Humanizmus a teizmus

Rozdiel medzi humanistickým a teistickým svetonázorom.

Podľa slovníka slovenského jazyka je svetonázor sústava (filozofických, náboženských, politických, etických, prírodovedeckých a podobne) názorov, pojmov, predstáv o okolitom svete, svetonáhľad: materialistický, idealistický svetonázor; mať vyhranený svetonázor.

Zdroj: Slovenské slovníky.

Spomenuté sú dve známe rozdelenia: materialistický a idealistický. Okrem takéhoto rozdelenia môžeme svetonázory rozlišovať aj podľa toho, kto alebo čo je ústredným prvkom vo svetonázore.

Od nepamäti si ľudia vytvárali svetonázory, v ktorých ústredným prvkom boli rôzni bohovia. Napríklad Sumeri vyznávali celý rad vplyvných a vážených bohov. Popri nich jestvovali lokálni bohovia miest s obmedzeným vplyvom. Čiže ústredným prvkom v ich svetonázoroch boli bohovia. Charakteristickým znakom ich svetonázorov je polyteizmus.

Neskôr, vývojom ľudstva, sa presadil monoteizmus.

Polyteizmus a monoteizmus patria do skupiny teistických svetonázorov.

Teisti tvrdia, že pôvodcom (autorom) ich svetonázorov sú nejakí bohovia. U monoteistov je to Boh. Píšu ho s veľkým písmenom B, pretože uznávajú výlučnosť jeho existencie. Že okrem toho ich boha, ktorého vyznávajú, neexistujú iní bohovia.

V slovníku cudzích slov sa vysvetľuje používanie slovného tvaru teo – v zloženinách ako prvá časť slov s významom boh, boží.

A výraz human – používame v slovách s významom človek, ľudský.

Môžeme tak získať základné pojmové rozlíšenie svetonázorov podľa toho, či pôvodcom svetonázoru sú bohovia alebo ľudia. Ak povieme, že boh, hovoríme o teistickom svetonázore. Ak človek, hovoríme o humanistickom svetonázore.

Prakticky pri takomto rozdelení posudzujeme svetonázory podľa autorstva.

Avšak to nie je vyčerpávajúci názor, pretože ešte veľa závisí aj od samotných morálok v týchto svetonázoroch. Pri rozlišovaní je morálka rovnako dôležitá. Svetonázory bez opisov morálnych vlastností nie sú predmetom tejto štúdie.

Ako príklad uvediem Dogmatickú ústavu Rímsko-katolíckej cirkvi z 18. 11. 1965: DOGMATIC CONSTITUTION ON DIVINE REVELATION Dei Verbum (Solemnly Promulgated by His Holiness, Pope Paul VI on November 18, 1965).

Títo teisti sa neustále, ako v tomto dokumente, snažia nielen seba presvedčiť, že autorom ich posvätnej knihy, biblie, je sám Boh. A ten, podľa nich, nejako inšpiroval ľudí, ktorí nakoniec vyhotovili zápisy, z ktorých neskôr vznikla knižná podoba biblických textov, známych tiež ako Písmo sväté.

„Katolícka dogmatická ústava z 18. novembra 1965

16. Boh, inšpirátor a autor oboch zákonov, múdro zariadil, že Nový zákon je skrytý v Starom a Starý sa prejavil v Novom.“

A na mnohých iných miestach… jednoducho, snažia sa verejnosť presvedčiť, že autorom ich svetonázoru je boh.

Čiže, povedzme, kresťania majú teistický svetonázor, pretože tvrdia, že pôvodcom ich poznatkov o svete je nejaký boh. Od toho je odvodené pomenovanie: teistický svetonázor.

Humanisti tvrdia, že ich svetonázor je výsledkom úsilia ľudí, ich poznatkov, ľudských vedomostí.

Ak názor o svete, svetonázor, vytvára sám človek, samotní ľudia, a takíto ľudia to potom aj otvorene priznávajú (čiže vyznávajú, že ich svetonázor má ľudský pôvod), tak takému svetonázoru vravíme, že ide o humanistický svetonázor.

Medzi týmito dvoma základnými svetonázormi je rozdiel v tom, že jeden svetonázor je vytváraný ľuďmi (človek = human; z toho humanistický svetonázor), a druhý svetonázor je vytvorený (teisti používajú slovný tvar, že nie je vytvorený, ale zjavený) bohom (boh = teo; z toho teistický svetonázor).

Samozrejme, môžu byť aj iné svetonázory. Tými sa teraz nezaoberám.

Spomínam ich kvôli tomu, že nestačí samotná požiadavka pôvodcu na svetonázor, že samotný svetonázor by nemal svoje opodstatnenie, keby neobsahoval aj morálne pravidlá. A veľa záleží aj na tom, aké sú práve tie morálne pravidlá. Človek si môže vytvoriť aj neprirodzene kruté morálne pravidlá. Taký svetonázor potom bude beštiálny.

Teisti majú svoje morálky skoncipované vo svojich základných dokumentoch, povedzme, ako spomenutí kresťania v biblii.

Na rozdiel od teistov nemajú humanisti pevne určené základné dokumenty pre svoj svetonázor. Ale môžem spomenúť niekoľko dôležitých dokumentov, ktoré sú uznávané humanistami, združenými povedzme v Humanists International alebo v Európskej humanistickej federácii (EHF).

Napríklad Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz.

Zdroje na knihu:

• Úryvok z knihy Zakázané ovocie – Etika humanizmu
• Humanistické zásady

Ale aj:

„Etické koncepcie budúcnosti musia byť vo svojom rozsahu planetárne. Musíme prekročiť hranice blízkych oddaností a farských postojov minulosti a uznať, že základné ľudské práva sú rozsahom univerzálne, pretože každý človek je časťou celej ľudskej spoločnosti.“ (Paul Kurtz: Zakázané ovocie. Etika humanizmu. Preložil Rastislav Škoda. Vydavateľstvo Rastislav Škoda, Bratislava 1998.)

Zdroj: Odpovede humanistu na niekoľko častých otázok.

Dúfam, že tieto stručné výpisky uľahčia pochopenie rozdielu medzi dvoma svetonázormi: humanistickým a teistickým.

Aby som nespomínal len jedno teistické náboženstvo, menovite kresťanstvo, poviem, že podobne uvažujú moslimovia so svojím islamom. A mnohé ďalšie.

Humanistický svetonázor ešte nemá medzi ľuďmi také silne vybudované zázemie ako majú teisti (židia, kresťania, moslimovia…), aj počtom je ich menej, preto zatiaľ nemá veľký význam rozoberať nejaké menej podstatné rozdiely u humanistov. Viem však, že vznikla skupina ľudí, ktorí sa nazývajú brajti (brajťania), a ich svetonázor je rovnako humanistický (nie teistický). Ale až čas, budúcnosť, ukáže, aký bude vývoj v humanistických svetonázoroch.

Vravím, že humanistov je menej než teistov. Racionalista Bertrand Russell v knihe Skeptické eseje sa vyjadril:

„Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.“

Súhlasím s Russellom.

Okrem známych humanistických či teistických svetonázorov sú aj iné svetonázory, u ktorých je ťažké rozhodnúť, o aký svetonázor ide z pohľadu rozdelenia v zmysle tejto štúdie.

Môžem spomenúť jediov, ktorí o sebe tvrdia, že vyznávajú náboženstvo, ale ich náboženstvo neobsahuje prvok klasických opisov boha. Odpadá tak priradenie k teistickým svetonázorom. Vznikli na popud filmu Hviezdne vojny, a svoje náboženstvo (tiež filozofiu, či životný štýl) nazývajú jediizmus.

Tento svetonázor nepatrí medzi teistické svetonázory, ale nepatrí ani medzi humanistické svetonázory, ako som vyššie spomínal v súvislosti s etikou humanizmu, pretože oni si vytvárajú (majú) vlastnú morálku, aj keď pri zmienke, že vznikli na základe akéhosi filmu, mám predstavu autora ako človeka. Iste aj teisti uznajú, že autorom filmu nebude nejaký boh.

Z histórie jediizmu:

„Po pozretí (filmov) Hviezdnych vojen mnoho ľudí zaujala idea rytierov Jedi. Niektorí si uvedomili, že podobnú filozofiu už dávno vyznávajú, iní mali ďalší námet k sebazdokonaleniu. Isté však je, že začiatkom 21. storočia sa jediizmus začal značne rozvíjať.

Jediizmus sa po prvý raz poriadne zviditeľnil pri sčítaní ľudu v anglicky hovoriacich krajinách v roku 2001, kedy sa k nemu prihlásilo viac než 500 000 ľudí.

Existuje niekoľko cirkví založených na náboženstve Jedi.“

U jediov (čítaj džedájov) možno dobre ilustrovať, že nie všetky náboženské svetonázory musia byť teistické. Prvok „boha“ tam nie je, ale spomína sa tam akási nejasná Sila. Napríklad v pozdrave: „Nech vás Sila sprevádza.“ To je veľmi podobné ako keď „inteligentní dizajnéri“ tiež nehovoria o bohu, ale len o akomsi inteligentnom dizajne. Alebo slobodomurári podobne nehovoria o bohu, ale o Veľkom architektovi.

Humanisti však vedia rozpoznať tie ich drobné nuansy, a vedia, že tak či onak je jedno, či bude reč o Sile, Bohu, Inteligentnom dizajne, alebo o Veľkom architektovi.

Z času na čas sa môžu vyskytnúť, objaviť na svetonázorovej scéne, rôzne hybridy, u ktorých bude ťažké hneď rozpoznať, či ide o teistický, humanistický, alebo o aký svetonázor.

Uvedomujem si to, a preto si viem predstaviť rôzne polemiky o takých svetonázorových hybridoch, u ktorých nemusí byť hneď jasné, či ide o humanistický, teistický alebo aký (???) svetonázor.

Ak by nejakí ľudia zrazu začali tvrdiť, že mimozemšťania vytvorili ich svetonázor, mali by sme ďalšiu svetonázorovú skupinu. Zatiaľ som o takej skupine nepočul.

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 19. 6. 2011.