O futurologickej knihe Designing the Future.
Jacque Fresco vydal v roku 2007 knihu Formovanie budúcnosti (Designing the Future). V knihe ponúka futurologický návrh budovania spoločnosti.
Kniha vyšla pôvodne v anglickom jazyku, a v elektronickej forme je dostupná na odkaze The Venus Project. Z anglického originálu ju do slovenčiny preložil Peter Koči.
Už v úvode sa Fresco zamýšľa nad tým, či je možné navrhovať budúcnosť.
„Hoci si mnohí myslíte, že sa môžeme pripraviť na našu budúcnosť konaním a učením prezentovanými metódami a hodnotami, nič nie je tak vzdialené od pravdy – obzvlášť v dnešnom veľmi rýchlo sa meniacom svete. Novonarodené dieťa sa narodí do sveta, ktorý nie je výsledkom jeho (jej) snaženia. Každá generácia úspešne zdedila hodnoty, znalosti, nádeje, úspechy a pády od predchádzajúcich generácií. Tí zas zdedili výsledky rozhodnutí vykonanými týmito generáciami.
Počas stoviek tisícov rokov ľudskej existencie, keď technológie boli jednoduché, alebo vôbec neexistovali, malo to malý vplyv na ľudský život a zem, ktorú obývali. Každá generácia lovcov a zberačov, potom oráčov a priekupníkov si odovzdávala nástroje z generácie na generáciu pre uľahčenie prežitia.
Zmena z generácie na generáciu bola veľmi pomalá a ťažko badateľná. V dávnych dobách bola veda chápaná veľmi málo, tak isto ako aj porozumenie, ako vôbec veci fungujú a vysvetlenia neboli ani zďaleka vedecké.“
Autor v knihe ponúka konkrétny scenár na zamyslenie.
„Okrem udalostí ako sú zemetrasenia, veľa záleží od úsilia ľudí, či sa zachránia a od toho, ako sú informovaní. Môžete hrať úlohu v tvarovaní zajtrajšieho sveta, ak si budete klásť otázky typu ‚V akom ohľaduplnom svete chcem žiť?‘ a ‚Čo pre mňa znamená demokracia?‘. Pre budúcnosť sa núka viac možností ako len tie, o ktorých sa dnes verejne diskutuje.“
„Vyskúšajte prebudovať civilizáciu bez akýchkoľvek obmedzení založených na tom, ako sa to deje v súčasnosti. Zámerom týchto návrhov je pomôcť zbaviť svet vojen, chudoby, hladu, ničenia životného prostredia a vytvoriť lepší svet pre všetkých obyvateľov Zeme, so všetkými zdrojmi po ruke na čo najdlhší čas.“
V prvej kapitole sa autor snaží čitateľa naučiť na príkladoch zo života spájať skepticizmus s otvorenou mysľou.
„Životy väčšiny mužov a žien postihujú problémy, ktoré sami nevedia vyriešiť. Veľa prípadov v našich životoch sú výsledkom udalostí, ktoré nedokážeme kontrolovať. Pokiaľ si myslíte ‚Ja všetko dokážem‘, tak vedzte, že najväčšie zmeny vykonané individualistami sú veľmi limitované. Ľudia väčšinou obviňujú sami seba alebo svoju vieru. Predsa len, keď havarujú dve autá na križovatke, môžeme obviniť individuálneho šoféra, ‚vieru‘, alebo dokonca v prvom rade inžiniera, ktorý v projekte dovolil kolízie. Sme, ako individualisti starostliví, ak dovolíme automobilu zrážku s nami, alebo je to len výsledok zlého projektu?“
„Najlepšie pochopíte tieto myšlienky, ak si ich dokážete predstaviť ako dnešnú vstupnú bránu medzi včerajškom a zajtrajškom.“
„Nemáme žiadnu krištáľovú guľu pre zbytok 21. storočia. Chceme, aby ste týmito myšlienkami nakŕmili váš vlastný mentálny ‚počítač‘ a uviedli ho do praxe. Môžete prísť ešte na lepšie nápady, ktoré môžu formovať budúcnosť našej civilizácie.“
Kríza nemá adresáta.
„Podľa mnohých názorov, väčšina vedcov si myslí, že ľudská rasa je v ‚kolíznom kurze‘ s prírodou, lebo všetky ekosystémy na Zemi sa trápia a schopnosť našej planéty niesť život je v skutočnom ohrození.
Existuje tu hrozba rýchlej globálnej zmeny klímy, ktorá bude mať určite vážne dôsledky. Znečistenie riek, zeme, vzduchu, ktorý dýchame, bude ohrozovať naše zdravie. Ničíme neobnoviteľné zdroje ako ornú pôdu, ozónovú vrstvu namiesto toho, aby sme tieto zdroje využívali rozumne.
Čelíme všeobecnej hrozbe, ktorá presahuje medzinárodnú medzu: preľudnenie, nedostatok energie, nedostatok pitnej vody, ekonomická katastrofa, rozširovanie neliečiteľných chorôb, technologická zámena ľudí strojmi, to je zopár vymenovaných.
Osemstopäťdesiatdva miliónov ľudí vo svete je hladných. Každý deň zomrie viac ako 16 000 detí na nedostatok potravy – podvýživu – jedno dieťa každých 5 sekúnd (1). Celosvetovo viac ako jedna miliarda ľudí žije na hranici chudoby, zarobia menej ako jeden dolár na deň (2). Veľmi malé percento ľudí vlastní väčšinu zo svetového bohatstva a zdrojov. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými je priepastný. V roku 2002 zarobil v Spojených štátoch amerických priemerný výkonný riaditeľ 282-krát viac ako priemerný robotník (3). V roku 2005 bol plat výkonného riaditeľa najvyššej americkej korporácie zvýšený o 12 % na priemernú hodnotu 9,8 milióna dolárov ročne. Výkonný riaditeľ ropnej spoločnosti dokonca zvyšoval lepšie ako priemer o obrovských 109 % na 16,6 milióna ročne. Medzitým bežný pracovníci dostávali navýšenie, aby držali krok s infláciou vo väčšine priemyselných odvetví a služieb v USA. V Oregone sa minimálna mzda pracovníkov zvyšovala o skromných 2,8 % na 15 080 dolárov ročne.“
(1) Svetový problém s hladom; fakty, počty a štatistiky; ThinkQuest, Oracle – Education Foundation, The world hunger problem: Facts, figures and statistics.
(2) Správa o hlade, 2004. Chlieb pre svet (Hunger Report 2004. Bread for the World. Hunger Facts: International).
(3) Spájanie podnikateľov (Capital Connection).
Pôvodne je to citované na strane 126 z knihy 100 najlepších trendov (The 100 Best Trends), ktorú v roku 2006 napísali George Ochoa a Melinda Coreyová.
V druhej kapitole Fresco uvažuje nad možnosťou spoločenskej zmeny.
„Pokiaľ nás udivuje, prečo stále čelíme toľkým istým problémom ako naši predchodcovia, keď máme technológie, ktoré prevyšujú tie ich, musíme vziať do úvahy, že sme tu tak krátky čas, že sa môžeme takmer označiť za ‚novorodencov‘. Ak by sme použili dvadsaťštyri hodinové hodinky na znázornenie času od kedy sa začal na zemi život, ukázali by nám, že ľudstvo je tu ešte len necelý deň. Iba počas posledných pár sekúnd začali moderný ľudia využívať vedecké metódy na hľadanie najefektívnejších spôsobov na fungovanie vecí. Práve teraz sa snažíme vykročiť správnym smerom. Najviac nových poznatkov pochádza od začiatku dvadsiateho storočia po dnes ako z predchádzajúcich miliárd rokov. Zmena je takmer všade.“
Tretia kapitola začína návrhom na zbavenie sa starých predsudkov pomocou vedeckých metód.
„Pokým vedecké informácie prišli vekom, ľudské bytosti si nevedeli vysvetliť ich vzťah k fyzickému svetu, a tak si vymysleli vlastné vysvetlenia. Tieto vysvetlenia mali tendenciu byť veľmi jednoduchými a v mnohých prípadoch ozaj škodlivými. Napríklad, ak niekto vedel, že sa blíži prílivová vlna a vybral si modliť sa za záchranu skôr ako hľadať riešenie, mohlo to byť pre jeho prežitie veľmi škodlivé. Ľudia verili, že mor a choroby im zo zlosti posiela Boh ako trest, pomocou vedeckých metód sme sa však naučili, že mnoho chorôb bolo prenášaných potkanmi a všami, a často boli spôsobené baktériami.“
Autor si kladie otázku, či môžeme aplikovať vedecké metódy na to, akú si vytvoríme budúcnosť.
Vo štvrtej kapitole autor rozoberá rôzne mýty a ľudskú povahu.
„Nerodíme sa s predsudkami, s náboženskou neznášanlivosťou, nahnevaní, tieto pocity sa vyvíjajú skúsenosťami. Nemali by sme byť zaujatí mylnými predstavami o ľudskej povahe, ale mali by sme radšej preveriť ľudské správanie, ktoré sa vždy menilo – v opačnom prípade by sme boli stále v jaskyniach. Ľudské správanie je iba subjekt, na ktorý pôsobia vonkajšie vplyvy tak, ako na všetko ostatné v prírode.“
V piatej kapitole autor začína s tým, že pokiaľ sa ľudia nezačnú obzerať po alternatívnom sociálnom usporiadaní k súčasnému, tak si privodíme vlastnú katastrofu.
„Neustále hľadanie nových zdrojov práce a zámorské priemyselné fabriky kvôli nižšej cene, menej environmentálnych obmedzení a ďalšie výhody môžu pôsobiť dobre v krátkom čase, ale nakoniec spôsobia katastrofu. Je to ako keď väčšina ľudí bez zamestnania bude nadšená z možnej straty domova a bohatstva.
Niektorí vedci tvrdia, že od roku 2030 bude drastický nedostatok dnes ľahko dosiahnuteľnej ropy. Ropu nemôžeme len tak spotrebovať, ale môže sa stáť finančne a potom fyzicky nepraktické ju ťažiť. Ťažba bude náročná, a jej spracovanie nepraktické. Podobné to bude so zemným plynom, iba oveľa rýchlejšie.“
V šiestej kapitole opisuje prvé kroky, ako začať.
„Pre začiatok realizácie ekonomiky založenej na zdrojoch musia sociálni inžinieri využiť vedecké metódy a položiť otázku ‚čo tu máme?‘. So zreteľom na to, aby realizácia bola poskytnutá s veľkými výkonmi, komfortom a najspoľahlivejším spôsobom. Prioritou je vypracovať čisto technické zhodnotenie základných potrieb celkovej svetovej populácie. Hodnota bytov, potravy, vody, zdravotná starostlivosť, doprava, vzdelanie a ďalšie podobné potreby musia byť porovnateľné s dostupnými zdrojmi, ktoré planéta ponúka, a toto všetko musí byť v rovnováhe s potrebami iných živočíšnych druhov, ktoré sú základom života na Zemi.“
V siedmej kapitole opisuje budúce mestá.
„Miestne vlády premrhali mnoho času a zdrojov pokúšaním zmodernizovať súčasné mestá, cesty a logistické systémy. Cena riadenia, údržby a súhrnné neúčinnosť je vysoká. Je oveľa lacnejšie vybudovať nové mesta od základov ako obnovovať a udržovať staré, jednoducho tak ako je viac efektívne a menej finančne náročné navrhnúť flexibilné, výrobno-technické metódy ako pokúšať sa aktualizovať zastarané továrne.
Nato, aby sme mali svet bez znečistenia a odpadu, musíme udržiavať parky, ihriská, umenie a hudobné centrá, školy a zdravotnú starostlivosť dostupnú pre všetkých bez ohľadu na pôvod, potrebujeme vážnu zmenu v smere akým budujeme mestá, rovnako ako celý náš životný štýl.“
V ôsmej kapitole rozoberá nedôveru ľudí k technologickému pokroku. Veľa ľudí sa obáva „nadvlády“ strojov.
„Stroje nie sú nebezpečenstvo. Sme to my. Pokiaľ neprevezmeme zodpovednosť za naše medziľudské vzťahy, budovanie priateľstva a inteligentné riadenie planetárnych zdrojov, tak sme najväčším nebezpečenstvom pre túto planétu. Ak by to bol konflikt medzi ľuďmi a strojmi, vieme kto by ho mohol začať!
Veda a technológia nevytvára žiadny z našich problémov. Naše problémy vyplývajú z ľudského zneužívania a zneužívania iných ľudí, prostredia a technológií. Vo viac humánnej civilizácii budú stroje použité na skrátenie pracovného dňa, zvyšovanie dostupnosti tovarov a služieb, a k predĺženiu času na oddych.“
V deviatej kapitole presúva čitateľa až do hlbín mora.
„Ľudia často rozprávajú o neobjavených oblastiach na pevnine, ale zriedka kedy o veľkých neobjavených prírodných zdrojoch planéty, ktorými sú svetové oceány.
Hoci ľudia využívajú oceány už tisícky rokov ako zdroj obživy a prepravy, zatiaľ iba objavujeme poznatky o enormnom potenciáli a rozmanitosti tohto relatívne neprebádaného zdroja. Oceány ponúkajú takmer neobmedzené prostredie pre potravu, výrobu energie, prepravu, minerály, lieky a mnoho iného.“
Desiata kapitola sa venuje rozhodovaniam a zákonom.
„Celosvetová ekonomika založená na zdrojoch prinesie rozsiahle zmeny v medziľudských vzťahoch bez potreby zákonov. Dokážeme to zavedením súborov hodnôt podstatných pre potreby všetkých ľudí. Z tohto hľadiska všetky svetové zdroje a technické informácie pripadnú ako spoločné dedičstvo všetkých ľudí.“
Jedenásta kapitola rozoberá životný štýl.
„Od skorých civilizácií až do súčasných dní, väčšina ľudí musí mať zamestnanie, aby si zarobila na živobytie.“
Autor čitateľa povzbudzuje úvahami o novom motivačnom systéme. Podľa autora jedinom, ktorý nie je riadený k povrchnosti a egoistickým cieľom zbohatnúť, vlastniť a oplývať mocou.
„Tieto nové stimuly povzbudzujú ľudí k vlastnému naplneniu a kreativite, k eliminácii nedostatku, k ochrane životného prostredia a najviac zo všetkého k spriateleniu všetkých ľudských bytostí. Ľudia budú mať prostriedky a čas na intelektuálny a duchovný rast, a čas uvedomiť si, čo to znamená byť humánny v dobrosrdečnej spoločnosti.“
„Prežitie ktoréhokoľvek sociálneho systému skutočne záleží na jeho schopnosti uskutočniť zmeny na zlepšenie celej spoločnosti. Avšak dnes, väčšina ľudí nie je pripravená na zmeny v spoločnosti ani emocionálne alebo intelektuálne.“
V závere knihy:
„Dnešné konflikty medzi ľuďmi sú založené na protichodných záujmoch a obmedzenom prístupe k nevyhnutným životným potrebám. Ak sa nám podarí, aby sme dospeli k zdravšej budúcej civilizácii, tieto konflikty zaniknú riešením spoločných problémov pre všetkých ľudí.
Ak všetky tieto hodnoty opísané v knihe zavedieme do praxe, naštartujeme tým všetkých z nás k dosiahnutiu oveľa vyššieho štandardu života za pomerne krátky čas.“
Jacque Fresco je futurológ a sociálny inžinier. Vo svojom projekte The Venus project navrhuje globálne spoločenské zmeny smerujúce k celkovému zlepšeniu života na našej planéte.
Narodil sa 13. marca 1916 v New Yorku. Býva vo vlastnom výskumnom stredisku Venus na Floride.
Pre čitateľov e-zinu Humanisti.sk pripravil: Ján Parada.