Autor: Levi Fragell.
Po všetky tie roky, čo som aktívne pôsobil v medzinárodnom humanistickom hnutí, som dôrazne odporúčal svojim priateľom vo svetských, racionalistických a voľnomyšlienkarských organizáciách, aby pri pomenovaní svojho svetonázoru používali substantívum humanizmus. Nedomnievam sa ale, že by sa pritom nemali organizovať v sekulárnych, racionalistických a voľnomyšlienkarských spolkoch: to všetko sú dôležité aspekty humanizmu, za ktoré sa oplatí bojovať. S takýmito provokatívnymi názvami sa uprie omnoho ľahšie pozornosť na naše myšlienky než len s označením humanizmus. Jedným z príkladov nech je Spoločnosť pohanov v Nórsku alebo Spoločnosť ateistov v Dánsku. Medzi študentmi, mladými radikálmi a v spolkoch, ktoré chcú skutočne vyvolať záujem, môže používanie takýchto označení priniesť úspech alebo aspoň zábavu.
Pokiaľ už sme za vodou a sme prijímaní ako normálne ľudské bytosti, potom môžeme vysloviť formuláciu základného princípu IHEU (International Humanist and Ethical Union; poznámka: článok pochádza ešte z roku 2011; dnes sa IHEU nazýva jednoducho Humanists International):
„Humanizmus je demokratický a etický svetonázor, ktorého vyznaním je zásada, že ľudské bytosti majú právo a zodpovednosť utvárať si svoj vlastný život a dávať mu zmysel, usiluje sa o formovanie humánnejšej spoločnosti na základe etiky budovanej na ľudských a iných prirodzených hodnotách, v duchu rozumu a slobody skúmania, prostredníctvom ľudských schopností.“
Až do tohto okamžiku sa ktokoľvek okolo vás bude cítiť pohodlne, bude pritakávať a pritom sa usmievať. Potom je možno vysloviť poslednú vetu:
„Tento svetonázor nie je teistický a neprijíma pohľad, ktorý vidí v skutočnosti nadprirodzenosť.“
V tejto chvíli však už určite vyvoláme zmätok. Niekto zdvihne obočie a pokiaľ snáď bude nablízku nejaký teológ, povie vám, že je tiež humanistom – nebude však súhlasiť s vašou poslednou vetou o ateizme. A vy mu odpoviete priateľsky, že nepochybujete o tom, že vyznáva humanistické postoje, ale že reč sa vedie o svetonázorovom humanizme v tom zmysle, aké uvádza Malý oxfordský slovník (Little Oxford Dictionary):
„Základom nenáboženskej filozofie sú liberálne ľudské hodnoty.“
Je zrejmé, že mnohí sa považujú za humanistov len preto, že ich zaujímajú ľudské hodnoty alebo blahobyt spoluobčanov. Podľa mňa je však príliš pesimistické konštatovať, že sa tento výraz používa rôznymi spôsobmi a my tak prichádzame o právo používať ho ako prívlastok pre všetky tie zoskupenia, ktoré sa združujú v Medzinárodnej humanistickej a etickej únii.
Takmer všetky medzinárodné slovníky vysvetľujú význam slova humanizmus v zmysle nenáboženského svetonázoru. Uveďme aspoň dva príklady:
Collins Dictionary: „(Humanizmus) znamená odmietnutie významu náboženstva pre pokrok ľudstva; ten je výsledkom jeho vlastného úsilia.“
Chambers Dictionary: „(Humanizmom) je akýkoľvek systém, ktorý kladie hlavný dôraz na ľudské záujmy a ľudskú myseľ, a odmieta nadprirodzenosť, vieru v boha atď.“
Pri vyhľadávaní na internete mi vyhľadávač Google našiel pri zadaní slova humanizmus 456 000 odkazov. Prezrel som prvých tridsať z nich. Dvadsaťdva sa týkalo nenáboženského svetonázorového humanizmu. Prvá úplná definícia humanizmu na stránke Google pochádzala z internetovej encyklopédie Wikipédia:
„Humanizmus znamená záväzok hľadať pravdu a morálku ľudskými prostriedkami pri súčasnom uplatňovaní záujmov človeka. Humanizmus odmieta vo svojom zameraní na schopnosť sebaurčenia nadprirodzené zdôvodnenia, napríklad závislosť na viere, oporu o nadprirodzené alebo božsky zjavené texty. Humanisti presadzujú univerzálnu morálku založenú na spoločných kvalitách ľudskej prirodzenosti a hlásajú, že riešenie sociálnych a kultúrnych problémov ľudstva nemôže byť náboženské.“
Toto vysvetlenie nájdu študenti na celom svete, pokiaľ hľadajú na internete definíciu pojmu humanizmus. Prečo by sme sa mali hanbiť neukázať na seba samých a neuzavrieť: „Presne tak! To sme my, to je náš názor na svet!“
Humanizmus je ako celosvetové hnutie organizované len päťdesiatpäť rokov. V roku 1952 boli medzi tými, ktorí sa zišli v Amsterdame založiť Medzinárodnú humanistickú a etickú úniu (IHEU), mnohé vážené a známe osobnosti, napríklad sir Julian Huxley. Byli to odborníci, ktorí zastávali vrcholové miesta v OSN, profesori, učenci, lekári a spisovatelia. Viedli dlhé diskusie o prioritách humanistickej organizácie, ale nie o tom, že humanizmus je sekulárny svetonázor.
Svojimi humanistickými víziami reagovali na drámy zla, ktorých boli svedkami na prahoch vlastných domov – na 2. svetovú vojnu, na fašizmus a nacizmus. Uvedomovali si, že úpadkom etiky a občianskych hodnôt, holokaustom alebo atómovým útokom na dve japonské mestá boli skompromitované nielen politické ideológie, ale i náboženstvá. Neverili v obnovu toho, čo tu už raz bolo. Chceli vytvoriť niečo nové – humanistické vedomie, ktoré spolu s práve založenou OSN a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv mohlo pre ďalšie generácie zabezpečiť demokraciu a mier.
Že by vo svojom úsilí neuspeli? To nie, len proces je príliš pomalý. Humanizmus zaznamenal veľký úspech v šírení svojich posolstiev na predmestiach Amsterdamu alebo New Yorku. I dnes bojujeme proti nedemokratickým hnutiam, náboženskému a cirkevnému fundamentalizmu a etnickému šovinizmu. V mnohých častiach Európy však máme mier už dlhé desaťročia. Vôbec po prvý raz za storočie sa javí nemysliteľným, aby štáty ako Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko zaútočili jeden na druhého. Musíme ale konštatovať, že kresťanská pravica v Spojených štátoch amerických a jej vplyv na americkú politiku predstavuje vážnu prekážku pre západný humanizmus a má tragické následky tiež pre štáty a kultúry, ktoré ležia ďaleko od amerického kontinentu.
Avšak tí, ktorí sú ešte pamätníkmi na rasovo segregačnú americkú spoločnosť päťdesiatych rokov minulého storočia, na Ku Klux Klan, na násilie a nespravodlivosť voči liberálne zmýšľajúcim ľuďom v dobe McCarthyho, si uvedomujú, že k ľudskému pokroku došlo i v USA.
Humanizmus je ideológiou, svetonázorom, ktorý sa na svetovej scéne objavil v čase, keď iracionálne myšlienkové systémy už preukázali svoje slabiny.
Nadišiel už čas, aby humanizmus nahradil zlyhávajúce ideológie a iracionálne myšlienkové systémy na nových kontinentoch, ďaleko od Európy a Ameriky? Tak znie kľúčová otázka dnešnej doby! Som presvedčený, že dynamika humanistického rozvoja je kreatívnym procesom, ktorý sa vytvára vtedy, keď krízy poškodzujú alebo ničia hodnoty a kultúry, že humanizmus bude adekvátnou odpoveďou na základné problémy v priestore indického subkontinentu, Afriky, v niektorých postsovietskych republikách, v krajinách Blízkeho východu, a Strednej a Južnej Ameriky.
Pád fundamentalistických náboženstiev, ktorý nastáva, sa môže stať výzvou pre racionalitu a toleranciu humanistických pozícií. Zvyšujúca sa úroveň vzdelania a rozširovanie elektronických masmédií výrazne uľahčí informovanosť o tejto alternatíve.
Takýto potenciál humanizmu sa vracia k úvodu, ktorý je taktiež mojím záverom: ľudia musia vedieť, kto sú humanisti, a my máme byť vnímaní ako humanisti, ako pozitívna alternatíva voči totalite, fundamentalizmu, iracionalite a rasizmu. Humanisti by sa nemali skrývať v uzavretých kluboch. Mali by byť medzi prvými, ktorí vyjdú do ulíc pochodovať za slobodu v súkromnom i verejnom živote, proti nespravodlivosti, ktorí budú odhaľovať podvodníkov a podvody vo vede a v náboženstve, presadzovať rovnosť práv, protestovať proti násiliu v rodinnom živote i v sociálnych, obecných i etnických kruhoch. Aké však môžeme mať ako skupiny a ako spolky vplyv, ak sa nebudeme organizovať ako humanisti?
Hlavnou úlohou IHEU, ako aj našich národných organizáciách na všetkých kontinentoch, je preniknúť ku všetkým ľuďom, odkázať im, že existujeme, a že sme pripravení poskytovať im podporu – a že od nich očakávame aktívnu činnosť pri realizácii globálneho humanistického projektu: je ním vytvorenie alternatívy voči iracionálnym, poverčivým a neľudským ideológiám.
Addendum:
„Levi Fragell má rozhodujúce zásluhy na vytvorení mimoriadne aktívnej Humanistickej asociácie Nórskeho kráľovstva. Bol mnoho rokov prezidentom Medzinárodnej humanistickej a etickej únie. Mimoriadne sa zaslúžil na svetovom kongrese IHEU v Mexico City o pridružení členstva vtedajšieho Zväzu voľnomyšlienkarov Československa v IHEU. Preto sa taktiež po vzniku Českej republiky naše hnutie vrátilo k tradičnému názvu Volná myšlenka (Voľná myšlienka ČR, avšak s dodatkom ‚humanistické a etické združenie občanov bez vyznania‘).“
Preložil Josef Haubelt (Praha, Česká republika), Volná myšlenka České republiky – humanistické a etické sdružení občanů bez vyznání.
Levi Fragell sa narodil 30. marca 1939. Bol predsedom, a neskôr generálnym tajomníkom Nórskej humanistickej asociácie (Human-Etisk Forbund), prezidentom Medzinárodnej humanistickej a etickej únie (IHEU; dnes pod názvom Humanists International), predsedom združenia Právo na dôstojnú smrť (Retten til en Verdig Død).
V roku 2010 vydal autobiografickú knihu My, ktorí sme milovali Ježiša (Vi som elsket Jesus), v ktorej formou spomienok rozpráva o svojom detstve, kritickom pohľade na kresťanstvo, a o tom, ako sa stal humanistom.
Článok bol pôvodne uverejnený 26. 1. 2011.