Ľudia so svetlou stránkou osobnosti sú viac vnútorne i vonkajšie motivovaní dodržiavať opatrenia, a táto motivácia zároveň súvisí s ich dôslednejším dodržiavaním.
Na druhej strane, ľudia s temnu stránkou osobnosti chcú uspokojovať predovšetkým svoje potreby a presadzovať vlastné záujmy bez ohľadu na druhých. Poslúchanie autorít ani pocity viny z nedodržiavania opatrení nie sú pre nich motivujúce. Aj tieto výsledky priniesol výskum odborníkov a odborníčok zo Slovenskej akadémie vied, ktorých zaujímalo, ako osobnostné črty súvisia s dodržiavaním protipandemických opatrení.
Odpovede na otázky o prosociálnom alebo sebeckom správaní ľudí z časti ponúkajú poznatky z oblasti psychológie osobnosti. Zahraničné psychologické štúdie už pred dvadsiatimi rokmi definovali tzv. „temnú triádu“ osobnostných čŕt – narcizmus, machiavelizmus a psychopatiu. Človek s týmito črtami môže vo vzťahu k druhým konať nadradene, bezcitne, manipulatívne, až zlovoľne. Odborníci overili aj existenciu opačnej tzv. „svetlej stránky osobnosti“, v ktorej prevláda humanizmus a viera v ľudskosť. Takýto človek si váži dôstojnosť a hodnotu druhých ľudí, zvyčajne mávajú vysokú mieru empatie, súcitu a sú prívetiví.
„Temná aj svetlá stránka osobnosti sa u ľudí prejavujú v širokom spektre sociálnych interakcií a výnimkou nie je ani správanie súvisiace s pandémiou COVID-19,“ vysvetľuje Matúš Grežo z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., ktorý spoločne s kolegyňou Magdalenou Adamus skúmal súvislosti medzi osobnostnými črtami a dodržiavaním protipandemických opatrení.
„Náš výskum ukázal, že pre ľudí so svetlou triádou je dôležité dodržiavať opatrenia z vlastných vnútorných dôvodov. Veria napríklad, že si tým chránia zdravie. Motivujú ich však aj vonkajšie dôvody. Napríklad to, že im opatrenia odporúčajú autority, alebo nechcú, aby si druhí ľudia o nich urobili zlú mienku v prípade, že by opatrenia porušovali,“ dodáva psychológ a zdôrazňuje, že v prípade ľudí s temnou stránkou osobnosti prišli k iným zisteniam.
„Pocity viny z nedodržiavania opatrení týchto ľudí nemotivujú a je otázne, či vôbec sú schopní prežívať vinu alebo hanbu za nedodržiavanie akýchkoľvek sociálnych konvencií. Takíto ľudia sú motivovaní uspokojovať predovšetkým vlastné potreby a presadzovať vlastné záujmy bez ohľadu na druhých. Často konajú neeticky a niekedy až kriminálne. V oblasti zdravia navyše konajú rizikovo – zanedbávajú hygienické návyky, viac požívajú alkohol a drogy, praktizujú rizikové sexuálne správanie a majú menej zdravý životný štýl. Zdá sa preto pochopiteľné, že v našom výskume tieto osobnostné črty negatívne súviseli s dodržiavaním opatrení,“ povedal výskumník.
Výsledky psychológov tiež poukázali na to, že nemenej dôležitým aspektom súvisiacim s dodržiavaním opatrení bola dôvera v schopnosť vlády efektívne zvládnuť pandémiu.
„Z našich zistení sa zdá, že dôvera vo vládu môže značne posilniť motiváciu ľudí dodržiavať opatrenia a tá sa premieta do samotného správania. Tieto zistenia sľubujú optimistické závery, pretože na rozdiel od osobnosti človeka je dôveru voči vláde možné formovať. Hoci sa to zdá byť klišé, vytváranie spoločenských podmienok, ktoré podporujú politickú, ale i sociálnu dôveru, by sa malo stať jednou z kľúčových úloh našich lídrov,“ zhrnul na záver Matúš Grežo.
Spracovala: Katarína Gáliková, SAV.