Tento článok je o tom, prečo sme obdarení zmyslom pre humor, a o tom, ako sa mohol vyvíjať.
Uverejnený bol v časopise Professional Cartoonists’ Organisation. Ide o časopis Spoločnosti profesionálnych karikaturistov, ktorej som členom.
Čo je presne humor?
Je komické, že sa na to pýtate.
Mnohí sa zdráhajú odpovedať na túto fascinujúcu otázku. Obávajú sa, že ak sa humor stane predmetom objektívnych intelektuálnych výskumov, bez stopy sa vytratí. Napríklad americký spisovateľ E. B. White povedal:
„Humor možno rozpitvať ako žabu, ktorá takisto počas pitvy zomrie a vnútornosti znechutia každého okrem tých, čo myslia čisto vedecky.“
Nemôžem viac nesúhlasiť. Jeho bezstarostná a pravdepodobne neúmyselná urážka tých, ktorí majú sklony vedecky myslieť, sa mi nepozdáva. Typický absolvent humanitných vied.
Čo potrebujeme urobiť na vyriešenie problému, je zapojiť trochu psychológie – vedy zaoberajúcej sa myslením.
Podľa psychológov je humor príjemný pocit, ktorý zažívame, keď vycítime nevhodnosť situácie, vlastnú prevahu a úľavu.
Samozrejme tieto pocity nemôžu byť spôsobené čímkoľvek. Musia vyplývať zo stereotypnej situácie nasledujúceho príkladu.
Zaparkovali ste jedným kolesom na dvojitej žltej čiare, aby ste vyložili dary pre charitu. Pristúpi horlivý dopravný policajt s blokovou pokutou v ruke a nezaujímajú ho vaše humanitárne snahy, ktoré vás viedli k priestupku. Máte obavy. Možno sa pripravujete na výmenu názorov. V horlivosti sa chystá umiestniť pokutu na vaše auto. S pohľadom sústredeným na vaše predné sklo, si strážnik nevšimne banánovú šupku na chodníku a ako hnilá hruška spadne na chodník. Rozpleštený na chodníku vyzerá nahnevane a rozpačito. Pokutu za parkovanie odfúkne vietor. Odchádzate preč s veľkým úškrnom na tvári.
To je humor.
Nie je to tak, že ľudia, ktorí sa pošmyknú na banánovej šupke, sú vo svojej podstate komickí. Len si predstavte dopravného policajta, ktorý si rozbil hlavu na chodníku. Vôbec to nie je vtipné. Aby táto situácia bola vtipná, musí mať neškodný záver.
Táto krátka scéna z každodenného života je vtipná, lebo zahŕňa všetky tri okolnosti vyvolávajúce vtipnosť.
Nevhodnosť situácie: autoritu vidíme radšej v ponižujúcej situácii ako v situácii, ktorá vyvoláva autoritu.
Vlastná prevaha: vyplýva z nevhodnosti situácie.
Úľava: zanikla hrozba pokuty za parkovanie.
Zatiaľ je to všetko v poriadku. Ale prečo vôbec zažívame ten pocit humornosti? Prečo sa smejeme? Prečo jednoducho nezaznamenávame pocity nevhodnosti, prevahy a úľavy v nejakej kolónke s duševnými pocitmi a nepohneme sa ďalej?
Je možné, že humor jednoducho patrí k príjemnejším doplnkom v ľudskej zásobárni citov a jeho jediným zmyslom je poskytovať trochu potešenia v živote.
Aby sme našli odpoveď, musíme preniknúť do tajov mladšieho súrodenca psychológie – evolučnej psychológie.
Evolučná psychológia je pomerne mladá súčasť evolučnej teórie, snaží sa porozumieť tomu, prečo máme na krku duševné vlastnosti, ktoré nás zvyčajne sužujú. Zatiaľ čo štandardná evolučná teória sa sústreďuje na telesnú problematiku, napríklad na to, ako sa nám mohli vyvinúť oči v prednej časti hlavy, evolučná psychológia sa snaží vysvetliť, prečo reagujeme takými zaujímavými spôsobmi a čo pod nimi chápeme.
Evolučná psychológia sa väčšinu času zaoberá úvahami nad životmi našich predkov z doby kamennej, preto sa prenesme naspäť do tých časov. Predstavte si svojho pra pra pra… pradeda ako sedí pred svojou jaskyňou a robí si svoje. Je krásny deň a možno rozmýšľa nad úpravami svojho nového vynálezu – kolesa. Pôvodne ho vyvíjal ako druh kamennej okrúhlej stoličky s dierou uprostred. Náhle si však uvedomil, že by mohlo slúžiť aj ako klobúk so širokým okrajom, keby len rozlúskol problém s váhou. Vtedy vyjde spoza rohu miestny dominantný alfa samec rozhodnutý ukázať svoju nadradenosť. Váš praveký príbuzný cíti ako sa v ňom dvíha napätie, keď sa surovec približuje. Musí sa rozhodnúť – bojovať alebo sa dať na útek. Našťastie, ten blíiaci sa drsný chlapík tak dychtí po víťazstve, že prehliadne banánovú šupku na ceste. Padne na chodník ako hnilá hruška. Vyzerá nahnevane a rozpačito. Znie vám to povedome?
Vášmu príbuznému sa nahromadilo v hlave množstvo chemických látok ako je adrenalín v očakávaní nejakej akcie, pravdepodobne bitky. Zrazu to už nie je potrebné, lebo hrozba pominula, a znovu nadobudol sebavedomie. V mozgu sa nahromadilo množstvo chemikálií, ktoré vyvolávajú akciu a nemajú kam ísť. Treba ich uvoľniť. Uvoľnením je humor.
Možno vás trochu znepokojuje záver, že zdroje humoru sú tak pevne spojené s niečím, čo je základom agresivity. Môže to byť preto, lebo dnes, v našom rozmaznávanom západnom svete, často považujeme humor skôr za druh zábavy, ako to, z čoho sa vyvinul. Bol základným prostriedkom na rozptýlenie neustáleho napätia z prívalu kritických situácií, ktoré praveký život vrhol našim smerom.
Vyzerá to tak, že kľúč k pochopeniu humoru je spojený s agresivitou. Akú úlohu však hrá agresivita v stvorení humoru? Zistenie nie je dobré pre človeka miernej povahy.
Tým sa budem zaoberať až nabudúce. Dovtedy sa zamyslite nad pointou vtipu.
Preložila: Alena Faragulová.
Autor: Chris Madden.
Chris Madden sa narodil v roku 1952 v severnom Anglicku, teraz žije v Londýne. Jeho karikatúry sa pravidelne objavujú od roku 1985 v novinách The Guardian, a medzi jeho ďalších klientov patria BBC, Open University Press, Amnesty International, New Statesman and Society a New Scientist. Vydal knihu s vlastnými ilustráciami o životnom prostredí Keď sa ľudia potulovali po Zemi (When Humans Roamed the Earth) vo vydavateľstve Earthscan v roku 1991 s podporou Svetového fondu na ochranu prírody (World Wildlife Fund).