Klasická psychologická teória hovorí, že keď sú ľudia v ohrození, buď bojujú, alebo utekajú.
Môžu tiež zamrznúť, akoby boli paralyzovaní nebezpečenstvom. Výsledky výskumu experimentálnych psychologičiek zo SAV však ukazujú, že ľudia, ktorí sa cítia ohrození, dokážu viac. Napriek riziku sa môžu správať prosociálne a pomáhať ostatným.
V najnovšej štúdii publikovanej v časopise Current Psychology opisujú emócie a hodnoty, ktoré počas pandémie motivujú ľudí k prosociálnemu a obetavému správaniu.
Hoci volanie rodine a priateľom so zámerom zistiť, ako sa cítia, nedokáže poraziť vírus, mnohí ľudia si dali záležať na tom, aby udržiavali kontakty a poskytovali emocionálnu podporu aspoň na diaľku. Iní zas nakupovali aj za druhých, čím zvyšovali riziko, že sa sami nakazia. Mnohí obmedzovali svoje fyzické sociálne kontakty nad rámec opatrení, aby nešírili vírus vo svojom okolí, aj keď to pre nich znamenalo zvýšený pocit osamelosti. Vedkyne z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.) sa vo svojom výskume zamerali práve na túto prosociálne sa správajúcu skupinu ľudí. Zaujímalo ich, do akej miery toto správanie ovplyvňovali ich osobnostné črty, emočné faktory a hodnotové nastavenie.
„Aby sme získali komplexnejší obraz o prosociálnom správaní počas pandémie, skúmali sme správanie, ktoré bolo nad rámec bežného dodržiavania opatrení. Do výskumu sme zahrnuli napríklad poskytovanie emocionálnej podpory, obmedzovanie nadmerných nákupov pri ťažko dostupnom tovare, alebo obmedzovanie sociálneho života, čiže dobrovoľné správanie, ktoré hoci obmedzuje slobodu jednotlivca, môže prispieť k blahu druhých,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Magdalena Adamus z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.
Výsledky výskumu poukázali na to, že najviac prosociálne sa správali otvorenejší ľudia, tí, ktorí sú zameraní na budúcnosť a altruisti pociťujúci silné väzby so spoločnosťou. Napriek tomuto zisteniu sa pri skúmaní všetkých premenných ukázalo, že pri miere prosociálneho správania bol najpodstatnejším, rozhodujúcim faktorom pocit ohrozenia a tesne za ním vertikálny kolektivizmus.
„K prosociálnemu správaniu ľudí prispievalo aj uprednostňovanie blaha iných ľudí pred vlastným a obetovanie vlastného pohodlia pre dobro skupiny, s ktorou jednotlivec cítil silnú emočnú väzbu. Naopak, viaceré výskumy zistili, že ľudia ktorých lákajú autoritárske ideológie a hodnoty a nepovažujú sa za liberálne orientovaných, podstatne menej často cítili potrebu starať sa o ľudí vo svojom okolí,“ spresnila experimentálna psychologička.
Rozsah prosociálneho správania ľudí počas pandémie závisel do veľkej miery od toho, či vnímali hrozbu, ktorú ochorenie COVID-19 predstavuje, ako vážnu, a od toho či považovali blaho iných ľudí za rovnocenné so svojim vlastným. Dôležitosť zistení psychologičiek zo SAV spočíva v tom, že tzv. vertikálny kolektivizmus má značný potenciál nielen zvyšovať dodržiavanie opatrení, ale aj podporiť všeobecnejšie prosociálne správanie.
„Zistili sme, že ľudia, ktorí vnímajú COVID-19 ako hrozbu či už pre seba alebo iných, sú vo všeobecnosti ochotnejší dodržiavať aj tie opatrenia, ktoré sú pre nich samých obmedzujúce. Možným dôvodom je, že nevyhnutné obmedzenie vlastného pohodlia vnímajú ako krok k ‚spoločnému dobru‘,“ doplnila vedkyňa.
Psychologičky na základe výsledkov zdôrazňujú, že budovanie spoločnosti na zdieľaných hodnotách a podporovanie citlivosti na potreby druhých je tým úplne prvým a nevyhnutným krokom v úsilí o spoločné dobro.
Viac informácií o štúdii nájdete v blogu ÚEP CSPV SAV, v. v. i. na stránke Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.