Komunistom ide veľmi dobre goebbelsovčina.
Dostal som e-mail, ktorý sa šíri hromadne. Určitým spôsobom sa zatúlal aj do mojej schránky. Ľahko také správy rozpoznáte už podľa predmetu „Fwd: Fwd: Stalin, trochu inak“.
Niekedy mi prídu správy až s „Fwd: Fwd: Fwd: Fwd: Fwd: Fwd: Fwd: Fwd: Fwd: Fwd“.
To už viem, že správa sa šíri ako vírus. Presnejšie, ide o mém. Niekedy neškodný, vtipný, inokedy nebezpečný, zákerný.
V správe, ktorú dostalo viacero ľudí naraz, sa píše:
„Je to skoro neuveriteľné, že takto sa o Stalinovi vyjadril Churchill, ktorý uvažoval o vojne proti ZSSR – proti komunizmu, hneď po skončení 2. svetovej vojny.
V Gruzínsku na Stalina nedajú dopustiť, má tam pomníky a sú naňho hrdí.
Obávam sa, že aj Hitlerovi budú stavať pomníky už budúce 2 generácie. Súčasná migrantská kríza to urýchli.“
A ide o tento text, ktorý sa šíri ako lavína (ideologický vírus, mém) najmä medzi ľuďmi, ktorí majú čosi spoločné s obranou komunistickej ideológie, alebo sú jednoducho náchylní uveriť takým textom, pretože zapadajú do mozaiky ich ideologického sveta.
„Predmet: Stalin, trochu inak
Nech vás šľak trafí!
Winston Churchill (Spojené kráľovstvo)
Z Churchillovho vystúpenia v Hornej snemovni 23. 12. 1959 pri príležitosti 80. výročia narodenia J. V. Stalina. Je dokladom toho, že i starý antisovietsky lišiak rozoznáva realitu od subjektívnych predstáv:
‚Pre Rusko bolo veľkým šťastím, že v dobe zaťažkávajúcich skúšok v jeho čele stál génius a prezieravo pevný vojvodca J. V. Stalin. Bol vynikajúcou osobnosťou, imponujúcou našej ťažkej dobe, v ktorej žil. Stalin bol človekom neobyčajne energickým, erudovaným, pevnej vôle, ostrým a tvrdým. Bol to človek neľútostný ako v práci, tak pri rokovaniach. Ani ja, vychovaný v anglickom parlamente, som mu nevedel odporovať. Stalin mal predovšetkým veľký zmysel pre humor a sarkazmus, vedel presne vyjadriť svoje myšlienky. Svoje vystúpenia si písal výhradne sám, z jeho práce vyžarovala neochvejná sila. Táto sila bola v Stalinovi natoľko verná, že sa zdal neopakovateľným medzi štátnikmi všetkých dôb a všetkých národov. Stalin robil na nás veľký dojem. Mal neodolateľný vplyv na ľudí. Keď vchádzal do rokovacej miestnosti na Jaltskej konferencii, my všetci sme akoby na povel vstali a z nejakého dôvodu sme stáli v pozore. Vyznačoval sa hlbokou logikou myslenia a uvedomelou múdrosťou. V najťažšej dobe majstrovský vedel nájsť cestu z bezvýchodiskovej situácie. V najtragickejších i najradostnejších okamihoch bol vždy zdržanlivý, nikdy nepodliehal ilúziám. Bol neobyčajne zložitou osobnosťou. Stalin vytvoril i podriadil si obrovské impérium. Bol to človek, ktorý svojho nepriateľa ničil rukami svojich nepriateľov. Donútil dokonca nás, ktorých otvorene menoval imperialistami, bojovať proti imperialistom. Stalin bol obrovským diktátorom, ktorý nemá vo svojej dobe rovného. Prebral polofeudálne Rusko a zanechal ho vyzbrojené atómovou zbraňou. Nech čokoľvek hovorili o ňom, na takého národ nezabudne.‘“
Už v roku 2010 sa Richard Langworth v článku Tribute to Stalin Nyet (predmetný článok už neexistuje) (Pocta Stalinovmu nie) vyjadril, že ide o výmysel. Upresním jednu nepresnosť. V texte, ktorý sa šíri v slovenčine, je dátum 23. 12. 1959. Niekto pod skratkou VD z Edinburghu spomína dátum 25. 12. 1959.
Pocta Stalinovmu nie (Tribute to Stalin Nyet)
Autor: Richard Langworth, 11. 10. 2010.
Richard Langworth bol požiadaný o vyjadrenie.
„Vediem hodiny dejepisu v malej sobotnej ruskej škole v Edinburghu, kde sa zaoberám témou o vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a ZSSR. Narazil som na odkaz na prejav Winstona Churchilla v Dolnej snemovni zo dňa 25. decembra 1959 venovaný 80. výročiu Jozefa Stalina. Mohli by ste mi prosím láskavo poradiť, či by bolo možné získať text tohto prejavu pre vzdelávacie účely spolu s poskytnutím všetkých potrebných odkazov.
V. D., Edinburgh.“
A historik Richard Langworth odpovedal:
„Podľa záznamov v Hansard-e, čo sú oficiálne prepisy parlamentných debát, Churchill po svojom odchode do dôchodku v roku 1955 už nerobil vôbec žiadne prejavy v snemovni. Mal zopár prejavov v priebehu roka 1959 počas britských všeobecných volieb, ktoré sa konali 8. októbra 1959, ale nezmienil sa o Stalinovi, a určite už po októbri nerobil žiadne prejavy. V skutočnosti osem zväzková kniha Complete Speeches (Kompletné prejavy) (Robert Rhodes James, editor, New York: Bowker, 1974) neobsahuje vôbec žiadne prejavy po krátkom vystúpení pri odhalení jeho sochy vo Woodforde, Essex 31. októbra.
Po mnoho rokov bolo známe alebo naznačené, že Churchill vzdal Stalinovi hold po jeho už spomenutej smrti v roku 1953, alebo o nejaký čas neskôr, ale na tom nie je absolútne žiadna pravda. Churchill si uvedomil pravdu o Stalinovi v dostatočnom predstihu pred 1953. (Povedal o Stalinovi v priebehu vojny pochvalné veci, a to najmä v roku 1942, ale potom to bolo inak.)
Označené ako: 1959 britské všeobecné voľby, , Kompletné prejavy, Robert Rhodes James a Stalin.“
4. 1. 2004 Anatoly Vorobey (Анатолий Воробей, Anatolij Vorobej) v téme „Черчилль о Сталине – Лишь у самого разрыва я неладное заметил“ (Churchill o Stalinovi – Len bezprostredne pred rozkolom som si všimol, že niečo nie je v poriadku) je zvedavý na pravosť prejavu, ktorý Churchill údajne 21. 12. 1959 povedal. V téme napísal:
„Hľadám informácie o prejave, ktorý ako sa tvrdí, predniesol Churchill 21. decembra 1959, v deň 80. výročia narodenia Stalina, v poslaneckej snemovni. Tu je úryvok z textu tohto prejavu (odkaz na webovú stránku); tu je ďalší príklad (odkaz na webovú stránku). Vyhľadávanie na internete s pomocou kľúčových viet nachádza ešte množstvo zmienok a citácií tohto prejavu na rôznych weboch a v rôznych článkoch a knihách. Konkrétne je citovaný v známom liste Niny Andrejevovej.
Nemôžem však nájsť žiadnu zmienku o tomto prejave v angličtine, rovnako ani vôbec žiadne dôkazy o tom, že Churchill vôbec 21. decembra v roku 1959 predniesol nejaký prejav spojený so Stalinom. To samo o sebe samozrejme nedokazuje, že ruský text je falzifikátom, no rozhodne nabáda k vyhľadávaniu ďalších informácií o danom texte. Ak niekto o niečom vie alebo niečo nájde – povedzte mi, prosím, o tom.“
V téme sú 2 príspevky, od Kalausa a Arbata. Kalaus napísal:
„Našiel som niekoľko odkazov na úryvky anglického textu, no väčšina z nich sú zjavne preklady. Môžem len povedať, že autori prekladov – ako je vidieť – mali rovnaký problém s originálom – skôr však s tým, že originál nie je k dispozícii, nakoľko vo všetkých zmienkach o tomto prejave sa rovnaká veta cituje rôzne. Skreslenie originálu výroku je pomerne častá vec, ale spravidla existuje nejaký zaužívaný variant. Je zábavné, že vetu o pluhu a jadrových zbraniach som našiel až v štyroch rôznych formuláciách (pozri text, zvýraznený tučným písmom). Zdá sa – zober si originál a ušetri si čas na preklad! Ale nie… Asi to nie je také jednoduché.
– Z prekladu článku N. Andejevovej:
‚Bol to vynikajúci človek, ktorý očaroval naše ťažké časy v období, v ktorom sa odohrával jeho život. Stalin bol muž mimoriadnej energie, erudície a neochvejnej vôle, krutý, prísny a neoblomný ako pri práci, tak aj v rozhovore, ktorému by som dokonca ani ja, vzdelaný, čo sa týka anglického parlamentu, žiadnym spôsobom nemohol odporovať… V jeho diele sa rozliehala obrovská sila. Táto Stalinova sila bola taká veľká, že sa považoval za jedinečného medzi lídrami všetkých čias a národov… Jeho vplyv na ľudí bol neodolateľný. Keď vstúpil do sály konferencie v Jalte, každý z nás vstal, akoby na niečí príkaz. Je divné, že sme stáli v pozore. Stalin mal hlbokú a logicky významnú múdrosť zbavenú paniky. Bol to jedinečný majster schopný nájsť v ťažkej chvíli cestu von z najviac beznádejnej situácie… Bol to človek, ktorý zničil nepriateľa rukami jeho nepriateľov, a nútil nás, ktorých otvorene nazýval imperialistami, bojovať proti imperialistom… Prevzal Rusko s dreveným pluhom, ale zanechal ho vybavený atómovými zbraňami.‘ Takéto posúdenie resp. priznanie zo strany verného strážcu britského impéria nemožno vysvetliť ako pretvárku alebo politickú konjunktúru.“
http://www.vkpb.ru/princip_en.html
– Taktiež z prekladu z ruštiny, z webu, na ktorom sú uverejnené preklady materiálov komunistickej tlače:
Winston Churchill povedal: ‚Stalin prevzal Rusko s dreveným pluhom, ale zanechal ho vybavený atómovými zbraňami.‘
http://www.mltranslations.org/Russia/aucpb.htm
– Citát z anglického článku:
‚Winston Churchill, vynikajúci štátnik, historik a antikomunista, napísal, že Stalinova Červená armáda vytrhla vnútornosti z nacistickej beštie, a že sovietsky vodca premenil Rusko z doby roľníckeho pluhu do atómového veku.‘
http://makeashorterlink.com/?V2E1325F6
– Z článku E. Hodžu »So Stalinom« preloženého do anglického jazyka:
‚Churchill povedal o Stalinovi: »…Vážim si tohto veľkého a skvelého človeka… je len veľmi málo ľudí na svete, ktorí by mohli chápať problémy, nad ktorými by sme my boli nakoniec strácali čas, a človek ako tento, pár minút. On všetko pochopil v sekunde.«‘
http://makeashorterlink.com/?B302525F6
Churchill povedal: ‚Prevzal Rusko v čase, keď mali len drevený pluh, no zanechal ho vybavený atómovými zbraňami.‘“
Arbat na to reagoval:
„Zábavné. Výsledkom vyhľadávania na Google slovného spojenia Stalin ‚wooden plough‘ Churchill sú iba nejaké ľavicovo-komunistické stránky.
Dobre. Netrpezlivo očakávame rozprávanie o tom, ako si Churchill pozrel ‚Mlčanie jahniat‘ a vysoko ohodnotil predvídavosť doktora Lectera.“
Podarilo sa mi nájsť predmetný text v anglickom jazyku z 18. 8. 2009. Niekto s prezývkou „Track-Dbf“ v téme Stalin. Man and galactic cruiser (Stalin. Človek a galaktický krížnik) napísal niečo, čo sa tvári ako citácia, že cituje slová Winstona Churchilla.
„Väčšie šťastie bolo pre Rusko, že počas najťažších súdnych procesov v krajine ju viedol génius a nezdolný vodca Stalin. Bol najprominentnejšia postava, ohromená našimi premenlivými a ťažkými časmi v období, v ktorom prežil celý svoj život.
Stalin bol muž mimoriadnej energie a nezdolnej vôle, ostrý, tvrdý, nemilosrdný v rozhovore, ktorému by som dokonca ani ja, čo som vyrastal tu v britskom parlamente, nemohol ničím oponovať. Stalin mal v prvom rade veľký zmysel pre humor a sarkazmus, ako aj schopnosť presne vnímať myšlienky. Sila Stalina bola tak veľká, že sa považoval za jedinečného medzi lídrami všetkých čias a národov.
Stalin urobil najväčší dojem na nás. Mal hlbokú a logicky významnú múdrosť zbavenú paniky. Bol neporaziteľným vzorom v ťažkých chvíľach pri ceste von z najviac beznádejnej situácie… Bol nesmierne zložitá osobnosť. On vytvoril a podrobil obrovskú ríšu. Bol to muž, ktorý zničil svojho nepriateľa jeho nepriateľmi. Stalin bol najväčší, neporovnateľný na svete, diktátor, ktorý prevzal Rusko s pluhom a zanechal s atómovými zbraňami.
Nuž, ľudia na históriu týchto ľudí nezabudnú.“
A „Track-Dbf“ to ešte zopakoval 19. 9. 2009 v téme Holodomor (Hladomor, Голодомор).
Sir Winston Leonard Spencer Churchill je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru (1953).
Nobelova cena za literatúru 1953 bola Winstonovi Churchillovi udelená „za jeho majstrovstvo v historickom a životopisnom opise, ako aj brilantnú rétoriku pri obrane vznešených ľudských hodnôt“.
Richard M. Langworth bol v novembri 2014 vymenovaný za senior spolupracovníka pre projekt Churchill na vysokej škole v Hillsdale. Na projekte Churchill začal pracovať v roku 1968, kedy viedol útvar štúdia projektu Churchill a jeho časopis Finest Hour (Skvelá hodina) za účelom štúdia pamätného poštovného v rámci projektu Churchill. V roku 1971 sa útvar štúdia stal Medzinárodnou spoločnosťou Churchill zameranou na štúdium Churchillovo života. Spoločnosť prestala byť aktívna v roku 1976, ale Langworth ju znovu obnovil v roku 1981, v ktorej pôsobil ako jej prezident, redaktor časopisu Finest Hour a predseda jej správnej rady. V roku 1995 sa Medzinárodná spoločnosť Churchill premenovala na Churchillovo centrum.
Langworth publikoval prvé americké vydanie Churchill’s India (Churchillova India), je autorom A Connoisseur’s Guide to the Books of Sir Winston Churchill (Znalcova príručka pre knihy sira Winstona Churchilla), a je editorom Churchill by Himself (Samotný Churchill), The Definitive Wit of Winston Churchill (Definitívny dôvtip Winstona Churchilla), The Patriot’s Churchill (Vlastenec Churchill), All Will Be Well: Good Advice from Winston Churchill (Všetko bude dobré: Dobrá rada Winstona Churchilla) a Churchill in His Own Words (Churchill svojimi vlastnými slovami). Jeho nedávnou knihou je Churchill and the Avoidable War (Churchill a vojna, ktorej sa dalo vyhnúť), v ktorej sú rozobraté Churchillove recepty, ktorými by sa zabránilo 2. svetovej vojne.
V roku 1998 bol Langworth menovaný britskou kráľovnou za veliteľa Radu britského impéria (a Commander of the Most Excellent Order of the British Empire ) „za služby anglo-amerického porozumenia a na pamäť sira Winstona Churchilla“.
Už som predtým spomenul komunistu, ale zároveň aj humanistu s prezývkou „Kasafran“. Ten v roku 2013 uverejnil v Diskusnom fóre tému Povedali o Stalinovi. Citujem z jeho príspevku:
„8. Povedali o Stalinovi
Niekedy sa človeku stane, že počuje na Stalina nadávať ľudí, ktorí v živote nič neriadili, okrem svojej ženy. No napriek tomu s nárokom na absolútne poznanie predmetu rozhovoru a historických reálií, hlásajú o Stalinových zločinoch, lebo to videli v televízii.
Jurij Muchin postrehol istú zaujímavú zákonitosť: Čím je človek nižšie morálne, čím je tiež vzdialenejší od reálneho poznania, tým horšie je jeho hodnotenie Stalina. Podľa môjho názoru, objektívne ocenenie takej osobnosti ako Stalin, môže byť podané osobnosťou viac – menej rovnou jemu. Takými boli vodcovia a významní predstavitelia veľkých štátov. Preto započúvajme sa do ich slov:
Winston Churchill (Spojené kráľovstvo)
Z Churchillovho vystúpenia v Hornej snemovni 23. 12. 1959 pri príležitosti 80. výročia narodenia J. V. Stalina, je dokladom toho, že i starý antisovietsky lišiak rozoznáva realitu od subjektívnych predstáv:
‚Pre Rusko bolo veľkým šťastím, že v dobe najťažších skúšok v jeho čele stál génius a prezieravo pevný vojvodca J. V. Stalin. Bol vynikajúcou osobnosťou, imponujúcou našej ťažkej dobe, v ktorej žil. Stalin bol človekom neobyčajne energickým, erudovaným, pevnej vôle, ostrým a tvrdým. Bol to človek neľútostný ako v práci, tak pri rokovaniach. Ani ja, vychovaný v anglickom parlamente, som mu nevedel odporovať. Stalin mal predovšetkým veľký zmysel pre humor a sarkazmus, vedel presne vyjadriť svoje myšlienky. Svoje vystúpenia si písal výhradne sám, z jeho práce vyžarovala sila. Táto sila bola v Stalinovi natoľko veľká, že sa zdá neopakovateľná medzi štátnikmi všetkých dôb a všetkých národov. Stalin na nás robil veľký dojem. Mal neodolateľný vplyv na ľudí. Keď vchádzal do rokovacej miestnosti na Jaltskej konferencii, my všetci sme akoby na povel vstali a z nejakého dôvodu sme stáli v pozore. Vyznačoval sa hlbokou logikou myslenia a uvedomelou múdrosťou. V najťažšej dobe majstrovský vedel nájsť cestu z bezvýchodiskovej situácie. V najtragickejších i najradostnejších okamihoch bol vždy zdržanlivý, nikdy nepodliehal ilúziám. Bol neobyčajne zložitou osobnosťou. Stalin vytvoril i podriadil si obrovské impérium. Bol to človek, ktorý svojho nepriateľa ničil rukami svojich nepriateľov. Donúti dokonca nás, ktorých otvorene menoval imperialistami, bojovať proti imperialistom. Stalin bol obrovským diktátorom, ktorý nemá vo svojej dobe rovného. Prebral polofeudálne Rusko a zanechal ho vyzbrojené atómovou zbraňou. Nech čokoľvek hovorili o ňom, tak neho národ nezabudne.‘
Zdroj: Istoriya
Preklad z ruského jazyka: PhDr. Jozef Mičík, Tibor Korečko
Preklad je chránený autorským právom. Je ho možno kopírovať za podmienky uvedenia zdroja prekladu – www.spolocnyblok.org.“
Oni si dokonca na klamstvo uplatňujú autorské právo?
Odpadnem od smiechu.
Komunista Kasafran ešte v tej téme dodal, „že priam goebbelsovskú“. Veru, komunistom ide veľmi dobre goebbelsovčina. Goebbelsovské klamstvo šíria komunisti výdatne, jedna radosť! Humanisti, dávajte si veľmi veľký pozor na klamstvá, ktoré sa dnes šíria.
Nielen komunista Kasafran tomu verí, ale aj čelný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska, popredný biofyzik RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. V roku 2012 bol ocenený Medailou SAV za podporu vedy. Takže, kým pri svojej vedeckej práci sa snaží dodržiavať vedecké postupy, v prípade obrany komunistickej ideológie už zlyháva. Ideológie majú totiž ten nedostatok, že sa veľmi, ale naozaj veľmi, ťažko obhajujú. Pri náboženstvách je to neustále opakovanie rôznych floskúl. Pri politických ideológiách sa často využíva propaganda a zneužíva demagógia.
Dávam do veľkej pozornosti definície ideológie, propagandy a demagógie od Adama Romana. Pozri Definície dôležitých pojmov.
„Ideológia je súbor deklarácií o princípoch fungovania spoločnosti, z ktorých by malo vyplývať čo sa má a čo sa nemá robiť, s cieľom ovplyvniť správanie ľudí. Keďže také deklarácie vyjadrujú čiesi želania, nemôžu byť spravidla pravdivé ani nepravdivé. Pretože by sa však ľudia obvykle bez dôvodu želaniami druhých neriadili, používajú sa na dosiahnutie želaného správania prostriedky v podstate dvojakého druhu. Prvý druh predstavuje ovplyvňovanie pôsobením na emócie (začínajúce obvykle už v detstve), ktoré má formu drezúry, indoktrinácie, strašenia, lákania reálnymi a imaginárnymi výhodami. Druhým druhom je zdôvodňovanie racionálnymi alebo iracionálnymi dôvodmi. Medzi posledné patrí tradícia (‚už stáročia sa ľudia tak správajú‘), tvrdenie, že požadované správanie je morálne a opačné amorálne, vyhlasovanie, že také správanie si vyžaduje veľmi významná osoba (súdruh Stalin, pán Boh). Príkladmi ideológií sú morálka, komunizmus, nacizmus, náboženstvá všetkých vyznaní. Niekedy sa za ideológiu pokrytecky označuje iba ‚teória‘, ktorá ju zdôvodňuje (marxistické ‚učenie‘ o triednom boji, nacistická ‚teória‘ o menejcennosti niektorých rás).“
Keď som povedal, že „pri svojej vedeckej práci sa snaží dodržiavať vedecké postupy“, tak to znamená, že pri vedeckej práci, ak vedec naozaj chce byť čestný, tak nemá na výber, a musí postupovať vedecky. Inak sa nedopracuje k správnym výsledkom. Presnejšie, k pravdivým výsledkom, lebo špekulanti považujú aj klamstvá a výmysly za správne, ak ide napríklad o peniaze, o prestíž, o záchranu vedeckého pracoviska alebo o zachovanie svojej pracovnej pozície. Áno, stáva sa, že niekto klame vo svojich vedeckých štúdiách, ale vedecká obec má nástroje na odhalenie podvodov. Žiaľ, pri obrane politickej ideológie už človek nemá také prísne pravidlá, lebo má ambície, aby sa jeho ideológia, čiže ideológia, ktorú bráni – propaguje, dostala medzi čo najväčší počet ľudí. Doslova, aby túto ideológiu uznávalo čo najviac ľudí na svete.
Komunista Karol Ondriaš často používa prázdne vyjadrenia, ktoré vnímam len ako jeho beznádej, kvôli tomu, že na Slovensku platí zákon, ktorý zakazuje brániť alebo obhajovať zločinné (totalitné) ideológie, a medzi ne podľa zákona patria aj „zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii“.
Pozri Trestný zákon 300/2005 Z. z.
㤠422d
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov
Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
V roku 1996 schválila Národná rada Slovenskej republiky Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému (125/1996 Z. z. z 27. marca 1996), ktorý podpísali najvyšší ústavní činitelia, bývalí komunisti Michal Kováč, Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar. V zákone sa píše:
„§ 1 (3, d9) „Komunistický režim na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali.“
§ 1
(1) Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol odsúdeniahodný.
(2) Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami, ktorých činnosť smerovala k potláčaniu ľudských práv a slobôd a demokratického systému. Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948 až 1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely, ako aj za bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia.“
To sú vážne dôvody, prečo Karol Ondriaš používa zvláštne vyjadrenia:
„Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu, je klamstvo. Je to všetko vymyslené len pre pobavenie a potešenie…
Odvtedy, ako som zdegeneroval, prestal som používať slušný a diplomatický jazyk, a pozerám v televízii len programy pre degenerovaných. Chvála bohu, je ich dosť a skoro na všetkých kanáloch.
Ja nechcem písať fakty o Stalinovi pre degenerantov, viem, že je to zbytočné.
Stalin má veľkú zásluhu, že sa tak nestalo. Je úplne jasné, že toto hnevá tiež našich degenerantov, ktorí sa snažia okydať Stalina, Putina a Rusko.“
Zdroj: 23. júla 2016 v článku Televízny Stalin – degeneranti si opäť užili.
12. novembra 2011 uverejnil Karol Ondriaš článok „Zločiny“ Stalina verzus „zločiny“ pápeža Jána Pavla II. Čo na to W. Churchill a vytunelovaný?
V ňom napísal:
„Z diskusie mnohých blogerov som si všimol, že stále citujú informácie z kníh, ktoré boli vytlačené na objednávku svetovej šľachty, antikomunistov, CIA a rôznych kolonizačných a zločineckých korporácií, ktorým vadilo, že východná Európa za komunistov už nebola len zaostalým regiónom s lacným zdrojom pracovných síl, surovín a dievčat do sex-priemyslu, a prestala platiť kolonizačnú dávku. Potrebovali to vrátiť späť.“
„Publikovali tisícky vymyslených, účelových, ‚vedeckých‘ informácií. Boli v nich životopisy významných komunistických predstaviteľov, historické dokumenty, ekonomika socializmu, teória a prax marxizmu atď. Profesionalita propagandy išla až tak ďaleko, že z týchto kníh sa prednášalo aj v bývalých socialistických krajinách. Málokto vedel, že išlo o podvod. V rámci križiackeho ťaženia proti komunizmu, takéto knihy a hlavne televízne dokumenty sa v súčasnosti denno-denne opakujú v televízii.“
„Prekvapilo ma, že v diskusii na moje články blogeri stále citujú z týchto kníh alebo článkov, ktoré boli vyrobené na objednávku.“
„Samozrejme, všetky tieto čísla boli vymyslené a vytunelovaní a morálni uchyláci im stále veria.“
„Samozrejme, táto publikácia nebola nikdy uverejnená v masmédiách zo strachu, že aj posledný vytunelovaný by sa mohol zamyslieť.“
„Na záver názor Winstona Churchilla na Stalina. Pripomínam, že v čase jeho prejavu už zúrila studená vojna a Stalin bol už 6 rokov po smrti.“
A zvýrazneným písmom uvádza tie „názory Winstona Churchilla na Stalina“.
„Z vystúpenia Winstona Churchilla v Hornej snemovni 23. decembra 1959 pri príležitosti 80. výročia narodenia J. V. Stalina.
‚Pre Rusko bolo veľkým šťastím, že v dobe zaťažkávajúcich skúšok v jeho čele stál génius a neochvejný vojvodca J. V. Stalin.‘
‚Bol vynikajúcou osobnosťou, imponujúcou nasej ťažkej dobe, v ktorej žil.‘
‚Stalin bol človekom neobyčajne energickým, erudovaným, pevnej vôle, ostrým, tvrdým. Bol to človek neľútostný ako v práci, tak aj pri jednaní. Ani ja, vychovaný v anglickom parlamente, som mu nedokázal odporovať.‘
‚Stalin mal predovšetkým veľký zmysel pre humor a sarkazmus. Dokázal presne vyjadriť‘ svoje vlastné myšlienky. Svoje vystúpenia si písal výhradne sám, z jeho prace vyžarovala neochvejná sila. Táto sila bola v samotnom Stalinovi natoľko verná, že sa zdal neopakovateľným medzi štátnikmi všetkých dôb a všetkých národov.‘
‚Stalin robil na nás veľmi dobrý dojem. Mal neodolateľný vplyv na ľudí. Keď‘ vchádzal do sály na Jaltskej konferencii, my všetci, ako na povel, sme povstali a z nejakých dôvodov sme stáli v pozore. Vyznačoval sa hlbokou logikou myslenia a uvedomelou múdrosťou. V najťažšej dobe majstrovsky dokázal nájsť cestu z bezvýchodiskovej situácie.‘
‚V najtragickejších i v najslávnostnejších chvíľach bol vždy zdržanlivý, nikdy neprepadal ilúziám. Bol neobyčajné zložitou osobnosťou.‘
‚Stalin vytvoril a podriadil si obrovské impérium.‘
‚Bol to človek, ktorý svojho nepriateľa ničil rukami svojich nepriateľov. Donútil dokonca nás, ktorých otvorene nazýval imperialistami, bojovať proti imperialistom.‘
‚Stalin bol obrovským diktátorom, ktorý nemal vo svete sebe rovných. Prevzal Rusko s biedou a zanechal ho vyzbrojené atómovou zbraňou.‘
‚Nie, čokoľvek by ste hovorili o ňom, na takých národ nezabúda.‘“
RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. je nielen vedec, ale aj komunista. Ako komunista si nedal námahu, aby si overil pravdivosť tohto klamstva o Churchillovi. Jednoducho, verí tomuto klamstvu rovnako ako verí nábožný (teista) tomu, že nejaký človek (akože Mojžiš, Biblia, Exodus 3, 1) sa cez horiaci ker zhováral s bohom.
Ondriaš svojich oponentov častuje výrazmi ako „degenerant, vytunelovaný, motrok (moderný otrok)“. Pri zákone o popieraní zločinov komunizmu sa dožaduje vedeckej previerky. Pozri jeho článok Zákon o popieraní zločinov komunizmu – ďalší pomník nášho úpadku z 29. augusta 2011. V ňom napísal:
„Ja by som aj chcel nejaké zločiny komunizmu poprieť, len neviem ktoré.“
Komunisti kritizujú antikomunistov. Odporúčam komunistom, aby boli rovnako prísni aj na seba. Lebo ani komunistom nevadí šíriť klamstvá. Jednoducho, aj vedec, ktorý ak je komunista, tak sa dopúšťa publikovania vymyslených, účelových, „vedeckých“ informácií. (Tu som použil vlastné slová Karola Ondriaša.) Neverím Ondriašovi, že šíri vymyslené texty o Churchillovi „len pre pobavenie a potešenie“ vytunelovaných komunistov. (V úvodzovkách som použil vlastné slová Karola Ondriaša.)
Myslím si, a je to potrebné vedecky preveriť, že „dilema a mentálna tuposť“ niektorých komunistov tkvie aj v tom, že Kasafran, „súdruh“ Karol Ondriaš, komunisti a ľudia, ktorí veria, že Winston Churchill naozaj niečo také povedal o Stalinovi, „neuviedli“ presný zdroj, z ktorého čerpali. (V úvodzovkách som použil vlastné slová Karola Ondriaša. Opakujem sa, aby ma degenerovaní komunisti nepochopili nesprávne.)
„Samozrejme, všetky“ tie klamstvá o tom, že také čosi Churchill povedal o Stalinovi, „boli vymyslené a vytunelovaní a morálni uchyláci im stále veria“. (V úvodzovkách citujem Ondriaša, tak hádam mi nebude žiaden seriózny komunista krivdiť, a uzná, že komunisti naleteli na demagógiu, na klamstvo.) Stále si myslím, že pôvod tohto podvodu o Churchillovi pochádza od ruských trollov.
Keď sa bojuje, triesky lietajú. To znamená, že bojujúce strany neváhajú použiť na svoju obranu aj nečestné prostriedky. Dnešný internetový svet šírenie klamstiev len uľahčuje.
Perlička na záver: Snívalo sa mi, že nejaký popredný komunista sa ospravedlnil za šírené klamstvo o Churchillovi. (Mám to ale sny.)
Autor: Ján Parada.
Archív:
Richard Langworth: Pocta Stalinovmu nie (Tribute to Stalin Nyet).
Anatoly Vorobey: Churchill o Stalinovi.
Track-Dbf – Stalin. Man and galactic cruiser.
Track-Dbf: Hladomor.
Sir Winston Leonard Spencer Churchill je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru.
Richard M. Langworth: The Churchill Project – Hillsdale College.
Kasafran – Povedali o Stalinovi.
Karol Ondriaš – Televízny Stalin – degeneranti si opäť užili.
Karol Ondriaš – „Zločiny“ Stalina verzus „zločiny“ pápeža Jána Pavla II. Čo na to W. Churchill a vytunelovaný?
Karol Ondriaš – Zákon o popieraní zločinov komunizmu – ďalší pomník nášho úpadku.