto, kto verí vo všemocnú a vševediacu silu zodpovednú za všetko, čo sa deje, je schopný odsudzovať a trestať ľudí za to, akí sú. Keď nad tým tak premýšľam, ateista je ten najhorší typ človeka, akým môžete byť. Prvé štyri prikázania z biblie tomu nasvedčujú: Existuje Boh, som to ja, nikto iný, ty nie si tak dobrý a na to pamätaj. To, že nemáš vraždiť, je až na šiestej pozícii.

Keď stretnem niekoho, kto opovrhuje tým, že nie som veriaci, hovorím: „Takto ma Boh stvoril.“

Z čoho sú vlastne ateisti obviňovaní?

Slovník definuje Boha ako „nadprirodzeného stvoriteľa a dozorcu vesmíru“. Do tejto definície spadajú všetky božstvá, bohyne a nadprirodzené bytosti. Od počiatku zaznamenanej histórie, ktorá siaha k vynálezu písma Sumermi pred nejakými 6 000 rokmi, historici zaznamenali cez 3 700 nadprirodzených bytostí, z ktorých 2 870 sa dá považovať za bohov.

Takže, až mi nabudúce niekto povie, či verím v Boha, opýtam sa: „A v ktorého? Dia? Háda? Jupitera? Marsa? Odina? Thora? Krišnu? Rea?“ Keď povedia: „Jednoducho v Boha. Verím v jediného Boha,“ upozorním ich na to, že sú skoro rovnakí ateisti ako ja. Ja neverím v 2 870 bohov, oni neveria v 2 869 bohov.

Predtým som v Boha veril. V toho kresťanského.

Miloval som Ježiša. Bol mojím hrdinom. Väčším než popové hviezdy. Väčším než futbalisti. Väčším než Boh. Boh je podľa definície všemocný a dokonalý. Ježiš bol človek. Musel sa o to zaslúžiť. Poznal pokušenie, ale prekonal hriech. Bol čestný a odvážny. Ale mojím hrdinom bol preto, že bol láskavý. Bol láskavý ku všetkým. Nepodriadil sa nátlaku okolia ani tyranii a krutosti. Nezáležalo mu na tom, kto ste. Miloval vás. Ukážkový človek, pašák. Chcel som byť ako on.

Jedného dňa, keď som mal asi 8 rokov, som kreslil ukrižovanie, pretože to bola domáca úloha zo štúdia Biblie. Miloval som umenie. A prírodu. Miloval som ako Boh vytvoril všetky zvieratá. Tiež boli dokonalé. Bol to úžasný svet.

Žil som v chudobnej rodine v robotníckom mestečku Reading zhruba 40 míľ západne od Londýna. Môj otec bol robotník a matka žena v domácnosti. Nikdy som sa za svoju chudobu nehanbil. Bolo to skoro vznešené. Navyše každý, koho som poznal, bol v podobnej situácii a mal som všetko, čo som potreboval. Škola bola zadarmo. Oblečenie bolo lacné a vždy čisté a vyžehlené. A mama neustále varila. V ten deň, keď som kreslil ukrižovanie, tiež práve varila.

Sedel som za stolom v kuchyni, keď môj brat prišiel domov. Bol o 11 rokov starší než ja, takže mal asi 19. Bol chytrejší než ktokoľvek, koho som poznal, ale bol veľmi drzý. Odvrával a dostával sa do malérov. Ja som bol zasa slušný chlapec. Chodil som do kostola a veril v Boha – aká to úľava pre matku z robotníckej triedy. Viete, tam, kde som vyrastal, matky nedúfali v to, že z ich detí budú doktori, len dúfali, že ich deti neskončia vo väzení. Takže, keď ich vychováte ako veriacich, budú poslušné a nebudú porušovať zákony. Dokonalý systém. No, skoro. 75 % Američanov sú kresťania majúci strach z Boha; 75 % väzňov sú kresťania majúci strach z Boha. 10 % Američanov sú ateisti; 0,2 % väzňov sú ateisti.

Každopádne, sedel som za stolom a veselo si kreslil svojho hrdinu, keď sa môj brat Bob opýtal: „Prečo veríš v Boha?“ Jednoduchá otázka. Ale mama spanikárila. „Bob!“ vyriekla tónom, ktorý znamenal „Drž zobák“. Prečo bolo zlé takú otázku položiť? Keby Boh existoval a moja viera bola silná, bolo by jedno, čo hovoria ostatní.

Počkať… lenže Boh neexistuje. On to vedel a ona to v hĺbke duše tiež vedela. Bolo to jednoduché. Začal som o tom premýšľať a klásť si ďalšie otázky a do hodiny som bol ateista.

Páni. Boh nie je. Keď mi mama klamala o Bohu, klamala mi tiež o Santovi? Samozrejme, ale čo na tom? Darčeky som dostával naďalej. A môj novo vynájdený ateizmus taktiež prinášal dary. Dary pravdy, vedy, prírody. Naozajstná krása sveta. Dozvedel som sa o evolúcii – teórii tak jednoduchej, že mohla napadnúť len najväčšieho anglického génia. Evolúcia rastlín, zvierat a nás – s našou predstavivosťou, slobodnou vôľou, láskou, humorom. Už som nepotreboval dôvod pre svoju existenciu, len dôvod žiť. A predstavivosť, slobodná vôľa, láska, humor, zábava, hudba, šport, pivo a pizza sú všetko dostatočne dobré dôvody žiť.

Ale aby ste mohli žiť poctivo, k tomu potrebujete pravdu. To bola ďalšia vec, ktorú som sa v ten deň naučil. Že pravda, akokoľvek je šokujúca a nepríjemná, vo výsledku vedie k oslobodeniu a dôstojnosti.

Takže, čo vlastne otázka „Prečo neverí v Boha?“ znamená? Myslím, že ľudia, ktorí si kladú túto otázku, v skutočnosti majú pochybnosti o vlastnej viere. V podstate sa pýtajú: „Prečo si myslíš, že si niečo viac? Ako to, že ti nevymyli mozog ako nám? Ako sa opovažuješ hovoriť, že som hlupák a nepôjdem do neba? Kašlem na teba!“ Buďme úprimní, keby v Boha veril len jeden človek, bol by považovaný za podivína. Ale nakoľko je to populárny pohľad, je všeobecne prijímaný. A prečo je populárny? To je jasné. Je to tak lákavý koncept. Verte vo mňa a budete žiť večne. Opakujem, že keby išlo len o duchovno, nič by som proti tomu nemal.

„Ako chcete, aby ľudia jednali s vami, tak jednajte vy s nimi,“ to je dobré pravidlo. Snažím sa ním riadiť. Odpúšťanie je pravdepodobne najväčšia cnosť. Nič viac než cnosť to ale nie je. Nie je to výhradne kresťanská cnosť. Nikto si nemôže nárokovať dobré správanie. Ja sa správam dobre. Len neverím tomu, že za to budem odmenený v nebi. Moja odmena je tu a teraz. Je to vedomie, že sa snažím správať správne. Že vediem dobrý život. A práve v tomto ohľade sa duchovno vydalo zlou cestou. Stal sa z neho obušok na trestanie ľudí. „Urob toto, inak zhoríš v pekle.“

Nezhoríte v pekle, ale i tak sa snažte byť vľúdni.

---

Zdroj: Ricky Gervais: Why I’m an Atheist a www.RickyGervais.com.

Pôvodne uverejnené 8. 1. 2012.