Počet zdravotníkov je celosvetovo diskutovaná otázka.
WHO očakáva 18 miliónov chýbajúcich zdravotníkov v roku 2030, hlavne v krajinách s nižším a stredným príjmom. Dvaja z piatich dnes aktívnych lekárov v USA budú v nasledujúcej dekáde vo veku 65 a viac rokov. V Nemecku bolo v roku 2021 nenaplnených 14 000 sesterských pozícií v nemocniciach a ďalších 8 000 na jednotkách intenzívnej starostlivosti, pri lekároch sa píše o 5 000 pozíciách. Takmer polovica všeobecných lekárov vo Francúzsku v roku 2019 hlásila, že už neberie nových pacientov.
Kým počet lekárov na Slovensku v posledných 12 rokoch narástol zhruba o 13 %, počet sestier však poklesol približne o 3 %. Podiel lekárov vo veku nad 65 rokov narástol z necelých 7 % v roku 2009 na viac ako 16 % v roku 2020. V prípade lekárov sa však aspoň udržiava, respektíve mierne zvyšuje podiel mladých lekárov. Na rozdiel od lekárov však výrazne klesá podiel mladších sestier. Kategória pod 40 rokov tvorila v roku 2009 takmer 44 %, v roku 2020 to bolo už len 22 % sestier. Významne viac lekárov je v Bratislavskom kraji (viac ako 6 lekárov na 1 000 obyvateľov) oproti iným krajom (2,5 – 4 lekári na 1 000 obyvateľov). Kým v roku 2009 bolo na 1 000 ľudí vo veku 65+ k dispozícii 27 lekárov a 49 sestier, v roku 2020 ich bolo už len 22 a 34.
Jednoduché riešenia neexistujú
Pri hľadaní riešení tohto problému sa často diskutujú univerzity, vyššie mzdy, či technológie. Zdravotnícke vedy absolvovali na Slovensku pred 10 rokmi 4 % absolventov a dnes ich absolventi tvoria až 8 % všetkých absolventov (po odrátaní cudzincov). Ak sa pozrieme len na lekárske vedy, tak podiel 1,5 % v 2010 narástol na 2,7 % v 2020. Samotné zvyšovanie voľných miest pre študentov na lekárskych fakultách tak bude mať už len limitovaný efekt. Podiel stredoškolákov, ktorí sa chcú venovať zdravotníctvu, obzvlášť lekárstvu, nemôže rásť donekonečna.
Kroky na zlepšenie tohto stavu sme rozdelili na dve podskupiny. Jedny sú extenzívne, zaoberajú sa kvantitou, teda tým, ako zvýšiť absolútny počet zdravotníkov, alebo aspoň udržať či spomaliť ich pokles. Druhá časť sa zaoberá intenzívnymi zmenami, teda tým, ako vyprodukovať viac služieb bez potreby dodávania ďalších pracovníkov dnešných typických zdravotníckych kvalifikácií.
V otázke miezd zdravotníkov na Slovensku môžeme konštatovať dva fakty. Po prvé, priemerné mzdy zdravotníkov v posledných 15 rokoch nadpriemerne rástli. Po druhé, rast miezd bude musieť zoči-voči globálnej konkurencii ďalej pokračovať, napriek tomu, že tieto mzdy budú vyčerpávať čoraz väčšiu časť financií v zdravotníctve. Priemerné mzdy lekárov dosahujú zhruba trojnásobok priemernej mzdy v ekonomike. Rast miezd zdravotných sestier bol výrazne pomalší, no i tak nad priemerom trhu práce. Mzdy zdravotníkov budú pokračovať v raste, no ekonomický priestor na ďalšie zrýchlenie tohto rastu je už obmedzený.
Umelá inteligencia, big data, e-health, wearables, robotika a ďalšie inovácie majú potenciál zlepšiť využitie pracovnej sily. No pri pohľade do nedávnej histórie musíme skonštatovať, že treba čakať skôr evolúciu a nie revolúciu. Skutočná výzva sa často skrýva nie v objavení, ale v nasadení nového konceptu do života.
Jednoduché riešenia nedostatku zdravotníkov neexistujú. Miesto riešení však existujú zlepšenia.
21 zlepšení pre lepšiu dostupnosť zdravotných služieb
Nová publikácia INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení prináša sumarizáciu súčasného stavu, ako aj zamyslenie nad obsahu pojmu „nedostatok“. Hlavnou časťou je však 21 konkrétnych návrhov na zlepšenie. Sú rozdelené do dvoch skupín.
Extenzívne:
Reforma vzdelávania lekárov a atestačnej praxe.
Reflektovanie správy NKÚ o rezidentskom štúdiu, stanovenie konečného cieľa.
Preskúmanie možnosti zvýšenia kapacity stredných zdravotných škôl.
Reflektovať zistenia NKÚ pri strednom školstve v oblasti zdravotníctva.
Analýza prekážok ďalšieho rozvoja čiastočných úväzkov v zdravotníctve.
Vytvorenie stratégie pre nábor rómskych zdravotníkov.
Postupný ústup zo mzdového automatu.
Zlepšenie regulačných podmienok pre rozvoj polikliník a sietí ambulancií, umožnenie vzniku viacerých typov zmluvných sietí.
Program na hladký vstup zdravotníkov z tretích krajín na Slovensko, obzvlášť ukrajinských utečencov.
Intenzívne:
Pravidelné prehodnocovanie kompetencií všetkých účastníkov v sektore s cieľom zvýšiť zapojenie, vrátane podmienok vzdelania. Ako štartovací bod sa ponúka zapojenie rozsiahlej siete lekární do poskytovania zdravotnej starostlivosti a prehodnotenie povinného vzdelania a rolí nižšieho zdravotného personálu.
Pravidelný audit byrokratických povinností v zdravotníctve a ich eliminácia na spôsob podnikateľského „kilečka“.
Zavedenie poplatkov aspoň v najproblematickejších odvetviach (záchranky a pod.).
Alternatíva poplatku k výmennému lístku.
Postupné budovanie nárokovateľných čakacích lehôt.
Zjednodušenie administratívnej dostupnosti liečby (preskripčné a indikačné obmedzenia).
Povinný diaľkový (telefón, aplikácia) rozhovor pred bezplatnou návštevou lekára.
Rozvoj možnosti alikvotného preplatenia relevantných výkonov aj v zahraničí.
Výrazné posilnenie výuky o zdraví a ľudskom tele v školách.
Vytvorenie legálneho a morálneho priestoru na zapojenie rodinných príslušníkov do vykonávania zdravotnej starostlivosti.
Príprava legislatívnej pôdy pre flexibilnejšie formy kontraktov medzi poskytovateľmi a zdravotníkmi.
Technológiám sa darí v systéme, kde inovácie nie sú nariadené zhora, ale účastníci systému po nich sami siahajú, pretože im prinášajú konkurenčnú výhodu. Šírenie inovácií v zdravotníctve preto potrebuje menej direktívne a viac konkurenčné nazeranie na systém.
Autor: Martin Vlachynský, INESS.